Luftwaffe: 04.03.1944
VVS: 04.04.1945
Z letového denníka poručíka menom Aľbert Nikolajevič Devjatov – navigátor posádky 930. NBAP
04.04.1945 –
bombardovanie Malaciek. Uskutočnené tri bojové lety za noc v celkovej dĺžke
6 hod. 45 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po-2.
264. bitevná divízia v priebehu 4. apríla siedmimi skupinami po 6-8 Il-2 pod prikrytím stíhačov od 513.IAP, bombardovaco-šturmovými útokmi podporovala vojská Plijeva v smere na Hodonín, likvidovala sústredenia vojsk a techniky nepriateľa na komunikácii Jablonica – Senec, pri obci Rybky a na čistine lesa, západne od obce Čáčov. Spolu lietalo 32 Il-2, ktoré uskutočnili 54 vzletov k útoku na nepriateľa. Výsledkom bojovej činnosti oboch plukov bolo zničených a poškodených deväť automobilov, jeden obrnený transportér, 12 povozov, založených päť ohnísk požiarov, rozprášených a zlikvidovaných 65 vojakov a dôstojníkov.
Šturmoviky 235.ŠAP pôsobili v oblasti mesta Jablonica a na ceste z Jablonice na Senicu. Aj keď nad Malými Karpatami bola hustá oblačnosť, posádkam sa podarilo prebojovať k cieľu, kde úspešne napadli nepriateľa. Počas útoku na kolónu na ceste smerom na Senicu sa jednu skupinu Il-2 pokúsila napadnúť dvojica nemeckých Fw 190, no útok sa zaobišiel bez strát.
Už spomínaná hustá oblačnosť v cieľovej oblasti a nad Malými Karpatmi spôsobila stratu jedného stroja. Jednalo sa o Iljušin Il-2 v.č.1874271 s motorom č. 2511509, patriaci 264.ŠAD, 235.ŠAP. Počas príletu k línii frontu v oblasti obce Naháč v oblačnosti pilot ppor. Leonid V. Čaban stratil priestorovú orientáciu a prešiel do vývrtky. Letci vyskočili na padákoch. Pilot sa zachytil s padákom o smerovku a zahynul pri dopade lietadla. Strelec rt. Vladimir A. Zangijev pristál v neutrálnej zóne severozápadne od obce Naháč a dostal sa pod paľbu Nemcov. Na pomoc mu prišli červenoarmejci, ktorí ho odviedli na svoje územie. Lietadlo úplne zhorelo.
Sources: CAMO; kniha "Od Hrona k Morave";
Luftwaffe: 04.11.1944
Dňa 4. novembra 1944 uskutočnil núdzové pristátie 8 kilometrov severozápadne od Komárna pilot II. Gruppe Jagdgeschwader 51, Uffz. Felix Blazejewicz. Stalo sa tak o 13:30 hod. na Messerschmitte Bf 109 G-14 "biela 9".
Source: FB Blazejewicz;
USAAF: 13.10.1944
Dňa 13. októbra letela 99.BG na svoju Mission No.277. Keďže v tento deň všetky jednotky 5.BW delili svoje sily na dve časti – Blue Force útočiacu na Floridsdorf a Red Force letiacu na Blechhammer – ani 99.BG sa nevyhla tomuto osudu. Celkovo nasadila do akcie 36 bombardérov B-17, ktoré vzlietli zo základne Tortorella. Trinásť bombardérov bolo pridelených Blue Force a ďalších 23 podporilo útok na Blechhammer-Juh.
Medzi dvadsiatimi troma ťažkými bombardérmi 99.BG letiacich na severnejší a vzdialenejší cieľ bol aj stroj B-17G-35-BO 42-32033 „Rita Ann“ od 347.BS. Za jeho pilotáž boli zodpovední pilot 1st Lt. Jonathan K. Shafer a druhý pilot 2nd Lt. John W. Brinser. Ďalších osem mužov zabezpečovalo navigáciu, komunikáciu, obsluhu palubných zbraní a ostatné nutné úkony na prevádzku bombardéru vo vzduchu.
2nd Lt. John W. Brinser druhý pilot (EVADED / POW)
2nd Lt. Gordon C. Wheeler navigátor (EVADED / POW)
2nd Lt. Thomas A. Michaels bombometčík (EVADED / POW)
S/Sgt. Arnold T. Wilson pal. inžinier (EVADED / POW)
S/Sgt. Guy R. Haines asistent pal. mechanika (EVADED / POW)
S/Sgt. Theron A. Arnett rádio operátor (EVADED / POW)
S/Sgt. Eugene E. Yeargin spodný strelec (EVADED / POW)
S/Sgt. Edwin J. Zavisa bočný strelec (EVADED / POW)
S/Sgt. Joseph F. Williams zadný strelec (EVADED / POW)
 | |
Stojaci zľava doprava sú palubný mechanik Arnold T. Wilson, rádiooperátor Theron A. Arnett, spodný strelec Eugene E.Yeargin, Taylor, bočný strelec Edwin J. Zavisa a zadný strelec Joseph F. Williams; Pod nimi čupia pilot Jonathan K. Shafer, druhý pilot John W. Brinser, bombometčík Thomas A. Michaels a navigátor Gordon C. Wheeler. |
Asi pol hodinu pred dosiahnutím cieľovej oblasti mal stroj 1st Lt. Shafera problémy s jedným z motorov. Bombardér nebol schopný zotrvať vo formácii a začal zaostávať. Nad cieľom žiadali piloti pevnosti „Rita Ann” vedúceho formácie o spomalenie letu, aby sa mohli dotiahnuť a udržať v zostave. Tak sa aj stalo a formácia spomalila na 220 km/h. Ani to však nestačilo poškodenej pevnosti, ktorá naviac strácala rapídne výšku. S jedným motorom zapraporovaným a druhým, poškodeným nad cieľom tak, že sa nedal zapraporovať a neskôr zamrzol, sa vzdialila z dohľadu svojich kolegov. Jeden zo strojov
spomalil na úroveň poškodeného bombardéru a chcel mu robiť spoločnosť a ochranu, avšak rýchlosť letu poškodeného stroja bola tak nízka, že o niekoľko minút musel od svojho zámeru pilot upustiť. To bol posledný kontakt s posádkou poškodenej pevnosti. Bolo to niekde medzi Púchovom a Žilinou, kde mal stroj výšku asi 3300 m.
