VVS: 04.04.1945

Z letového denníka poručíka menom Aľbert Nikolajevič Devjatov – navigátor posádky 930. NBAP

04.04.1945 – bombardovanie Malaciek. Uskutočnené tri bojové lety za noc v celkovej dĺžke 6 hod. 45 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po-2.

264. bitevná divízia v priebehu 4. apríla siedmimi skupinami po 6-8 Il-2 pod prikrytím stíhačov od 513.IAP, bombardovaco-šturmovými útokmi podporovala vojská Plijeva v smere na Hodonín, likvidovala sústredenia vojsk a techniky nepriateľa na komunikácii Jablonica – Senec, pri obci Rybky a na čistine lesa, západne od obce Čáčov. Spolu lietalo 32 Il-2, ktoré uskutočnili 54 vzletov k útoku na nepriateľa. Výsledkom bojovej činnosti oboch plukov bolo zničených a poškodených deväť automobilov, jeden obrnený transportér, 12 povozov, založených päť ohnísk požiarov, rozprášených a zlikvidovaných 65 vojakov a dôstojníkov.

Šturmoviky 235.ŠAP pôsobili v oblasti mesta Jablonica a na ceste z Jablonice na Senicu. Aj keď nad Malými Karpatami bola hustá oblačnosť, posádkam sa podarilo prebojovať k cieľu, kde úspešne napadli nepriateľa. Počas útoku na kolónu na ceste smerom na Senicu sa jednu skupinu Il-2 pokúsila napadnúť dvojica nemeckých Fw 190, no útok sa zaobišiel bez strát.

Už spomínaná hustá oblačnosť v cieľovej oblasti a nad Malými Karpatmi spôsobila stratu jedného stroja. Jednalo sa o Iljušin Il-2 v.č.1874271 s motorom č. 2511509, patriaci 264.ŠAD, 235.ŠAP. Počas príletu k línii frontu v oblasti obce Naháč v oblačnosti pilot ppor. Leonid V. Čaban stratil priestorovú orientáciu a prešiel do vývrtky. Letci vyskočili na padákoch. Pilot sa zachytil s padákom o smerovku a zahynul pri dopade lietadla. Strelec rt. Vladimir A. Zangijev pristál v neutrálnej zóne severozápadne od obce Naháč a dostal sa pod paľbu Nemcov. Na pomoc mu prišli červenoarmejci, ktorí ho odviedli na svoje územie. Lietadlo úplne zhorelo.

Sources: CAMO; kniha "Od Hrona k Morave";

VVS: 23.12.1944

Skupina šiestich Il-2 od 92.GŠAP útočila na vojská a techniku nepriateľa v oblasti Kalná nad Hronom. Pri prílete k cieľu bola skupina atakovaná osmičkou nepriateľských stíhačov a privítaná prudkou streľbou protilietadlového delostrelectva. Neberúc ohľad na nepriateľskú činnosť skupina splnila stanovenú úlohu. Zastavila postup nepriateľa a zničila pritom 1 tank, 5 automobilov, založila na mieste veľký požiar a zaútočila na pechotu, kde zničila do 2 oddielov živej sily nepriateľa.

Ljadskij Timofej Sergejevič: "Dňa 23. decembra pri vzlete začal vynechávať motor pilota Kumskova, a v predu – železničná trať. Bol prinútený zatiahnuť podvozok a pristáť na brucho. Sudoginovi sa pri vzlete poškodil chladič s vodou. Pristál na susednom letisku. V našom 90-tom gardovom šturmovom leteckom pluku zostalo niečo viac ako 15 lietadiel, z 32-och. A skoro u všetkých dochádza ku koncu životnosť motorov. A nových nieto. 

V tento deň sme útočili na pozície pri obci Kalná, juhozápadne od Levíc. Pri odchádzaní od cieľa sa formácia natiahla, tak som sa vrátil k vzadu letiacim...
...V týchto dňoch skupinu viedol Šmigoľ, veliteľ letky 92-ho pluku. Zaútočili na nich Fw-190. 
Pri úniku od dvojice stíhačov, začal prudko manévrovať. Po pristáti na letisku na smerovke našiel dieru  a na rádiovej anténe visel roztiahnutý padák. Strelca nebolo: vypadol pri prudkých manévroch – nebol pripútaný pásmi."
V tento deň zahynul strelec gardový čatár Naumov Alexej Naumovič (Наумов Алексей Наумович), narodený 1922, od 92.GŠAP, ktorý sa 23.12.1944 nevrátil z bojového letu v oblasti Vyškovce nad Ipľom. Letel na lietadle Il-2 a za túto akciu bol posmrtne navrhnutý na vyznamenanie. Stalo sa to okolo 16:42 hod. moskovského času, kedy šestica Il-2 doprevádzaná ôsmimy lietadlami Jak-9 bola napadnutá v oblasti Ipeľského Sokolca ôsmimi FW 190. Skupina bola vedená pilotom gard. kap. Šmigolom, hrdinom SSSR, a pilotom práve lietadla, v ktorom sedel Naumov. Počas prvého úhybného manévru Naumov alebo vypadol ale sám vyskočil z lietadla v oblasti Vyškovce nad Ipľom.

Hrdina SSSR Šmigol, veliteľ 92.GŠAP.

Zdroje: CAMO, Podolsk, Rusko; ЛЯДСКИЙ, Тимофей Сергеевич, 90- гв. шап, ЗАПИСКИ ИЗ ЛЁТНОГО ПЛАНШЕТА;

Dňa 23.12.1944 o 12:15 hod. CET šestica Il-2 vedená  Ivan Klimentevičom Prosandeevom (Просандеев Иван Климентьевич) do oblasti Sokolca. Stretli skupinu ôsmych  Fw 190, z ktorých dva doprovodní stíhači zostrelili.
Po akcii bol pohrešovaný jeden Iljušin Il-2m3 výr.č.1872571, číslo motora 258599, patriaci 91.GŠAP. Jeho posádku tvorili:
Pilot podporučík Daranovič Vladimír Grigorjevič (Даранович Владимир Григорьевич), narodený 1921, a strelec vojak Daniluškin Nikolaj Andrejevič (Данилушкин Николай Андреевич), narodený 1925. Obaja zahynuli pri plnení bojovej úlohy s lietadlom Il-2, keď boli zostrelení stíhačom nepriateľa v oblasti Kozmalovcy  (pozn. Veľké - Malé Kozmalovce). 
91.GŠAP v ten deň stratil ešte dva stroje, avšak oba na domácom letisku chybou posádky pri manévrovaní.

