VVS: 27.03.1945

Z letového denníka poručíka menom Aľbert Nikolajevič Devjatov – navigátor posádky 930. NBAP
Deň 27.03.1945 – bombardovanie +  prieskum v oblasti mesta Komárno. Uskutočnené dva bojové lety za noc v celkovej dĺžke 4 hod. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po-2.
Ďalšie bombardovanie v oblasti mesta Komárno. Uskutočnené tri bojové lety za noc v celkovej dĺžke 6 hod. 35 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po-2.


Útok dvoch sovietskych lietadiel o 15:00 hod. v centre Nitry. Raketami zasiahli mestské divadlo a vedľajší obytný dom. Pri nálete sa dostali do súboja s dvoma nemeckými lietadlami. Obidve sovietske lietadlá boli zostrelené, piloti pre malú výšku nemali šancu použiť padáky. Jedno stíhacie lietadlo havarovalo na južnom okraji obce Nitrianske Hrnčiarovce kde sa zaborilo do hĺbky 3,5 metra. Druhé lietadlo havarovalo v katastri obce Jelenec.   



Zdroj: Košovan Š., Vontorčík E.A.: Nitra Slovenské Coventry?, Effeta, 2005




K identite týchto dvoch spomínaných strojov. Dňa 27.03.1945 sa na Slovensku zrútili minimálne tri sovietske lietadlá:
Lietadlo Il-2 patriace 5. leteckej armáde, 4. leteckej divízii a 90. pluku, s posádkou pilot gard. major Alexander Grigorjevič Kuzin (гв. майор Кузин Александр Григорьевич), strelec gard. staršina Alexej Vasiljevič Molčanov (гв. старшина Молчанов Алексей Васильевич) bolo zostrelené vo vzdušnom súboji nepriateľskými stíhačmi nad Nitrou, a dopadlo juhovýchodne od Nitry.
Alexander Grigorijevič Kuzin, nar. 1923

Z citácie udelenia vyznamenania "Hrdina Sovietskeho Zväzu" sa dozvedáme detaily: "Dňa 27. marca 1945 skupina „ilov“ vedená gardovým majorom Kuzinom bola v oblasti mesta Nitra napadnutá nepriateľskými stíhačkami Fw-190. Vo vzdušnom súboji Kuzin zostrelil nepriateľskú stíhačku, no aj jeho stroj bol vážne poškodený a začal horieť. Strelec z posádky bol zabitý. Letec opustil lietadlo na padáku. Bol to jeho 161. bojový let a aj posledný.
Stratiac vedomie po údere o zem a od utrpených popálenín, bol zajatý a poslaný do tábora. Našťastie nie na dlho. Dňa 20 apríla 1945 americké vojská obsadili zajatecký tábor a oslobodili zajatcov. Tu aj Kuzmin prežil májové víťazné dni a 20. mája sa vrátil k pluku."