Opustený stroj sa zrútil do lesov v katastri obce Hronský Beňadik.
 |
| Miesto havárie navštevovali miestny obyvatelia. |
 |
| Nedávno objavený foto nose-artu "Rita Ann" |
V piatok 13.10.1944 bol cieľom bombardérov 451. bombardovacej skupiny Ostereichische Motor Werke pri Viedni. Počas náletu stratila 451. skupina až sedem bombardérov. B-24 42-78647 od 724. squadrony sa zrútil s posádkou Kenneth R. Elliota severne od mesta Bács v Maďarsku. 725. squadrona stratila dva bombardéry. B-24 42-51764 (pilot R. Baker) sa zrútil pri Viedni a B-24 44-41060 (pilot Ashley D. Smith) dopadol pri meste Šopron v Maďarsku. Jednu stratu utrpela 726. BS, keď jej bombardér B-24 42-51587 (pilot Ibar M. Spellacy) dopadol po zásahoch Flaku pri rakúskom Blumau. Najviac postihnutou bola 727. bombardovacia squadrona. Stratila tri stroje. B-24 44-41152 s posádkou pilota James M. Moyeho dopadla v rakúskom Andau, alebo Maďarskom Sandau/Budapešť. Nad Juhosláviou opustili sily B-24 42-95509 pilota James H. Rowseyho.
Počas odletu z cieľovej oblasti bol Flakom zasiahnutý vedúci stroj letky, B-24J 44-41056 prezývaný "42-KAY". Bol to tretí stratený stroj patriaci 727. squadrone. Jeho posádku tvorili:
1st Lt. Homer T. Brewer (POW) - pilot
2nd Lt. Benjamin E. Weeks, III (POW) - druhý pilot
1st Lt. Harold C. Henschel (POW) - navigátor
1st Lt. Thomas G. Brennan (POW) - bombometčík
S/Sgt. James P. Rozar (POW) - horný strelec
S/Sgt. Eugene S. Monaco (POW) - spodný strelec
S/Sgt. Stanley F. Kopiasz (POW) - pravý bočný strelec
S/Sgt. Joseph J. Pasda (POW) - ľavý bočný strelec
S/Sgt. Victor D. Klopfenstein (POW) - zadný strelec
S/Sgt. Frank M. Brooks (POW) - predný strelec
S/Sgt. Clarence W. Longbrake (POW) - fotograf
Zásah Flaku spôsobil vážne škody, a posádka preto dostala okamžite príkaz na opustenie paluby. Sám pilot Homer Brewer po rokoch spomínal: "Nelietali sme veľa v posledných týždňoch, mnoho misií bolo zrušených z dôvodu zlého počasia. Dňa 13.10.1944 som bol určený letieť na čele letky siedmych lietadiel. Bola to moja 15-ta bojová akcia. Takmer okamžite po odhodení bômb dostal náš Liberator zásah do motoru č.4. Museli sme skákať na padákoch. Dopadli sme na veľkom priestore vzdialene od seba. Zajali ma takmer okamžite. Cez miestnu celu, leteckú základňu Luftwaffe (asi Parndorf, pozn. PK) a výsluchové stredisko do zajateckého tábora pri Sagane."
Takmer okamžite po dopade všetkých zajali ozbrojené zložky. Dôstojníci putovali po výsluchu vo Wetzlare do tábota Stalag Luft III, a muži z posádky boli odvezení do Stalag Luft IV.
Miesto dopadu opusteného bombardéru sa nachádza na poli Janíkov dvor pri Petržalke (vtedy Engerau v Rakúsku). Identifikácia sa podarila kombináciou už spomenutej pátracej akcie po identite bombaréru, ktorému patril výrobný motorový štítok s neúplným číslom. Avšak pre tento stroj MACR uvádza dopad v Andau, čo je dosť ďaleko od Petržalky. Nič teda nebolo isté. Potvrdenie sa objavilo náhodou v dokumentoch americkej exhumačnej komisie, ktorá si dopad stroja spájala s letcom exhumovaným v Petržalke. Jasne sa v správe uvádza, že chvostová časť bombardéru s označením 451.BG so serialom 441056 a červeným číslom 17 na žltom podklade sa v blízkosti Petržalskej stanice nachádzala ešte v roku 1947.
S/Sgt. Victor D. Klopfenstein, ASN #35296163, po rokoch spomínal:
"Neboli sme si istí, či naše lietadlo šlo k zemi z dôvodu priameho zásahu Flakom alebo bolo zasiahnuté fragmentami iného zasiahnutého stroja v našej formácii. Zranil som si nohu pri doskoku na zem. Čoskoro sa pri mne zastavili muž so synom. Na bicykli ma vzali k blízkej usadlosti, odkiaľ ma na povoze odviezli do provizórneho väzenia. Ľudia, ktorých sme počas cesty stretali boli priateľskí, ukazovali nám znak víťazstva.
Poslali ma do Dulagu vo Frankfurte na výsluch. NIekoľko dní som bol na samotke. Potom ma umiestnili do tábora Stalag Luft IVdo času, kým sa nepriblížili ruské vojská. Nastal peší presun do Moosburgu a oslobodenie americkou armádou"
 |
| S/Sgt. Victor D. Klopfenstein |
Sgt. Klopfenstein bol členom 451. bombardovacej skupiny so základňou v Taliansku. Dňa 13. októbra letel na svoju 20. misiu nad okupovanou Európou. Ich cieľom bola Viedeň. Tesne po odhodení bômb žeravý úlomok zasiahol ich bombardér a bombardér začal horieť. V beznádejnej situácii vydal pilot rozkaz na opustenie paluby. Klopfenstein skákal ako štvrtý v poradí, avšak pretože otáľal s otvorením padáku dlhší čas, dosadol na zem asi o päť minút skôr ako jeho spolubojovníci. Pilot skákal ako posledný, a krátko na to ako opustil palubu horiaceho bombardéru, stroj explodoval vo vzduchu.
Posádka dosadla na zem v okruhu asi 13 kilometrov. Všetci boli zajatí a sústredení na leteckej základni Parndorf, odkiaľ ich odviezli do Viedne.
Dňa 8. mája 1945 sa dostali po oslobodení do prístavu Le Havre, a 13. júna 1945 sa Klopfenstein vydal na plavbu do USA na nákladnej lodi Victory.
USAAF: 07.10.1944
O niekoľko dní neskôr sa Slovensko opäť ocitlo na zozname krajín, kde mali bomby z útrob amerických štvormotorových bombardérov ničením napomôcť v postupe spojencov. Cieľmi formácie 928 ťažkých štvormotorových bombardérov 15. leteckej armády s doprovodom 413 stíhačov sa stali rafinérie v oblasti Viedne (Viedeň, Lobau, Schwechat), skladisko pohonných hmôt Winterhafen a letisko v meste Györ. Na území dnešného Slovenska boli dňa 7. októbra 1944 napadnuté mestá Érsekújvár (Nové Zámky) a Komárom (Komárno).
Na útoku na zoraďovaciu stanicu v Nových Zámkoch sa podieľalo 83 bombardérov B-17 patriacich k 5.BW a 82 Liberatorov dvoch skupín (464. a 465.BG) začlenených do zostavy 55.BW. V čase medzi 13:53 až 14:30 hod. zhodili na mesto spolu 395,25 ton bômb z výšky 5000 až 8900 metrov. Stíhaciu ochranu im zabezpečilo 50 Mustangov 325.FG.