Prosandeevom Ivan Klimentevič
Hrdina SSSR a veliteľ 91.GŠAP

Zdroj: CAMO, Podolsk, Rusko;

Štyri lietadlá Jak-1 od 179.IAP, 331.IAD sprevádzali sedem Il-2 do oblasti Kalná nad Hronom. Sprievodné Jaky  pri odchádzaní od cieľa boli napadnuté 10 Fw-190 a začal sa nerovný vzdušný boj. Dva Fw 190 sa predrali k Šturmovikom a zahájili paľbu. Nadporučík  Boris Semenovič Lednev (Леднев Борис Семенович) so svojou dvojkou si všimol problémy, do akých sa Šturmoviky dostali a ponáhľal sa im pomôcť. Stíhači nepriateľa boli zaujatí útokom na Šturmoviky a preto nezaregistrovali útok zo zadu zospodu. Z krátkej vzdialenosti zostrelil jeden Fw 190 nad Kubáňovom a jeho dvojka zostrelila druhý Fw-190 snažiaci sa ujsť loopingom. V tomto nerovnom súboji štyri Jaky zostrelili 4 Fw 190, stratiac jeden Il-2, zostrelený stíhačmi nepriateľa.

Druhá dvojica letcov v zložení vedúci dvojice nadporučík V.N. Bočarov (Бочаров Василий Николаевич) a jeho dvojka podporučík Vladimír Ivanovič Afanasiev (Афанасиев Владимир Иванович) vstúpila do súboja a počas 10 minútového súboja zostrelil Afanasiev jeden Fw 190 nad Kubáňovom. Bočarov taktiež nárokoval zostrel Fw 190.
Počas druhého letu 23.12.1944 nadporučík Bočarov bol zasiahnutý protilietadlovou paľbou nepriateľa, nehladiac na útoky nepriateľských stíhačov Afanasiev kryl svojho veliteľa, vďaka svojej zručnosti a vzájomnej spolupráci umožnil návrat svojho veliteľa na letisko. Šturmoviky počas sprevádzania straty nezaznamenali.


Dňa 23.12.1944 gard. poručík Grigorij Ivanovič Fedosij (Федосий Григорий Иванович), pilot 151.GIAP, 13.GIAD, letel v skupine lietadiel v zostave 4 Jak-1 a 2 Jak-9, ktorá prikrývala pozemné vojská v oblasti Ipeľský Sokolec, Žemliare a Mýtne Ludany. Skupina zviedla aktívny, prudký vzdušný boj so štyrmi skupinami lietadiel nepriateľa do 27 Hs-129, 10 Fw-190, ktoré sa pokúšali pod ochranou šiestich Me-109 útočiť na naše pozemné vojská. V prudkom vzdušnom boji gard. poručík Fedosij, útokom z vrchu a zozadu, z kanóna a guľometu zo vzdialenosti 100-80 metrov zostrelil jeden Fw 190. Zostrelený Fw 190 dopadol 6-10 kilometrov západne od Želiezoviec, čo potvrdili gard. nadporučík Parovin, gard. podporučík Rogatin.
Badp. Parovin (Паровин) sám nárokoval zostrel jedného Hs 129, ktorý mal dopadnúť juhovýchodne od  Bátoviec. 

Dňa 23.12.1944 sa vo vzdušnom boji stretlo šesť La-5 od 177.GIAP so skupinou ôsmich Fw 190 a Me 109. Gard.nadp. Maľcev Konstantin Saveľjevič (Мальцев Константин Савельевич), pilot a zástupca veliteľa letky 177.GIAP, 14.GIAD zabezpečoval krytie pozemných vojsk. Pri tom sa zúčastnil dvoch vzdušných bojov, v ktorých samostatne zostrelil dve nepriateľské lietadlá. Jeden Fw-190 nad obcou Zalaba. Zostrel potvrdili gard. poručíci Abramov a Ušakov a gard. podp. Borisov.  Druhým zostrelom bol jeden Me-109, ktorý premohol v oblasti 1-2 km južne od obce Lontov. Tento zostrel mu potvrdili gard. major Morozov, a gard. poručíci Ušakov a Abramov.

Ako wingman letel Maľcevovi gard. poručík Abramov Nikifor Semenovič (Абрамов Н. С.) a vzorným krytím umožnil vedúcemu skupiny dosiahnuť jeho dvojitý úspech.

K otázke oponentov bližšie nájdete v pojednaní o Luftwaffe z 23.12.1945. 

Zdroj: М. Ю. Быков - "Победы сталинских соколов".  Изд. "ЯУЗА - ЭКСМО"; CAMO, Podolsk, Rusko;

Dňa 23.12.1944 gard. desiatnik  Vasilij Petrovič Kobelev (Кобелев Василий Петрович), strelec 3.letky 131.GŠAP, letel v skupine 8 Il-2, ktorej bola pridelená úloha likvidovať prepravu na rieke Dunaj v oblasti Esztergom a nedať tak ustupujúcemu nepriateľovi možnosť prepraviť sa. Počas príletu k cieľu bola skupina napadnutá 12 Fw 190. Palubný strelec Kobelev súčasne zahliadol nepriateľských stíhačov, upovedomil pilota lietadla a raketou dal signál vzadu letiacim posádkam, čím taktiež nedal nepriateľským stíhačom šancu uskutočniť prekvapujúci útok. Počas vychádzania z útoku 2 Fw 190 opakovane atakovali veliteľa štvorice, zospodu a zozadu. Kobelev presnou paľbou zo vzdialenosti 300-250 metrov začal odrážať útok a jeden Fw 190 rýchlym zatočením doľava, dymiaci, v klesaní ušiel na svoje územie.

Rotný Vasilij Jakovlevič Zausaliv (Заусалив Василий Яковлевич), strelec-radista 511.ORAP, objavil pohybujúcu sa autokolónu do 120 automobilov z Bicske na Komárno, na stanici Tata štyri súpravy a dva transporty.

Podvečer 23.12.1944 podp. Čudin Vasilij Grigorjevič (Чудин В.Г.), pilot 930.NBAP v meste Esztergom založil požiar (potvrdila posádka Jeršov-Maslov).

VVS: 01.04.1945

V noci na 01.04.1945 bombardoval 312.NBAD zoskupenie vojsk protivníka v miestach a na trasách: Trnava, Senec, Dunajská Streda, Šamorín, Bratislava.

Dňa 01.04.1945 sa z letiska Tompa (Tupá) na letisko Szeloc (Selice), 17 km SZ od Nových Zámkov presunul 930.pluk, 312.NBAD, 5.VA, kde zotrvali len do 07.04.1945. Nasledoval presun na letisko Čakaň.