Ako prvé sa nad svoj cieľ dostali dve skupiny vyzbrojené bombardérmi B-24 Liberator. Krátko po druhej hodine popoludní zhodili na mesto 805 kusov 250 kilogramových RDX bômb.
Operačný rozkaz číslo 200 pre 464. bombardovaciu skupinu označoval za cieľ náletu dňa 7. októbra 1944 zoraďovaciu stanicu v Nových Zámkoch. Mechanici od skorého rána pracovali a do bombardérov Liberator na základni Pantanella nakladali 250 kilogramové bomby. O 10:07 hod. vyrolovala a odštartovala vedúca posádka, nasledované ďalšími 44 posádkami. Stroje 464.BG sa rozdelili do dvoch skupín označených ako Able (23 strojov) a Baker (22 bombardérov), pričom každá z nich mala dve útočné zoskupenia. Zoskupenie Able 1 bolo vedené Maj. Williamom H. Reddellom, veliteľom 776. bombardovacej perute. Able 2 viedol 1st Lt. Bedford D. May. Skupina Baker 1 poslúchala pokyny Maj. John W. Nanceho a Baker 2 viedol Maj. James H. Gilson, veliaci dôstojník 779. perute. Všetky lietadlá sa o 10:50 hod. vydali smerom na sever. Let k cieľu prebehol bez väčších komplikácií. Nad Jadranom palubní strelci skontrolovali svoje zbrane a pozorovali horizont v očakávaní stíhacej eskorty. Initial Point náletu bol zahalený v oblačnosti a tak skupina minula otočný bod. Nad cieľ sa tak dostali z pozície 151 stupňov miesto plánovaných 104°. Vedúci bombometčík tak mohol o 13:53 hod. vydať povel „Bombs Away!“. Viac ako stopäť ton 250kg RDX bômb dopadlo do oblasti železničnej stanice. Fotografie vyhotovené po nálete ukázali hustú koncentráciu bômb na severozápadnom konci cieľa. Zasiahnuté boli vagóny ale aj depo lokomotív. Bomby však dopadli aj do obytnej zóny asi 300 metrov južne od centra stanice.
 |
| Fotografie z náletu na Komárno-Komárom dňa 07.10.1944 a mapa mesta pre lepšiu orientáciu |
Po odlete Liberatorov na čas nastalo ticho, ktoré však netrvalo dlho. Jednotky 5.BW sa 7.10.1944 rozdelili do dvoch útočných Task Forces. Task Force Red letelo do oblasti Viedne. Task Force Blue zaútočilo na Nové Zámky. 463.BG zaútočila o sile trinásť bombardérov, 2.BG a 99.BG každá s osemnástimi strojmi, 97.BG vyčlenila pätnásť bombardérov a zo 483.BG bombardovala tiež iba jedna peruť o sile štrnásť strojov. Ďalšie dva stroje 483. skupiny, sa ako už bolo spomenuté oddelili aby nepozorovane pristáli na letisku Tri Duby.
Z útrob „lietajúcich pevností“ na mesto v priebehu ôsmich minút v čase medzi 14:22 až 14:30 hod. dopadlo 388 kusov 500 kilogramových RDX bômb o celkovej tonáži 180 ton a dokonalo dielo skazy započaté dvoma skupinami Liberatorov.
Ako sa môžeme dozvedieť z kroniky mesta, bombardovanie totálne zasiahlo oblasť železničnej stanice a železničnej kolónie. Kobercové bombardovanie vyradilo z prevádzky celé rušňové depo. Na území rušňového depa bolo napočítaných 364 bombových kráterov. Podľa pamätnej knihy železničnej stanice sa zachovala iba vodárenská veža. Budovy v železničnom uzle boli do určitej miery opravené a boli postavené provizórne budovy, ktoré slúžili vyše dvadsať rokov. V obvode železničnej stanice bolo zničených 40 rušňov s 1370 naloženými vozňami.
V tom istom čase ako na Nové Zámky dopadali bomby z útrob bombardérov aj na Komárno. Proti zoraďovacej stanici v Komárne bolo spolu vyslaných 137 bombardérov Liberator od piatich skupín. Posádky 376.BG spolu s 449.BG zastupovali 47.BW zatiaľ čo 451., 461. a 484.BG reprezentovali 49.BW. Nad cieľ sa dostavilo stotri bombardérov, ktoré zhodili na Komárno 836 kusov 250 kilogramových bômb o celkovej hmotnosti 209,5 ton. Stalo sa tak v dvoch vlnách o 13:46 a 14:24. hod. Krásne počasie nad cieľom umožnilo všetkým skupinám bombardovať vizuálne.
Štyridsaťdva strojov 449.BG vzlietlo ráno zo základne Grottaglia na misiu č. 144. Tri posádky sa museli otočiť na pol ceste naspäť do Talianska. Stretnutie s bombardérmi 376.BG sa uskutočnilo nad San Vitom vo výške 3000 metrov o 11:00 hod. Obe skupiny vo formácii pokračovali smerom na Vragadu, Budimlic Japra, Kozarac, Buc, Lebeny až k I.P. ktorým bol Nagymegyer (Veľký Meder). Medzi 13:46 až 13:49 hod. zhodilo 38 bombardérov skupiny 75,5 tony bômb z výšky 5700 až 6500 metrov tesne nasledované strojmi 376.BG. Po útoku zatočili bombardéry doprava k Mezőörs, Kozarac a ostrov Scedro až na základňu.
Priame pozorovania posádok hlásili výborné výsledky bombardovania. V oblasti cieľa bolo pozorovaných niekoľko požiarov – najväčší priamo v strede stanice. Zasiahnutá bola stanica a trať na juhu Dunaja, most cez Dunaj. Tretia veľká skupina 49 zásahov bola zistená na ponáletových fotografiách severne od Dunaja.
461.BG rozdelila svoje sily na dve časti. Primárnym cieľom misie č. 110 a uskupenia Red Force sa stali sklady mazív a paliva v zimnom prístave pri Viedni. Avšak v dôsledku zlého počasia počas príletu k cieľu nad Juhosláviou sa formácia pôvodne dvadsaťštyri bombardérov zredukovala iba na sedemnásť B-24. Na dôvažok meškali hodinu a pol oproti rozpisu a po strate stíhacej ochrany sa ich cieľom stala zoraďovacia stanica v meste Szombathely.
Liberatory Blue Force rozdelenej 461. bombardovacej skupiny pod velením Maj. Goreeho mali za primárny cieľ zoraďovaciu stanicu v Komárne. Z pôvodne 17 bombardérov sa do cieľovej oblasti dostalo iba deväť strojov. Za účasti posádok Maj. Goreeho, Lt. Garretta, Lt. Herolda, Lt. Littla a Lt. McDiarmida v prvej vlne a Capt. Ridela, Lt. Sklanskyho a Lt. Messerschmidta v druhej vlne deväť strojov zhodilo o krátko pred pol treťou poobede na Komárno 18.5 tony bômb a vytvorilo nový rekord v presnosti bombardovania. Cieľ pokryli na 91 percent, čím prekonali úspech náletu na Juhoslovanské Smederovo zo 3. septembra.
Red Force pozostávajúce z lietadiel B-24 patriacich 451.bombardovacej skupine útočilo na Viedenské ciele, zatiaľ čo časť pod označením Blue Force bombardovala Komárno. Na svoj cieľ zhodili posádky Blue Force spolu 35 ton bômb a zasiahli niekoľko výhybiek a koľajisko, ktoré bolo na severnom konci cieľa doslova rozmetané na kúsky. Škody boli hlásené aj na budovách priľahlých k depu.
 |
| Analýza útoku 465.BG na Nové Zámky |
 |
| Zasiahnuté mesto Nové Zámky 07.10.1944 |
Presný útok rozmetal po koľajisku na južnej strane Dunaja mnoho plne naložených vozňov, zoradených na stanici. V oblasti dopadu bômb sa rozhoreli ohne a zo severnej časti stanice vyrazil hustý dym. Minimálne 260 vagónov bolo poškodených alebo vykoľajených, z ktorých asi 50 bolo úplne zničených. V čase fotografovania 20 z nich ešte stále horelo. Všetky koľaje boli poškodené a prevádzka stanice sa tak úplne paralyzovala. Bombardovanie „prežilo“ iba si 180 vagónov, ktoré boli za účelom opráv odsunuté z centrálnej časti stanice na okraj. Pracovné dielne na severnom okraji stanice boli poškodené. Bližšie neidentifikovaná továreň na severnom okraji stanice bola v plameňoch.
Na severnej časti stanice na dnes slovenskom brehu Dunaja bolo zaznamenaných 14 zásahov, ktoré zablokovali a prerušili koľaje, zničili približne 30 vagónov a ťažko poškodili budovu železničnej stanice. V oblasti dopadu bol pozorovaný jeden požiar.
Ďňa 7.10.1944 sa uskutočnil druhý prílet, tento krát už väčšej skupiny amerických „lietajúcich pevností“ od 483.BG. Šesť „B-17-ok“ so sprievodom 32 Mustangov od 52.FG odletelo z Bari o 10:15 hod. a pristálo na Slovensku na letisku Tri Duby o 13:45 hod. Na zemi zotrvali 45 minút a odleteli do Bari o 14:30 hod. Američania doviezli 24 ton materiálu, vrátane 150 bazook s muníciou 2800 rakiet, 100 samopalov typu Merlin, 99 ľahkých samopalov typu Bren, 75 000 nábojov, lekárske potreby, jedlo a oblečenie, osobné zbrane príslušníkov OSS, debny s výbušninami.
Po vyložení materiálu vzlietol stroj Lt.Col. Pritcharda ako prvý, a keďže mal problémy s motormi, neviezol žiadnych pasažierov, okrem posádky. Ostatné stroje vzlietli naložené ďalšou skupinou dvadsiatich deviatich letcov zo zostrelených posádok.
Luftwaffe: 16.11.1942
Dňa 16. novembra 1942 stratila 10. Nachtjagdstaffel ZG 1 v Malackách jeden Messerschmitt Bf 110 F-2 W.Nr.5065 "2S+LR". Pravdepodobne počas nízkeho letu stroj zachytil o zem asi 800m juhovýchodne od hraničného domčeku pri Malackách, zrútil sa a zhorel. Posádka v zložení pilot Lt. Werner Nicolaus a Bordfunker Uffz. Erich Staats zahynula.
(Sources: Straty leteckých jednotiek LW; fold3.com)
Luftwaffe: 11.02.1942
Dňa 11. februára 1942 sa štyri kilometre severozápadne od obce Lednice zrútilo nemecké cvičné lietadlo Junkers W 34 W.Nr.2860, ktoré patrilo Flugzeugführerschule A/B 113. Štvročlenná posádka v zložení 23-ročný učiteľ letectva Uffz. Ernst Kötter, Bordfunker Gefr. Franz Dant, žiak Flg. Erhardt Haronska a žiak Flg. Heinz Woitosek zahynuli.
(Sources: hlásenia strát školných jednotiel Luftwaffe)
Luftwaffe: 09.02.1940
Dňa 9. septembra o 12:02 hod. zaznamena výcviková 1. Schülerkompanie Grosse Kampffliegerschule 2 nehodu lietadla pri ktorej neďaleko Lozorna zahynuli Uffz. Horst Brand a Flg. Josef Bauernfeindt.
Osobná karta Horsta Branda.
(Source: OKL Verluste von Fliegende Verbände; Fold3.com)
Luftwaffe: 08.09.1939
Večer o 17:00 dňa 8. septembra 1939 sa presunulo 12 lietadiel Bf 109D patriacich 2. Staffel ZG 2 na letisko Zipser Neudorf (Spišská Nová Ves). Počas pristávania došlo k poškodeniu jedného Bf 109 D-1 W.Nr.2920 na 60 percent. Na novom pôsobisku bola 2. Staffel podriadená KG 76.
V ten istý deň núdzovo pristál Uffz. Heiner Jörg od 2./ZG 2 s Bf 109 D-1 W.Nr. 2921 v Poľsku, a následne sa z ľahkých zranení liečil v prešovskej nemocnici.
(Source: KTB I./ZG 2)
Luftwaffe: 29.11.1940
Dňa 29. novembra 1940 sa o 12:51 odlepil od dráhy letiska Malacky-Nový Dvor Fw 58 W.Nr. 2740 "CA+IV", ktorý pilotoval Fw. Pantes a spolu s ním v stroji letel Harry Fronhöfer. Smerovali na letisko Graz, kde pristáli o 13:45.
(Source: Flugbich H. Fronhöfer via LRG)
Luftwaffe: 27.11.1940
Pilot Uffz. Knolze a Bordfunker Harry Fronhöfer absolvovali 8 minútový let na Ju-87 B-1 W.Nr. 5083 "VK+EW" z letiska Malacky-Nový Dvor. Let sa uskutočnil ako kontrola a zalietanie stroja po oprave. Štart bol o 15:50.
(Source: Flugbuch H. Fronhöfer via LRG)
Luftwaffe: 26.11.1940
Dňa 26. novembra 1940 poriletel z letiska Graz na letisko Malacky-Nový Dvor Fw 58 W.Nr. 2740 "CA+IV", s posádkou pilot Uffz. Scherer a Harry Fronhöfer. Z pôvodnej destinácie vzlietli o 13:30 a na Sloensku pristáli o 14:50.
(Source: Flugbuch H. Fronhöfer via LRG)
Luftwaffe: 28.09.1939
Dňa 28. septembra 1939 vykonal z letiska Vinné kontrolný let po oprave Ju-52 G6+BC medzi 10:40 a 10:55 letec Harry Fronhöfer. Pravdepodobne sa jednalo o pozostatky Stab II./KGzbV 2, ktorý priletel do Vinného dňa 26.9.1939 z Krakowa a ešte v ten deň sa presunul na letisko Zipser Neudorf (Spišská Nová Ves).