Zdoje: CAMO, Podolsk, Rusko

Dňa 01.04.1945 5.ŠAVK po žiadostiach veliteľov 53. Armády a 1. Gardovej jazdecko-mechanizovanej skupiny a po výzvach z veliteľstva 5.VA, bombardovaco - šturmovými akciami likvidoval živú silu a techniku ustupujúcich vojsk protivníka v miestach a na komunikáciách v oblasti Hlohovec, Senec, Jablonica a viedol prieskum vojsk nepriateľa v oblasti bojových akcií.
V oblasti Sládkovičova sa pokúsila napadnúť šestica FW 190 skupinu šiestich Il-2 patriacu 451.ŠAP, ktoré útočili na automobily nepriateľa. Strelec st. serž. Anatolij Kirilovič Kučumov prvý zbadal nepriateľských stíhačov a raketami o tom upozornil všetkých palubných strelcov a svojho veliteľa. Obranná paľba proti nepriateľovi bola ihneď zahájená a nepriateľský útok sa neuskutočnil. Na vedúceho skupiny zaútočili dva FW 190, ale jeho strelec rotn. Jurij Fedorovič Žukov (Жуков Юрии Федорович) útok odrazil.
Iný útok letcov 451.ŠAP smeroval k obci Šelpice. Poručík Pavel Alexejevič Ratujev (Ратуев П.А.), ako veliteľ roja, zaútočil a bombardoval sústredenie tankov a automobilov na čerpacej stanici v západnej časti obci Šelpice. Prudkým útočným náletom, presnou kanónovo-guľometnou paľbou a bombami zapáli dva tanky a tri automobily.
Sesterský 235. bitevný pluk pomáhal pozemným sledom oslobodzovať mesto Trnava. Pilot podp. Daniil Filippovič Prokopenko letel v skupine šiestich Il-2 do oblasti Trnavy. Nad cieľom sa stretli so silnou paľbou protilietadlového delostrelectva a protilietadlových guľometov nepriateľa. Podp. Prokopenko počas tohto letu zničil muničný sklad, dva automobily a do osem nepriateľov.  Veliteľ roja nadporučík Vasilij Vasiľjevič Šelamov (Шеламов В.В.) sa počas príletu k cieľu v Trnave dostal do nepretržitej protilietadlovej paľby nepriateľa. Odvážne sa však prebil k cieľu a zhodil smrtonosný náklad na nepriateľské pozície. Počas tohto letu skupina zničila päť tankov, spôsobila výbuch muničného skladu a umlčala paľbu jednej protilietadlovej batérie.
Nezaostávali ani palubní strelci šturmovikov. Zvlášť sa vyznamenala desiatnička Zoja Vasiľjevna Kalitejeva (Калитеева З.В.), ktorá pri plnení bojovej úlohy v oblasti Trnava úspešne umlčala jedno postavenie protilietadlovej paľby a zlikvidovala štyroch nepriateľov.
Už od desiatej hodiny na Wehrmacht v meste Trnava útočili šturmoviky, ktorých aktivita pokračovala až do 14. hodiny popoludní. Nemecké vojsko bezhlavo ustupovalo z mesta. Iba tankové skupiny sa ešte ako tak držali v poriadku, no nie nadlho. Ruská jazda, ktorá prenasledovala Nemcov, útokom napádala všetky ustupujúce jednotky a po krátkom, ale rozhodujúcom boji, bola Trnava oslobodená. Do 14. hodiny mali sovieti mesto pod kontrolou. Hlavnými ulicami mesta prešla len časť tankov, ale hlavná časť vojska centrum mesta minula. Pri oslobodzovaní mesta nezahynul žiaden obyvateľ Trnavy. Boje si vyžiadali životy 120 sovietskych vojakov.

Kronika obce Kátlovce o tomto dni hovorí nasledovné:

Nedeľa 1. apríla 1945

V nedeľu ráno bola naša obec plná nemeckého vojska. Po ceste išli stále nové a nové oddiely nemeckých vojakov, ktorí išli pešo a všetkými možnými dopravnými prostriedkami. Bolo vidieť, že majú nedostatok pohonných hmôt, “jedno auto ťahalo za sebou aj tri autá”. V tejto kolóne vozidiel sa vyskytovali aj civilné autá, v nich sa viezli evakuanti z Hlohovca, Serede, Trnavy, ktoré už dobyla ČA.

• v nedeľu o 10. hodine, keď išli občania do kostola, preleteli nad Kátlovcami v malej výške ruské lietadlá (RATY) a pri ich vzďaľovaní bolo počuť guľometnú streľbu. Celé bohoslužby sa niesli v znamení obáv a strachu. Tento strach dosiahol vrchol, keď sa rozšírila správa, že Nemci berú civilov so sebou. Reakcia bola okamžitá, väčšina mužov rýchlo opustila dedinu a záchranu hľadala v poli.
• v nedeľu o 14. hodine, dostali nemeckí vojaci rozkaz urýchlene opustiť dedinu. Prechodne ubytovaní Nemci v Kátlovciach sa pripojili k masám vojska a vozidiel, ktoré sa presúvali po ceste. Z tvárí ustupujúcich nemeckých vojakov bolo cítiť vážnosť situácie.
• v nedeľu o 15.hodine sa ustupujúce nemecké vojsko stalo terčom náletu ruských lietadiel. Útok sa začal nad Vinohradmi a smeroval k hornému koncu dediny. Z viacerých zhodených bômb citeľné škody narobili tri bomby, ktoré dopadli na horný koniec dediny. Jednu bombu o veľkosti asi 50 kg, ktorá nevybuchla, zneškodnili pyrotechnici slovenskej armády. Uvedený nálet, ktorého hlavný zásah bol na hornom konci, bol rozptýlený na väčšej vzdialenosti a zahynul jeden kátlovský občan (Jozef Rajníc č.d.129 ), ktorý bol v stodole. Ďalej zahynulo niekoľko nemeckých vojakov. Mŕtvych nemeckých vojakov zaniesli do rozbitého obchodu U Ryšavého a pod brány susedných domov. Okrem toho bolo zabitých 12 koní, 2 kone pri organistovej záhrade, 4 pri pomníku padlých v I. svetovej vojne a 6 koní pred hostincom “U Ryšavého”. Z materiálnych škôd, ktoré toto bombardovanie spôsobilo, možno spomenúť – okrem obchodu a hostinca Dominika Ryšavého – poškodenie susedných domov a pomník padlých v prvej svetovej vojne.