(Sources: FB of H. Fronhöfer via LRG)
VVS: 29.09.1944
Osem Il-2 od 996.ŠAP, 224.ŠAD, ktoré viedol Utkin Jevgenij Ivanovič (Уткин Евгений Иванович) uskutočnilo vzlet s úlohou uskutočnenia útoku na delostrelecko-mínometné batérie nepriateľa v oblasti Rokytovce. Z dôvodu zlého počasia cieľ nenašli a namiesto toho uskutočnili útok na objavené lietadlá nachádzajúce sa na letisku Prešov. V čase útoku posádky pozorovali na letisku 4 Fw 190, 8 Me 109, 1 Ju 52. Výsledkom útokov podľa svedectiev posádok bolo zničených a poškodených 6 lietadiel nepriateľa, zapálený 1 hangár.
Zdroj: Žurnál 8.LA za september 1944
Utkin Jevgenij Ivanovič
VVS: 21.09.1944
Počas dňa 21.09.1944 pokračovali nálety na nepriateľské ciele nachádzajúce sa v úseku Medzilaborce – Palota. Na železničnej stanici v Medzilaborciach bol zasiahnutý železničný transport zložený približne z 30 vagónov. Lietadlá 8.ŠAK ničili v sprievode stíhačiek vojská a bojovú techniku nepriateľa v priestore južne a JZ od Čertižného a Habury, na východ od Medzilaboriec a Paloty. V čase 11:45 - 12:00 hod. stíhačky nepriateľa atakovali vo vzdušnom priestore Čertižné sovietske bitevné lietadlá, pričom sovietsky sprievodní stíhači nepriateľský útok odrazili a zasiahli dve stíhačky Me 109. Pritom sa vyznamenali piloti por. Belikov a por. Meťuchov. Podľa hlásenia sovietskych letcov sa jeden z pilotov zasiahnutých nepriateľských lietadiel zachránil na padáku. Obe nemecké lietadlá spadli v priestore Habury.
Major Gerasimov Alexandr Ivanovič (Герасимов А. И.), vedúci skupiny piatich Il-2 patriacich 208.ŠAP, 227.ŠAD útočil a bombardoval techniku a živú silu nepriateľa v oblasti Borov, nehľadiac na činnosť nepriateľského protilietadlového delostrelectva so súčasným útočením 4 stíhačiek Fw 190 nad cieľom. Skupina vďaka skvelému manévrovaniu a správnej taktike vedúceho nezaznamenala straty a zničila dva tanky, dve protilietadlové stanovištia, dve poľné batérie a do 30 vojakov a dôstojníkov nepriateľa. Za tento let bolo skupine vyslovené poďakovanie od pozemného veliteľstva.
V oblasti Čertižné bol protilietadlovou paľbou nepriateľa pri plnení bojovej úlohy zostrelený Il-2 od 208.ŠAP, 227.ŠAD. Posádku tvorili letec podporučík Makarov Nikolaj Vasiľjevič (мл. лейтенант Макаров Николай Васильевич), nar. 1922 a strelec rotný Galunin Vladimir Georgijevič (ст. сержант Галунин Владимир Георгиевич), nar. 1922. Obaja letci zahynuli.
Dňa 21.09.1944 zaznamenala nad územím Slovenska stratu stíhačky typu Jakovlev aj 2. letecká armáda, konkrétne jej 153.GIAP, 12.GIAD. Vo vzdušnom boji medzi Brusnicou - Kolbovcami a Jakušovcami bol zostrelený a zahynul sovietsky letec gardový poručík Vodolažskij Michail Vasiľjevič (гв. лейтенант Водолажский Михаил Васильевич), nar. 18.9.1922. Bol nájdený partizánskou skupinou Majerov a v polovici októbra 1944 prevezený do obce Košarovce, okres Stropkov, kde bol pochovaný na miestnom cintoríne.
pilot Michail Vasiljevič Vodolažskij
Zdroje: CAMO, Podolsk, Rusko; Slepcov I.;
ARR: 20.12.1944
Dňa 20.12.1944 malo rumunské letectvo vykonať najväčšiu bojovú operáciu na „západnom fronte“ s cieľom zaútočiť na železničnú stanicu a zoraďovacie stanice v Lučenci. Sovietske vrchné velenie prikázalo použiť pre túto operáciu všetky dostupné lietadlá, vrátane približne 50-tich rumunských lietadiel. V to ráno mala Grupul 9 Vanatoare poslať všetky svoje letu schopné Messerschmitty (ku dňu 20.12.1944 celkovo 19 strojov a 21 pilotov) k poskytnutiu vzdušného krytia 30 dvojmotorovým bombardérom. Bombardovacie lietadlá Gr.1 Bomb. vyštartovali o 10:30 hod. z Oradea a nabrali kurz severozápadne smerom na Lučenec. Formáciu však aj napriek sovietskej intervencii vyslať do vzduchu aj zastarané bombardéry PZL-37B a niekoľko Heinkelov He 111 H tvorilo len 10 lietadiel Savoia a štyri Junkersy 88. Sľúbený sprievod, tvorený „iba“ 14 Bf 109 od Gr.9 Vt. sa však nedostavil včas. Posádky Esc.72 Bomb. pre zlé počasie neidentifikovali cieľ a nezhodili bomby. Ďalšie dve letky, Esc.82 Bomb. a Esc.Ju 88 bombardovali stanicu a koľajisko v meste Lučenec.
Bombardér JRS-79B Nr.151 sa nevrátil na domovské letisko. Jeho osádku tvorili pilot Adj.Stg.av. Nicolae Dumitriu, pozorovateľ Lt. Romulus Antonescu, radista Srg.Maj. Ion Radulescu a strelci Srg. Stefan Nicolae a Srg. C. Vretu Podľa výpovedí svedkov vleteli do mrakov a následne sa stratili z dohľadu. Nevrátili sa z akcie. Z nemeckého hlásenia sa dozvedáme, že Savoia pristála núdzovo na ostrove na Dunaji západne od obce Vác a letci bolli zaistení. Či sa jednalo o rezorientáciu aleo cielenú dezerciu už dokumenty neuvádzajú.
Spojenci považovali výsledky náletu za uspokojivé. Počas akcie nedošlo k stretnutiu s nepriateľskými stíhačmi. Bombardovacie lietadlá napriek opakujúcim sa útokom neboli schopné zničiť nepriateľa v tomto meste. Bombardéry zasiahli železničnú stanicu, kde bolo mnoho vojenských transportov a vojenské kasárne (na Haličskej ceste, na mieste štvrtej základnej školy a gymnázia), kde bolo zhromaždených okolo 4000 vojakov a nových brancov. Medzi stíhačmi Gr.9 Vt. letel aj Ioan Marinciu Bf 109 G “9”, ktorý mal sprevádzať Ju 88 počas útoku. Spolu s ním mali letieť aj Lt.av. Tudor Greceanu na svojom Bf 109 G-6 ”5” a Lt.av. Horia Pop na Bf 109 G “žltá 2”, ktorý mal sprevádzať bombardéry JRS-79. Po tom, čo zmeškali stretnutie s bombardérmi, zaútočili sa nepriateľskú kolónu medzi obcami Bolka a Rimavská Baňa, čoho výsledkom boli štyri zapálené autá.
Po neúspešnom sprievode pristáli piloti v Miskolci po presne jednej hodine letu. Messerschmitt Bf 109 G “žltá 5”, pilotovaný Adj.av. Traian Darjan, mal pri návrate z akcie nehodu na letisku Miskolc a pilot sa zranil
Zdroj: Bernád. D.: Rumanian Air Force, The Prime
Decade, 1938-1947, Squadron Signal Publications;
Opäť útok
Henschelov v Rimavskej Sobote na nepriateľa ustupujúceho na západ. Pri
druhom nálete tohto dňa sa cieľom stali železničná stanica a most vo
Fiľakove.
Zdroj: Stachura – Bernád – Haladěj, Henschel
Hs 129, nakladatelství MBI
Okolo
obeda priletelo nad Rimavskú Sobotu rumunské lietadlo a menšími bombami
zasiahlo stred mesta. Jedna bomba padla do sakristie kostola a zabila
staršieho farára, ďalšia bomba zasiahla dom a usmrtila malé dieťa, ktoré
bolo na balkóne. Zasiahnutý bol dom rodiny Vidovcov. Na mieste zomreli dve dcéry
23-24 ročné. Ďalší dvaja členovia rodiny zomreli na následky zranení.
ARR: 20.02.1945
Dňa 20.2.1945 držala Grupul 2 Vt. hotovosť v Debrecíne. O 11:05 hod. odštartovala dvojica Adj. av. Pavel Vieru a Adj.av. Vasile Ionita, no po pol hodine sa bez kontaktu s nepriateľom vrátila nazad. Po ich prílete okamžite odštartovala dvojica Adj.av. Alex Sfiriiala a Adj.av. Eugen Jipescu No taktiež bez úspechu.
Deväť pilotov Esc. 41 na Hs 129 v štyroch misiách napadlo Očovú a Lieskovec, kde boli umiestnené, a útokom zničené delostrelecké batérie. Na ciele zhodili letci 2700 kg bômb. Sesterská escadrila 74 vyslala celkove 21 Ju 87 v štyroch misiách, ktorých posádky napadli Slatinu, Očovú a stanicu Banská Bystrica. Zhodili 7650 kg. Dopoludnia Stuky napadli Očovú a v poobedňajších hodinách zaútočili Stuky na železničnú stanicu v Banskej Bystrici.
Gymnazista Ondrej Ďurej spomínal: “V utorok bombardovali nemocnicu, ženské oddelenie. Nemocnica sa musela presťahovať do kláštora na Dolnej ulici. Z lietadiel vyzývali obyvateľstvo, aby sa vysťahovalo dvesto metrov od stanice. V utorok bol v Bystrici Alexander Mach, ktorý vraj sľúbil, že v Bystrici chlapov nebudú brať.”
Počas návratu z bojovej akcie protilietadlová paľba zasiahla olejovú nádrž Junkersa Ju 87 D-5 W. N r. 132350 s taktickým číslom 2 a posádka pilot Adj. av. Ioan Radu a strelec sergent Constantin Perjescu museli núdzovo pristáť päť kilometrov od Očovej. Na ich pomoc bol vyslaný Fi 156C s pilotom Lt.av. Rez. Emil Moga,ktorému ochranu poskytovali až štyri Bf 109, dva Hs 129 a dva Ju 87. Fiessler sa však po pristátí zaboril do hlbokého snehu a pilot nevedel s lietadlom odletieť. Všetkých troch letcov zajali nemeckí vojaci a internovali ich v Banskej Bystrici. Toľko aspoň hovorí oficiálna verzia z Rumunskej strany. No dokument nemeckej proveniencie pomenováva túto akciu ako dezercia a prechod k Nemeckej brannej moci. Pilot Storcha nemal problémy s pristátím v snehu. Avšak po dlhšom čakaní a hľadaní posádky Stuky sa skontaktoval s nemeckou jednotkou, ku ktorej sa dobrovoľne pridal. Všetci traja rumunskí letci boli vypočutí a podali informácie o dislokácii a štruktúre rumunského letectva ako aj o osobách na veliteľských postoch. Informovali aj o pomeroch v rumunskej armáde a sovietskom pôsobení v Rumunsku.
Pri ústupe dňa 23.2.1945 Nemci utiekli a trojicu Rumunov nechali zavretých v železničnom strážnom domčeku. Po troch dňoch o hlade a smäde ich vyslobodili sovietske jednotky. Avšak NKVD sa nepozdával fakt, že letci mali oblečené nemecké kombinézy a boli bez dokladov. Preto sa ich pobyt vo väzení, tentokrát sovietskom, predĺžil až do 12.6.1945. Ich Junkers bol odvezený nemeckým vojskom do opravovní v Trenčíne, kde však k oprave už nedošlo. Počiatkom marca bol stroj odvezený 1. vakuačným transportom do Vysokého Mýta v Čechách.
Posádky Gr.1 Bomb. napadli stanicu v obci Hronská Breznica. Vzlet sa konal o 12:30 hod. a ako obvykle sa akcie zúčastnili všetky tri Escadrily. Na cieľ všetky posádky zhodili spolu 11 400 kg bômb.
Luftwaffe: 22.12.1944
Nasledujúci deň posádka vzlietla z Rohožníka, avšak na ino stroji (5J+DL) k bojovému letu a po 105 minútach pristála na letisku Nový Dvor.
Zdroje: FB R: Plass;
VVS: 8/9.5.1945
Noc z 8. na 9. mája 1945 pre 930. Komsomoľský letecký pluk znamenala poslednú bojovú noc. Posádky mali za úlohu bombardovať vojská nepriateľa na komunikácii Velká Bíteš, Velké Meziříčí, Jihlava a viesť prieskum podľa plánu 5.VA s následným zhadzovaním letákov. V noci spolu 34 posádok uskutočnilo 60 vzletov. V jednej posádke v tú noc leteli pilot poručík Michail A. Nikolajev a šturman poručík Alexander S. Manturov.