Všetky tri pluky 4. šturmovej divízie podnikli spolu jedenásť bojových akcií. Ráno o 06:55 hod. CET vzlietla dvojica Il-2 od 90. pluku na prieskum počasia a pozícií nepriateľskej techniky a vojsk v oblasti Trnava, Šelpice a Hlohovec.Počas päťdesiatminútového letu zistili prítomnosť piatich až šiestich vlakových súprav na stanici Trnava, na železničnej trati pri Šelpiciach objavili 15-20 nákladných vozňov a na stanici Mestečko (dnes Leopoldov) 5-6 parných vlakov na severe a na juhozápade 15-20 nákladných vozňov. Súčasne s touto dvojicou vzlietla aj osmička Il-2 s cieľom zaútočiť na križovatku západne od Hlohovca pri rieke Váh. Po prílete do cieľovej oblasti zničili posádky tri autá.
Ďalších šesť posádok 90. pluku vzlietlo 08:30 hod. CET s cieľom zaútočiť na pozície Wehrmachtu medzi obcami Šelpice a Trstín. Počas príletu k cieľu v oblasti Trstína sa skupina stretla so silnou protilietadlovou paľbou nepriateľa. Chceli zaútočiť na vpredu nachádzajúcu sa kolónu automobilov, no nepriateľská streľba to neumožňovala. Vtedy veliteľ Иванов Н. cez vysielačku vydal príkaz: „Rjabov umlč palebné postavenia.“ Obdržiac príkaz, pilot podp. Nikolaj Andrijanovič Rjabov (Рябов Николай Андриянович) si pozorne prezrel oblasť a paľbu svojich kanónov zameral na palebné postavenia protilietadlových zbraní. Rjabov tak umožnil skupine uskutočniť tri nálety a úspešne splniť úlohu. Útok sa podaril a jeho výsledkom bolo 10 zničených áut a zabitých 20 nepriateľských vojakov.
Preto vysokú aktivitu nepriateľa aj ďalší útok smeroval týmto smerom. Medzi Trnavou a Šelpicami malo na ustupujúce jednotky nemeckej brannej moci zaútočiť osem Il-2 pod vedením veliteľa prvej letky g. maj. Ivan Stěpanovič Nikolajeva (Николаев). Oblačnosť a hmla zakryli horizont, no pechota Červenej armády nastúpila do útoku a potrebovala leteckú podporu. Počas príletu k cieľu bola skupina tri krát napadnutá dvomi FW 190. Šturman gard. rotný Semen Nikolajevič Sosnovskij (Сосновский Семен Николаевич) svojou presnou guľometnou paľbou v spolupráci s ostatnými strelcami úspešne odrazil všetky útoky nepriateľa, čím umožnil skupine úspešne splniť bojovú úlohu. Pri prílete k cieľu sa viditeľnosť ešte zhoršila. Veliteľ skupiny objavil na ceste k lesu veľké množstvo sústredenej nepriateľskej techniky a vydal príkaz cez vysielačku vykonať bombardovací útok na cieľ. Skupina zaútočila a hneď sa sformovala na druhý útok. V tom čase protilietadlová batéria zahájila silnú paľbu po veliteľovi. Objaviac umiestnenie nepriateľskej batérie, pilot gard. technik-poručík Ivan Vasiľjevič Gusev (Гусев И.) sa odpojil od formácie skupiny a paľbou kanónov protilietadlovú batériu umlčal. Následne sa vrátil ku skupine a vykonal dva nálety. Už ťažko skúšané ustupujúce jednotky Wehrmachtu týmto útokom nekryté v otvorenej rovinatej krajine stratili ďalších dvanásť vozidiel, 10 povozov a 20 vojakov.
Na poslednú akciu dňa pluku vzlietlo o 13:20 hod. CET sedem Il-2 a smerovali do oblasti medzi Trnavou a Jablonicou. Počas letu v tomto smere nad obcou Suchá nad Parnou na formáciu začal páliť protilietadlová batéria. Tým na seba upozornili a šturmoviky sklesali a zaútočili. Výsledkom bolo desať nepojazdných áut a 15 mŕtvych nepriateľských vojakov.
Všetky akcie 90. pluku sa uskutočnili pod ochranou jednej štvorice a šestíc stíhačov 122.IAP letiacich na stíhačkách Jak-9.
U 91.GŠAP obdržala v tento deň každá z letiek jednu bojovú úlohu. Cieľom všetkých troch bolo zaútočiť na zhromaždisko nepriateľských vojsk a techniky v meste Hlohovec. Tretia letka pod velením svojho veliteľa g. kapitána Ivan Klementovič Prosandejeva (Просандеев И. К. ) zaútočila medzi 08:25 až 08:32 hod. CET niekoľkými hĺbkovými útokmi na nepriateľa a zničila štyri vozidlá a 20 vojakov nepriateľa. Z oblasti Šulekova však na formáciu zahájila paľbu protilietadlová batéria. Posádka gard. podp. podp. Achuňjan Fazuľjanovič Salimov (Салимов Ахуньян Фазульянович)a strelec Barkov (Барков) počas prvého útoku umlčali jednu delostreleckú batériu a zabili do 10 vojakov nepriateľa. Pri opakovanom nálete na cieľ bol protilietadlovou paľbou zasiahnutý motor na ich lietadle. Letci ale zvládli problémy po zásahu, preleteli líniu frontu a dosadli na brucho v oblasti obce Veľké Zálužie. Pri pristáti bolo lietadlo zničené. Posádka zostala v podstate nezranená, len pilot bol ľahko zranený na ruke.
Ako druhá vykonala svoju úlohu druhá letka 91. pluku pod ochranou štyroch stíhačov 513.IAP. Osem posádok vzlietlo o 09:54 hod. CET a opäť smerovalo k mestu Hlohovec. Nad svoj cieľ sa dostali 10:37 hod. v dvoch útokoch napadli 15 vozidiel pechoty s personálom. Zničili štyri z vozidiel a zabili okolo 20 vojakov. Prvá letka nechcela zaostať a vyslala taktiež osem posádok na ich Il-2kách. Dve hodiny po poslednom útoku kropili nemeckých vojakov opäť projektily z kanónov, guľometov a na ich hlavy dopadlo osem bômb ФАБ-50 м9 a 24 rakiet RS, ktoré nad cieľ doviezlo osem Il-2 prvej letky pod ochranou 6 Jak-9 od 513.IAP. A opäť si zbrane našli svoje ciele a za obeť im padlo 15 vojakov a tri automobily.
Posledný z plukov 4.GŠAP, 92. pluk vykonal tri bojové akcie v neskoré popoludnie. Veliteľ prvej letky g. kapitán Petr Lukič Šmigol (Шмиголь Пётр_Лукич, HSSSR) so svojím šturmanom Лобин velili prvej akcii dňa, na ktorú vzlietlo o 14:05 hod. CET šesť Il-2. Ich cieľom bola kolóna ustupujúcich vojsk na trase medzi mestom Trnava a obcou Šelpice. Výwkové krytie ich útoku zabezpečila šestica Jak-1 od 122.IAP. Sedem kilometrov severozápadne od mesta Trnava sa dostali do paľby protilietadlových batérií. To však neprerušilo ich snahu a v cieľovej oblasti obce Šelpice zničili dva tanky a päť automobilov s vojskom a vojenským nákladom. Do vzdušného priestoru Šelpíc sa vrátil pluk o hodinu neskôr opäť šesticou Il-2 na čele s Гвардии ст. лейтенант Алферьев. Cieľ však bol zahalený v dyme z požiarov z predošlých bojov. Aj napriek paľbe protilietadlovcov z oblasti obce Boleráz a zlej viditeľnosti posádky šturmovikov pod ochranou 6 Jak-1 122.IAP zničili tri automobily a päť povozov.

Postupujúcu kolónu sledoval aj tretí útok 92. pluku o sile opäť šiestich šturmovikov. Nepriateľa napadli o 16:45 hod. medzi obcami Boleráz a Trstín. Skupina úspešne splnila bojovú úlohu a zničila šesť automobilov, päť povozov a založený bol silný požiar nasledovaný výbuchom...

Ukážka z pripravovanej knihy "V smere na Bratislavu"...vydanej v roku 2015 LINK

Dňa 01.04.1945 uskutočnili letci 5.VA spolu 615. bojových vzletov, na ktorých participovalo 359 lietadiel (158 Il-2, 119 Jak-9, 30 Po-2, 21 La-5, 21 A-20J a 10 Pe-2) v celkovom trvaní 756 hodín.
Ich aktivitou boli zničené 4 tanky, 140 automobilov, 23 železničných vagónov, 25 povozov; potopených bolo 8 bárk, jeden parník, jeden čln; zničených 25 budov, vyhodený do vzduchu 1 sklad a založených 28 ohnísk požiarov. Bolo zaznamenaných 34 zasiahnutých budov, 2 zásahy objektov na železničnej trati a zlikvidovaných 280 vojakov a dôstojníkov nepriateľa. 

Zdoje: CAMO, Podolsk, Rusko; kronika obce Kátlovce; V. Ivan; 

VVS: 29.03.1945

Z letového denníka poručíka menom Aľbert Nikolajevič Devjatov – navigátor posádky 930.NBAP

Deň 29.03.1945 – bombardovanie mesta Komárno. Uskutočnených päť bojových letov za noc v celkovej dĺžke 7 hod. 50 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po–2.

V ten istý deň sa 992.NBAP, 312.NBAD presunula z letiska Vadkert na letisko Tompa (dnes Tupá-Chorvatice), 8 km SZ od Šiah. 

Zdroje: Letový denník Devjanov; CAMO, Podolsk, Rusko; Horváth G.;

VVS: 19.03.1945

Dňa 19.03.1945 sa o 21:00 hod. začal vo Visegráde naloďovať výsadok. V tom istom čase lietadlá 5. leteckej armády napadli Ostrihom, Štúrovo a Tát. O 21:45 hod. skupina lodí výsadku a jeho ochrany vyrazila do akcie. Vpredu plával Karpeňukovov ochranný oddiel, za nimi desať pancierových člnov s námornou pechotou, potom zabezpečovací oddiel a oddiel delostreleckej ochrany. V okamihu, keď sa v tme približovali k zničenému mostu Márie Valérie, znovu začali nalietavať lietadlá 5. leteckej armády, aby odpútali pozornosť Nemcov a zároveň kryli hluk lodných motorov.

Zdroj: www.druhasvetova.sk;

V noci na 19. marca 1945 posádky z 312. nočnej ľahkej bombardovacej divízie vykonali 100 bojových vzletov. Uskutočnili bombardovacie údery v oblasti Estergomu, na vojská protivníka na ceste Estergom – Komárno, na palebné postavenia na brehoch Dunaja. Dve posádky Po-2 pod vedením lejt. P.M. Rešetnikovym odfotografovali mosty cez Dunaj pri Estergome. Nasledujúcu noc letci zabezpečili zoskok druhej skupiny výsadku. Bolo uskutočnených 100 bojových letov. Osvedčila sa posádka por. M.Ch. Jusupova, ktorá sprevádzala ozbrojený motorový čln a bombardovacími údermi na Estergom odlákala pozornosť protivníka. Úspešne pôsobila aj posádka lejt. P.M. Rešetnikova, ktorá objavila päť nepriateľských člnov, z ktorých jeden zničila. Vysoké letecké umenie, hrdinstvo a odvahu preukázali posádky Lejt. A.A. Japbuchtina a V.T. Kuropatkina.  Neprestávajúcimi bombardovacími útokmi na živú silu a bojovú techniku fašistov v oblasti Komárna, napomáhali k prechodu člnov, ničili miesta odporu protivníka na pobreží. Za štyri noci časti 312. leteckej divízie vykonali 327 bojových vzletov.


Z letového denníka podporučíka menom Devjatov Aľbert Nikolajevič – navigátora posádky 930. NBAP sa dozvedáme:
"19.03.1945 – bombardovanie mesta Estergom. Uskutočnených päť bojových letov za noc v celkovej dĺžke 5 hodín a 5 minút. Dosiahnutých päť priamych zásahov na ciele v meste Estergom, čo bolo potvrdené fotografiou číslo 71." 

Letci 930.NBAP pri Po-2 v typickom markingu tejto jednotky

Zdroj: Давтян С.М.: Пятая воздушная

Dňa 19.03.1945 a nevrátil z bojového letu Polykarpov Po-2 od 930.NBAP, 312.NBAD s posádkou Litvinov, Suvorov. Pravdepodobne zostrelený  "Kukuruzník", ktorý sa nevrátil z bojového letu sa mal zrútiť v noci 19. marca 1945 pri bojovom lete do oblasti Komárna. Npor. Dmitrij Makarovič Litvinov a por. Ivan Vasiljevič Suvorov zahynuli a mali by byť pochovaní v Iže.

Npor. Dmitrij Makarovič Litvinov (nar. 1919)

Pravdepodobne por. Ivan Vasiljevič Suvorov (nar. 1921) 

"...Izotov podišiel k lietadlu npor. Dmitrija Litvinova. Litvinov prišiel do nášho pluku nedávno a teraz lietal s jedným najlepších navigátorov - pozorovateľov pluku por. Suvorovom. Kapitán Izotov vedel, že Litvinov a Suvorov majú túto noc voľno od lietania.

Ivan Vasiljevič! – obrátil sa k Suvorovi, ktorého poznal ešte z Kalininského frontu.