Nikolajev spomínal: „V prvom bojovom lete nám so šturmanom Alexandrom Manturovym bolo prikázané uskutočniť bombardovací útok na sústredenie vojsk nepriateľa v jednom mestečku. Spomínam si, že viditeľnosť nebola dobrá, viedol som lietadlo podľa prístrojov a zriedka som pozeral na zem. Líniu frontu sme prešli normálne. Zdola, z času na čas vzlietali na oblohu svetelné rakety. Ich svetlo sa odrážalo žiarou v oblakoch. Odpútal som na chvíľu zrak od prístrojov a pozrel dopredu. V tom momente som priamo pred sebou uvidel lietadlo, letiace presne oproti. Bolo možné už rozoznať oheň z výfukov. Rýchlo, v zlomkusekundy som prešiel s lietadlom do ľavej strany. Ľavou nohou som viedol lietadlo do strany. Oproti letiaci „kukuruznik“ nás sprava zasiahol prúdom vzduchu.
Preleteli sme tesne vedľa seba len tak tak, že sme o seba nezavadili kolesami. „Radosť“ posledných nocí! – skríkol mi šturman, keď prišiel k sebe. Snažím sa zavtipkovať. Áno, mohli sme tu skutočne aj naše kostičky nechať – hovorím mu. A nikto by ich nenašiel. Tak sme leteli k cieľu, diskutujúc o incidente. Doleteli sme nad cieľ, bombardovali ustupujúceho nepriateľa a následne nabrali kurz k svojmu letisku. Pred nami pristál Ivan Chotjašov a nahlas nadával na neznámeho letca, ktorý sa s ním skoro zrazil pol kilometra za líniou frontu. A pritom vinovatý za spôsobenú kolíziu vo vzduchu bol na prvom mieste on sám. My s Manturovom sme leteli trasou priamo na cieľ. A Ivan sa držal línie frontu, zhadzujúc dole natlačené letáky. Na „križovatke“ trasy mal letieť zvlášť opatrne, mohol dokonca vystúpať o „poschodie“ vyššie.
Ako prichádzala jedna hodina v noci 9. mája, celá fronta už vedela, že Nemecko bezpodmienečne kapitulovalo. V tom čase sa náš pluk nachádzal vo vzduchu. My s Manturovym sme sa vracali od cieľa na svoje letisko, keď sme uvideli, že na línii frontu začali lietať do vzduchu svetelné rakety všetkého farebného spektra – biele, červené a zelené. Podivné a neobvyklé. Neskôr niekde v oblasti nášho letiska začali strieľať protilietadlové delá a nebo preťali trasy guľometnej streľby...
Čo si myslíš, čo to je? – opýtal sa Manturov.
Myslím, Saša, že to je – Víťazstvo!
A ako by chceli potvrdiť moju myšlienku, niekto z nočných letcov vystrelil bielu a zelenú raketu. Okamžite sme mu odpovedali. A vo vzduchu, tak aj na zemi, vznikol obrovský ohňostroj! Priblížili sme sa k letisku a dlho sme nemohli posadiť lietadlo: každá pristávajúca posádka pozdravovala Víťazstvo zo všetkých druhov zbraní – z guľometov, automatov, pušiek a pištolí. No nastal čas a pristáli sme aj my.
K lietadlu utekal náš mechanik Nikolaj Podzerej: Víťazstvo!...
Vojaci celého 2.UF v tejto chvíli pripravili slávnostný pozdrav. Do samého svitania. Nastalo ráno veľkého víťazstva. Vystriedalo temnú noc vládnutia fašizmu. Tak k nám na frontu prišiel posledný deň vojny. Víťazstvo! Aj v ťažkých časoch ustupovania sme verili v teba. Vo chvíľach nebezpečenstva a pochybovania sme žili s tebou. V prudkých bitkách sme bojovali a umierali za teba. Nech žije večne!“
Manturov to videl v krátkosti nasledovne: „9.máj 1945 – deň víťazstva. To, že vojna skončila som sa domnieval ešte vo vzduchu počas spiatočného letu od cieľa. Dozvedeli sme sa to na základe paľby, ktorú vytvorili naši vojaci. Strieľali všetci, kto z čoho mohol. Delostrelci strieľali z diel, druhí strieľali rakety a tak ďalej. Proste ohňostroj, ako na nový rok. Bolo to nádherné. Z radosti som vypálil niekoľko rakiet. Počas letu sme sa len tesne protismerne nezrazili s nadporučíkom Chotjašovom. Dňa 9.mája 1945 sme sa presunuli do obce Židlochovice, kde je naše nové letisko, zatiaľ čo my bývame v obci Přísnotice.“
USAAF: 20.9.1944
116 bombardérov B-24 vyslali spolu 449.BG, 450.BG, 455.BG a 456.BG, aby zaútočili na letisko Malacky. Doprovod im zabezpečovalo 103 P-51 od 52. a 332.FG.
Náletu na letisko zúčastnilo 28 Liberatorov 450.BG, 28 bombardérov 449.BG, 27 lietadiel od 455.BG a 30 Liberatorov od 456.BG. Bombardéry štyroch skupín 47.BW postupne odštartovali zo svojich základní Manduria (450.BG), Grottaglie (449.BG), San Pancrazio (376.BG) a Lecce (98.BG) tesne pred ôsmou hodinou ráno. 449.BG sa stretla o 08:49 hod. s bombardérmi 450.BG vo výške 2500 metrov nad základňou Manduria a spolu smerovali k San Vito, nasledované strojmi 376. a 98.BG, ktoré neskôr zaútočia na Bratislavu. Letová trasa už všetkých štyroch skupín zoradených do formácie viedla ponad ostrov Murter nad územie Bosny-Hercegoviny. Odtiaľ smerom na Durdevac v Chorvátsku a maďarský Gyulevesz, kde sa k nim o 11:15 hod. pripojila stíhacia eskorta tvorená 25 lietadlami P-51. Spolu pokračovali na sever k mestu Devecser až k mestu Hlohovec, ktoré bolo Initial Pointom pre začatie útoku. Nad IP sa bombardéry otočili v smere 227 stupňov. Viditeľnosť v oblasti cieľa bola 20 kilometrov a tak útok mohol prebehnúť vizuálne. Po odbombardovaní cieľa zatočili bombardéry 449. a 450.BG doľava ponad Bratislavu, smerom na mesto Csorna v Maďarsku, chorvátske mesto Pucisca až na svoje základne v Taliansku.
Zvyšné dve skupiny, 455. a 456.BG prileteli nad letisko Malacky z opačného smeru ako predchádzajúce dve skupiny. Ponad Maďarsko sa dostali až k Györu, kde sa oddelili od zvyšku formácie 304. bombardovacieho krídla a zamierili nad obec Šarfia (Blatné), ktorá predstavovala I.P. pre tieto dve skupiny v útoku na letisko z južného smeru.