Rád by som Ťa videl v bojovej výstroji. No ako mi je známe, ty máš dnes voľno...Mám ale nemusím mať žartoval navigátor. Ale už vážne. Dnes nie je taká noc na spanie. Litvinovovi a Suvorovi, Izotov hovoril o situácii v oblasti nepriateľa, ukázal rozloženie protilietadlového delostrelectva a svetlometov. Na koniec poznamenal:

No a čo robiť nad cieľom, to Vás nemusím učiť. Buď spokojný, Fedor Danilyč, neurobíme hanbu Ruskej zemi – dodal Suvorov.

Bol to posledný let posádky. Vzlietnúc nasledujúcu noc na splnenie bojovej úlohy, Dmitrij Litvinov a Ivan Suvorov sa viac na svoje letisko nevrátili. Po oslobodení Komárna, veliteľ prvej letky kapitán Eršov a navigátor nadporučík Maslov dostali, od veliteľa pluku povolenie, vykonať cez deň v oblasti mesta pátranie po nevrátenom lietadle. Spolu s nimi letela aj posádka Anisimova. Krúžili nad mestom. Na zemi, medzi mnohými krátermi od bômb a granátov našiel Eršov neforemnú hromadu plechov. To vypadá ako motor – povedal Maslov a spýtal sa Eršova: Môžeš pristáť s lietadlom v blízkosti toho miesta? Čo je to za otázku? Iste, že môžem. Obe lietadlá šli na pristátie.

Neforemné množstvo kovov sa skutočne ukázalo ako motor M-11 z lietadla Po-2. Eršov prečítal jeho sériové číslo a potom sa pozrel do svojho zápisníka. Je to motor z lietadla Litvinova. K letcom prišli miestny obyvatelia a vojaci z veliteľstva. Čo hľadáte? Spýtal sa po rusky so silným prízvukom, starší muž, Slovák. Tu zahynuli naši kamaráti v boji. – odpovedal Izotov. Starý muž chvíľu stal mlčky so sklonenou hlavou. Dobrí boli Vaši priatelia – povedal na koniec. Zahynuli ako hrdinovia. Nevie, čo sa u nich vo vzduchu prihodilo. Bolo počuť motor. A tu – ukázal on rukou na rozbitú neďalekú rovinku – boli protilietadlové zbrane. Lietadlo sa zrútilo do postavenia strelcov. Nemci vtedy mnohých stratili...

A vašich chlapcov sme tú istú noc v kráteri pochovali. Neurobili hanbu Ruskej zemi – spomínajúc slová Suvorova pred vzletom. Vojaci z veliteľstva po prosbe Eršova priniesli lopaty od ženistov. Vykopali zem v kráteri. Áno, boli to telá našich letcov – Dmitrija Litvinova a Ivana Suvorova."                    

Zdroj: Николаев Михаил Александрович -ДОБРОВОЛЬЦЫ, ШАГ ВПЕРЕД

Gard. poručík Klimov Iľja Semenovič (гв. лейтенант Климов Илья Семенович), narodený 1922, letec 91.GŠAP, 4.GŠAD, sa 19.03.1945 nevrátil sa z úspešného plnenia bojovej úlohy z oblasti Šahy (Maďarsko). Jeho posádku dopĺňal strelec gard. rotný Siňdjažkin Leonid Filimonovič (гв. ст. сержант Синьдяжкин Леонид Филимонович), narodený 1924, taktiež od 91. GŠAP, 4.GŠAD. Leteli na Il-2.

Druhou stratou divízie (92. GŠAP, 4.GŠAD) bola posádka v zložení pilot gard. nadporučík Rjabov Sergej Ivanovič (гв. ст. лейтенант Рябов Сергей Иванович ), narodený 1921, a strelec gard. rotný Gavšin Ivan Grigorjevič (гв. сержант Гавшин  Иван Григорьевич), narodený 1924, ktorí boli 19.03.1945 zostrelení protilietadlovou paľbou nepriateľa v oblasti Moča (Maďarsko). Lietadlo Il-2. Pilot padol do zajatia, strelec zahynul.

VVS: 02.04.1945

Z letového denníka poručíka menom Devjatov Aľbert Nikolajevič – navigátor posádky 930. NBAP

Deň 02.04.1945 – bombardovanie Malaciek. Uskutočnené štyri bojové lety za noc v celkovej dĺžke 7 hod. 25 minút z letiska Selice. Zaznamenané štyri zhodenia na cieľ a spôsobený jeden výbuch, ktorý potvrdila posádka poručíka Klimanova. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po – 2.

VVS: 28.03.1945

Velenie červenej armády nariadilo letecký prieskum už pred večerom 28. marca 1945 a pokračoval aj v ranných hodinách 29. marca 1945. Sovietske lietadlá ostreľovali palebné postavenia nepriateľa. Podobné útoky uskutočnili aj na odstavené vlaky v Šuranoch, Nových Zámkoch a v Palárikove. Nemci boli vyľakaní a nervózni, hoci im poslali posily, vrátane jedného tanku, ktorý mal blokovať postup ČA v Šuranoch. Tank operoval v priestoroch Cintorínskej ulici, kde bol pre neho vybudovaný protitankový úkryt. Neskôr sa presunul k frontovej línii a ostreľoval sovietske jednotky. Musel sa dať na ústup do časti mesta „Argentína“, kde ho sovietske lietadlá zlikvidovali pri miestnej tehelni. Potom zhodili niekoľko bômb malého kalibru v priestore Cintorínskej a Šafárikovej (teraz Gorkého) ulice, nakoľko tu bol veľký pohyb nepriateľa, ktorý naťahoval telefónne káble a premiestňoval bojovú techniku do areálu cukrovaru a Geverovej záhrady, pri hlavnej ceste smerom na Levice. Večer útok prerušili.  

Gar. poručík Kovaľ Mitrofan Jefimovič (гв. лейтенант Коваль Митрофан Ефимович,) (nar. 1920) letec od 5VA., 13. divízia, 149.GIAP, bol 28.03.1945 zostrelený vo vzdušnom boji v oblasti 2-3 kilometre juhovýchodne obce Šurany. Jeho Jak-3 dopadol na cudzom území.

Zdroj: CAMO, Podolsk, Rusko; Bojovník – dvojtýždenník antifašistov

Vráble, Nová Ves nad Žitavou, Chyzerovce horeli, Zlaté Moravce boli bombardované. Most v Kňažiciach bol vyhodený do vzduchu. Meštianka, mlyn a nemocnica v Zlatých Moravciach boli zasiahnuté naplno. Horeli. Obyvateľstvo zo Zlatých Moraviec evakuovalo do Machuliniec. Pamätným dňom pre tichú obec Machulince a jej pokojamilovných občanov sú navždy 28. marec 1945, streda pred Veľkou nocou. Obec a jej okolie boli bojiskom.

Boje sa veľkou rýchlosťou približovali. Chyzerovce a Zlaté Moravce horeli. Bomby padali na mesto. V povetrí krúžili ruské lietadlá. Nemecké vojská ustupovali smerom na Topoľčianky-Skýcov a na Slažany-Gýmeš (Jelenec).

Posádka v zložení poručík Veršinin Serafim Vasiljevič (лейтенант Вершинин Серафим Васильевич), (nar. 1923) a strelec čatár Karkavin Leonid Sergejevič (сержант Каркавин Леонид Сергеевич) (nar. 1925) od 451.ŠAP, 264.ŠAD, bola dňa 28.03.1945 pri plnení bojovej úlohy na lietadle Il-2 s výrobným číslom 12264 v oblasti Veľ. Lehota, okres Žarnovica, zostrelená protilietadlovou paľbou nepriateľa. Lietadlo sa rozpadlo vo vzduchu a posádka pristála s padákmi na nepriateľskom území. 

  

Zdroj: CAMO, Podolsk, Rusko

Z letového denníka poručíka menom Aľbert Nikolajevič Devjatov – navigátor posádky 930. NBAP

Deň 28.03.1945 – bombardovanie mesta Nitra. Uskutočnené dva bojové lety za noc v celkovej dĺžke 3 hod. 15 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po-2.

VVS: 20.03.1945

Z letového denníka poručíka menom Devjatov Aľbert Nikolajevič – navigátor posádky 930. NBAP.

Deň 20.03.1945 – bombardovanie mesta Estergom. Uskutočnené štyri bojové lety za noc v celkovej dĺžke 4 hod. 15 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po-2.

Od dňa 20.03.1945 je pohrešovaný stroj Il-2 patriaci 91. GŠAP, 4.GŠAD, 5.VA s posádkou pilot gardový kapitán Ivan Makarovič Nikolaev (гв. капитан Николаев Иван Макарович) (nar. 1916), strelec gardový starší seržant Grigorij Jakovlevič Syčenko (гв. ст. сержант СыченкоГригорий Яковлевич) (nar. 1921). Boli zostrelení protilietadlovou paľbou pri plnení bojovej úlohy v oblasti Radvaň. Ich stroj sa zrútil pri Radvani, okres Komárno. Obaja letci sú pochovaní v obci Iža.

Zdroj: Camo, Podolsk, Rusko

Efektívnymi boli akcie bombardérov 218. leteckej divízie dňa 20.03.1945. Prvý úder bol uskutočnený piatimi deviatkami lietadiel na sústredenie vojsk nepriateľa v opornom bode Komárno. Druhý úder smeroval na sústredenie železničných súprav a automobilov v Gyori. Veliteľmi skupín boli skúsení velitelia eskadríl kapitáni V.I. Plotnikov, I.Ch. Lozovenko, A.V. Carev, M.A. Kočetkov, P.R. Žalibo a N.I. Agejev. 

Zdroj: Давтян С.М. Пятая воздушная

VVS: 18.03.1945

Z letového denníka poručíka menom Devjatov Aľbert Nikolajevič – navigátor posádky 930. NBAP

Deň 18.03.1945 – bombardovanie mesta Estergom (Štúrovo, asi maďarská strana). Uskutočnené štyri bojové lety za noc v celkovej dĺžke 4 hod. 20 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po – 2.

VVS: 26.02.1945

Z letového denníka poručíka menom Devjatov Aľbert Nikolajevič – navigátor posádky 930. NBAP

Deň 26.02.1945 – bombardovanie Banskej Štiavnice. Uskutočnené dva bojové lety za noc v celkovej dĺžke 2 hod. 50 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po – 2.

VVS: 22.02.1945

Z letového denníka poručíka menom Devjatov Aľbert Nikolajevič – navigátor posádky 930. NBAP.

Deň 22.02.1945 – bombardovanie mesta Parkaň (Štúrovo). Uskutočnené tri bojové lety za noc v celkovej dĺžke 3 hod. 35 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po- 2. 

VVS: 26.03.1945

Dňa 25. marca 1945 sa začala Bratislavsko – Brnenská operácia. Artamonovi vojaci so svojimi stíhačkami Lavočkin La 5Fn (patriaci 5. leteckej armáde, 14. divízii a 177. pluku) operovali z poľného letiska nachádzajúceho sa v blízkosti Želiezoviec. Odtiaľ kpt. N.S. Artamonov 26. marca 1945 vyletel na svoje posledné dva bojové lety, aj keď nemusel. Doktor pluku mu zakázal letieť, lebo zdravotne nebol v poriadku. On odmietol jeho námietky a vyletel na prieskumný let do priestoru Nitry a Vrábel. Od Vrábel smerom na Levice o 14:55 hod. objavil nemeckú motorizovanú kolónu smerujúcu k frontu. Po pristátí výsledky svojho prieskumu zahlásil veliteľovi divízie Judakovi. Ako správny veliteľ vyletel kpt. Artamonov na čele „lavočiek“ ich pluku v stroji La 5Fn výr. čísla 39213082, s číslom motora 82132808. Aby neboli spozorovaní, kolónu obleteli veľkým oblúkom a začali na ňu útok z 800 m odzadu. Po znížení letu na účinný dostrel sa na ceste rozpútalo peklo a  jedna ohnivá dráha z nich si našla svoju obeť. Počas “šturmovky” na kolónu naplno zasiahla „lavočku“ kpt. Artamonova. Tá po zásahu začala vo vzduchu okamžite horieť. Ranený pilot s posledným zbytkom unikajúcich síl nasmeroval svoju horiacu fakľu do nemeckej kolóny. Po dopade do jej radov podriadení hrdinského pilota uvideli, ako na ceste nastal veľký výbuch. Do tohto priestoru okamžite vyslali ľudí, aby jeho telesné pozostatky previezli do Želiezoviec. Vďaka tomu vieme, že kpt. Artamonov zahynul v priestore Teliniec. Po prevoze jeho telesných pozostatkov do Želiezoviec bol zo všetkými vojenskými poctami pochovaný. Nemal tam však dlhý odpočinok, lebo o rok neskôr bol exhumovaný a opätovne pochovaný na vtedy budujúcom sa cintoríne padlých sovietskych vojakov v Štúrove. No tentokrát bol uložený do jedného zo spoločných hrobov, bez označenia o koho sa jedná. 