Dovedna 111 ťažkých štvormotorových bombardérov spomenutých štyroch skupín v dvoch vlnách zhodilo na cieľ medzi 12:05 až 12:18 hod. spolu 24 886 kusov deväť kilogramových črepinových trieštivých bômb, ktoré svojim ničivým dopadom nielen že rozryli trávnatú plochu letiska, ale zničili a poškodili aj niekoľko nemeckých lietadiel odstavených na okraji letiska. Útok na letisko Malacky viedla 449. bombardovacia skupina s vynikajúcim výsledkom. Všetky jej podriadené perute dosiahli I.P. presne zoradené a tak sa nad cieľ dostavili v dopredu určených pozíciách a rozstupoch. Bombometčík vedúcej 718. perute, Anderson preukázal veľmi dobrý cit pre svoje „povolanie“. Po pochybách o správnej funkcionalite svojho zameriavača oznámil rádiom ostatným bombometčíkom, aby sa riadili pri odhodení zástupcom bombometčíka. Bombometčíci Gormley (719.BS) , Conroy (716.BS) a Butler (717.BS) poslúchli a výsledky boli excelentné.
Bombardéry 450.BG boli nad cieľom ako druhé v poradí a dosiahli taktiež uspokojivé výsledky. Vedúci stroj 722.BS s bombometčíkom Butnerom na palube zaznamenal problémy s časovačom a tak navigátor nebol schopný odhodiť bomby jednu za druhou, a intervaly sa predĺžili na štyri až päť sekúnd v dôsledku ručného odhodenia, čo spôsobilo, že časť bômb dopadla mimo stanovenú cieľovú oblasť. Ako druhá útočila 720.BS, ktorá však musela svoj nálet uskutočniť z pravej strany zámernej kurzovej línie. Vedúci bombometčík Myers však chybu napravil a bomby dopadli do oblasti cieľa. 721. a 723.BS zaznamenali taktiež problémy s navigáciou a tak sa stalo, že 723.BS plánovaná v postupnosti útoku ako posledná útočila v poradí ako tretia. Bombometčík Fategoni vo vedúcom stroji perute však zameral a naviedol ostatné stroje presne. Posledná 721.BS útočila na letisko v čase, kedy sa už zo zasiahnutých palivových nádrží rinul hustý dym. Preto bombometčík Frank nemohol presne zamerať a výsledky bombardovania nie sú presne determinovateľné.
Ďalšie dve skupiny, ktoré zaútočili na letisko z juhu, 455. a 456.BG odhadzovali svoje bomby v podobnej situácii ako posádky 721.BS, 450.BG. Hustý dym zamedzil presné zameranie a výsledky bombardovania boli nie príliš čitateľné.
Stíhaciu ochranu posádkam bombardérov mali zabezpečovať príslušníci 52.FG a černošskej 332.FG letiaci v 103 stíhačkách typu North American P-51 Mustang. Zo správy 449.BG sa však dozvedáme len o prítomnosti 52.FG pod velením Capt. Fred F. Ohra. Piloti 332.FG pravdepodobne zlietli nižšie a napadli pozemné ciele. Stíhači Luftwaffe sa neukázali a tak let prebehol bez problémov. Dokonca ani flak neznepríjemňoval posádkam let nad cieľom, a svoju obeť si vybral až na ceste späť. Lt. Paul G. Swanson od 52.FG bol počas svojej druhej misie nad Juhosláviou pri meste Trnova zasiahnutý paľbou zo zeme a musel opustiť kabínu svojho Mustangu na padáku. Za pomoci partizánov sa však o niekoľko dní hlásil opäť na základni v Taliansku. Flak nad Juhosláviou si vybral jednu obeť aj spomedzi bombardérov. B-24 42-94777 „Alice“ od 747.BS, 456.BG „sedlaný“ posádkou pod velením 2nd Lt. Dale V. Maupina sa zrútil do vôd Jadranského mora, pochovajúc vo svojich troskách sedem členov posádky. Pilot a navigátor/bombometčík v jednej osobe sa zachránili.
Nároky na zničené lietadlá na zemi vzniesli participujúce skupiny nasledovne:
449.BG: 8-0-0
450.BG: 1-0-0
a 455.BG a 456.BG spolu: 17-0-8
a 455.BG a 456.BG spolu: 17-0-8
V skutočnosti sa na letisku nachádzalo iba 46 strojov, z ktorých bolo 12 úplne zničených, 29 poškodených a iba 5 lietadiel zostalo bojaschopných. Medzi zasiahnutými lietadlami boli 2 Ju 52 (WNr. 641211 zničený na 100% a WNr. 5762 poškodený na 40%, oba od Fl.ü.G. 1), 2 He 111 (pravdepodobne od III. Kampfbeobachterschule), 1 Bf 110, 3 Ju 88, 1 Do 17/217, 6 Ju 87 D-3 (2. Staffel Nachtschlachtgruppe 4. Minimálne dvaja letci jednotky, Ofw. Gerhard Richter a Uffz. Ernst Götz zahynuli) a deväť ďalších malých lietadiel ako napríklad Siebel Si 204 W.Nr.251713 od Fl.ü.G. 1 zničený na 100%. Zasiahnutý a zničený bol aj veľký hangár lokalizovaný na východe letiska. Trávnatá letisková plocha bola dopadom množstva črepinových bômb úplne zničená, asfaltová VPD ťažko poškodená.
Avšak nielen letisko a vojenské objekty boli zasiahnuté bombardovaním. Desať bômb dopadlo do obce Malacky na Štefánikovu ulicu a ulicu Dr. Bláhu rovnako ako aj na železničnú stanicu. Bol zasiahnutý malý lesík, majetok Vojenských lesov, a škoda spôsobená požiarom bola vyčíslená na 1 500 000 Ks. Taktiež bola zasiahnutá stodola vdovy Jozefy Jursovej z Malaciek - Hlinková ul. č.6, ktorá zhorela do základov. Požiar stodoly sa rozšíril a zhoreli ďalšie stohy slamy v okolitých usadlostiach. Jedna z bômb dopadla a rozbila strechu stodoly Františka Gajdára z Malaciek. Explózia osamotenej bomby, ktorá dopadla v blízkosti domov Martina Šišoláka, Jozefa Šperánka a Jána Bujnovského na Čulenovej ulici, spôsobila škodu vybitím sklenených paliet v oknách a obitím omietky. Možno neporovnateľné škody vzhľadom na zničené letisko a priľahlé budovy, avšak v čase vojny, kedy peňazí a materiálu nebol dostatok, to bol vážny zásah do života poškodených. Pri bombardovaní boli usmrtené dve osoby a pätnásť osôb z obcí Malacky a Plavecký Štvrtok bolo zranených. V obci Kuchyňa, ktorá ležala v tesnej blízkosti leteckej základne, bol dolný koniec postihnutý bombardovaním. Šestnásť osôb bolo ťažko zranených a boli odvezené vojenskými autami na ošetrenie do nemocníc v Bratislave a Skalici. Štyria obyvatelia zahynuli. Dvaja zranení zahynuli počas prevozu. Spoločný pohreb obetí sa konal o dva dni neskôr.
Zdroje: INTOPS Summary; kniha Konečná Zastávka: Slovensko; VHA Bratislava;
Subscribe to:
Posts (Atom)