Nikolaj Semenovič Artamonov

Artamonov (vpravo) so svojím bojovým druhom

Artamonovova pamätná tabula pri jeho rodnom dome

Nikolaj Semenovič Artamonov (гв. капитан Артамонов Николай Семенович) sa narodil v roľníckej rodine 21. mája 1920 v dedine Nekljudovka. V roku 1941 bol odvedený do radov ČA. Po ukončení vojenskej leteckej školy bol v roku 1942 ako stíhač v hodnosti podporučíka preradený na docvičenie k bojovému útvaru. Svoj prvý zostrel nepriateľského lietadla dosiahol 25. júla 1943 v priestore Kalinina, keď k zemi odporúčal nemecké prieskumné lietadlo Hs-126. Po absolvovaní 165 bojových letov /z toho 32 prieskumných/, v ktorých absolvoval 42 vzdušných súbojov, bol už v hodnosti nadporučíka. 10. marca 1944 bol zaradený ako pomocník veliteľa vzdušnej streľby pluku.

Svoje posledné vzdušné víťazstvo kpt. N.S. Artamonov dosiahol 11. marca 1945, keď sa mu podarilo v priestore Hercegfalva (Maďarsko) zostreliť nemeckú stíhačku Fw 190. Tým pádom mal na konte celkovo 28 samostatných a 8 skupinových zostrelov nepriateľských lietadiel. 

Na príkaz Prezídia najvyššieho sovietu ZSSR bola npor. N.S. Artamonovi 19. augusta 1944 za dosiahnuté bojové zásluhy udelená Zlatá Hviezda Hrdinu Sovietskeho zväzu a Leninov rád. V materiáloch MÚ Štúrovo je doteraz evidovaný pod p. č. 337.

Zdroje: S. Bursa via Július Juhász, doplnený o informácie P. Kaššáka

Útok štyroch stíhačiek La 5 na vlak v železničnej stanici Kozárovce. Ostreľovali vojenský transport s nemeckou bojovou technikou idúci na Zlaté Moravce. Lietadlá pokračovali v smere na Nitru kde v prízemnom lete prekvapili obsluhu štvorhlavňového rýchlopalného kanóna. Obsluha ďalšieho kanóna umiestneného južne od obce Tormoš (Chrenová) nemala šancu ani vystreliť. Všetci štyria vojaci zahynuli. Stíhacie lietadlá pri prelete nad mestom ostreľovali ulice v centre mesta.

V priestore nad Brančom sa do bojovej formácie sformovalo 27 bombardérov. Leteli poza kopec Katrušu, ktorý obleteli, nabrali útočnú výšku smerom na železničnú stanicu stred mesta a Zobor. Nálet sa konal v štyroch vlnách a začal okolo 9:30 a končil o 10:50 hod. Lietadlá pri útoku použili aj palubné zbrane. Celkový počet usmrtených osôb a zomrelých na následky zranení  bolo 341 z toho 13 vojakov. 48 domov bolo úplne zničených a 289 poškodených. 172 bytov bolo poškodených bez možnosti rekonštrukcie, 430 bytov sa dalo zrekonštruovať. Bolo zhodených 164 bômb.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdroj: Košovan Š., Vontorčík E.A.: Nitra Slovenské Coventry?, Effeta, 2005

Fotografie: http://www.facebook.com/media/set/?set=a.305509309462537.90561.171353036211499&type=3#!/media/set/?set=a.305509309462537.90561.171353036211499&type=3

Timotej S. Liadsky: "Pristáli sme v Heréde. Uskutočnil som tri lety a potom sme preleteli na letisko pod Levice. Miestny ľudia so slzami v očiach  žalovali na našich vojakov: rabujú. Áno sami sme videli na uliciach perie od roztrhaných perín, viditeľne zlodeji hľadali zlato. Toto všetko kradli týlové krysy. Bojujúci vpredu nič nepotrebovali.

Zostrelili Hrdinu ZSSR Rjabova, ktorý počas polovice mesiaca utekal zo zajatia a vrátil sa k pluku. Mnoho letcov utekalo zo zajatia.

Počas nášho odchodu z divízie sa nevrátilo 7 posádok.V Leviciach mi udelili vyznamenanie Zlatú hviezdu a odznak Lenina."

Hrdina sovietskeho zväzu Timotej S. Liadsky

Zdroj: Лядский, Тимофей Сергеевич, 90- гв. шап, Записки из лётного планшета 

Z letového denníka poručíka menom Aľbert Nikolajevič Devjatov – navigátor posádky 930. NBAP

Deň 26.03.1945 – bombardovanie mesta Zlaté Moravce. Uskutočnených šesť bojových letov za noc z letiska Vadkert v celkovej dĺžke 6 hod. 37 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po–2.
Neskôr jednotka absolvovala prelet na letisko Tupá-Chorvatice. Let uskutočnený cez deň v celkovej dĺžke 20 minút. Let vykonaný na lietadle Polikarpov Po–2. 

V ten istý deň dostal rozkaz k presunu z letiska Vadkert na letisko Plaškovce (10 km severne od Šiah) aj štáb 312.NBAD. Presný dátum uskutočneného preletu je však neznámy.

Ďalší stratený Il-2 zostrelený protilietadlovou paľbou, ktorý sa zrútil v katastri obce Tesárske Mlyňany patril 5. leteckej armáde, 4. GŠAD a 91.GŠAP. Pilot bol letec gar. poručík Danilov Michail Venidiktovič (гв. лейтенант Данилов Михаил Венидиктович), nar. 1922, a strelec Šutov.

Zdroj: TsAMO, Podolsk, Rusko

Na stíhacom stroji Jak-3 sa 26.03.1945 nevrátil z bojového letu pri útoku na vojská protivníka v osídlenej oblasti Senča (neskor obec Svätuša, ktorá sa v roku 1960 spojila s obcou Belek a vytvorili obec Podhájska) letec gar. nadporučík Kirejev Nikolaj Aleksejevič (гв. ст. лейтенант Киреев Николай Алексеевич), nar. 1922, patriaci k 5.VA,  3.GIAD, 150.GIAP. Stroj prišiel o krídlo a letec musel vyskočiť na padáku. 
Toropov Lev Ivanovič z 151.GIAP (Торопов Лев Иванович) spomína na technické problémy lietadiel Jak-3. "V našej divízii sa zlomili krídla na Jak-3 vyrobených v závode Tbilisi. Ten prešiel na výrobu tohto typu koncom vojny. U nás v divízii bolo štyri alebo päť prípadov kedy odpadli krídla. Stalo sa tak aj po vojne. Väčšinou sa podarilo pilotom vyskočiť na padákoch. Napríklad môj kamarát Koľja Kirejev, už v Československu mu počas boja, pri vychádzaní z útoku odpadlo krídlo."

Lev Ivanovič Toropov

Zdroj: TsAMO, Podolsk, Rusko; http://iremember.ru;