Na akciu a súboj si spomína aj 
gar. kapitán Beregovoj, Georgij Timofejevič (Береговой, Георгий Тимофеевич), veliteľ letky 90.GŠAP:
"...ani nie za hodinu v ten istý deň, sme dostali príkaz na druhý bojový let. Na opravu SPU medzi pilotom Kuzminom a strelcom Molčanom (SPU - intercom, spojenie medzi pilotom a strelcom – poznámka prekladateľa), ktoré bolo poškodené v predchádzajúcom boji, nezostávalo času. Ranná oblačnosť sa potrhala. Nebo sa vyjasnilo. Viditeľnosť vynikajúca tak pre nás ako aj pre Nemcov. K cieľu sme leteli v prízemnej výške. A tam sa to opäť začalo: Protilietadlová paľba a aj útočiace „fokkery“ sa opäť objavili. Ljadskému sa na krídle objavila diera, môj chvost bol prederavený od paľby väčšieho kalibru, kto-to zadymil a odletel bokom...No cieľ pod nami horí, šturmoviky vykonávajú svoju prácu. Vyberajúc lietadlo z ďalšieho strmlavého útoku, som zahliadol, že za chvost Kuzinovi sa dostávajú dva „fokkery“. Strelec Molčanov búšil zo svojho guľometu a pilot Kuzin ako keby sa nič nedialo prelieta kopec, naberá výšku ako keby za ním nikoho nebolo. Tak ako sa neskôr ukázalo dávku z guľometu , ktorá preťala vzduch v jeho blízkosti videl, no myslel si, že strieľajú zdola  z oerlikónov. A varovať ho, že za chvostom má dvoch nepriateľských stíhačov, nemal kto: SPU nefungovalo. Druhá dávka tiež prešla mimo. Molčanovi sa podarilo zo svojho guľometu zasiahnúť blížiaci sa „fokker“ a Nemca odhodilo do boku v čase keď stlačil spúšť svojich zbraní. Druhý „fokker“ však svoju šancu nepremeškal. Husto dymiaci stroj Kuzina padal dole k zemi. Ljadskij neskôr rozprával, že ako keby zahliadol dva biele body: viditeľne Kuzin aj Molčanov úspešne vyskočili z horiacej mašiny na padákoch.  No presnosť informácie nevedel zaručiť, nakoľko  po ňom samotnom začalo páliť protilietadlové delostrelectvo. A potom sa objavili naše „jaky“. Protilietadlovcov sme umlčali sami, a „fokkerov“ vzali na seba stíhači. Boj bol ťažký. Za niekoľko minút  sa na zemi za strojom Kuzina jeden za druhým objavili ešte štyri ohniská: jeden „Jak“ zo sprievodnej skupiny a tri „Fw-190“. Keď sme stúpali po ďalšom útoku, cieľ sa zmenil na jednu ohnivú rieku...
Večer sa rozprávalo len o Kuzinovi. To, že sa Saša nevrátil z boja, zatriaslo mnohými. Osobitne prudko to prežíval major Nikolajev. Oni spolu s Kuzinom bojovali od celkom prvých dní. „Nemôžem tomu uveriť!“ vravel Nikolajev. „Celú vojnu sme spolu prešli a teba, na samý koniec...“

...letisko Kopčany v Československu, kam sme sa začiatkom apríla presunuli z Maďarska nás privítalo stálym dažďom. Počasie zostávalo bezletové, no lietať bolo potrebné. Práce bolo na rozdávanie. Lietali sme v daždi, nie vždy, pravda, sa podarilo z neho prísť, ako sa povie, suchým. Miesta boli pre nás novými, občas žiadna viditeľnosť... " 

Gar. kapitán Georgij Timofejevič Beregovoj, veliteľ letky 90.GŠAP pri svojom Il-2

Tretím strateným lietadlom a druhým strateným Il-2 bol stroj výrobného čísla 10569 pilotovaný posádkou pilot ml.por. Marvij Mirganovič Mirganov (мл. лейтенант Мигранов Марвий Мигранович) a strelec starešina Dmitrij Ivanovič Korovnikov (старшина Коровников Дмитрий Иванович). Stroj dopadol na železničnú trať juhozápadne od Nových Zámkov. Ťažko zranení letci padli do zajatia. 


Druhým strateným strojom nad Nitrou bol stíhací Jak-9T od 5.leteckej armády, 331. divízie a 122. pluku pilotovaný ml. poručíkom Petrom Andrejevičom Filatovom (мл. лейтенант Филатов Петр Андреевич)(nar. 1921). Pilot vyskočil z poškodeného lietadla na padáku. Stroj dopadol na pole pri obci Nitrianske Hrnčiarovce. Podľa očitých svedkov zasiahla stíhačku protilietadlová paľba zo zeme.
V októbri 1986 bol vykonaný terénny prieskum a vyzdvihnutie trosiek lietadla na mieste dopadu. Našla sa osobná zbraň pilota značky Tokarev, palubné guľomty 12,7 mm a protitankový kanón ráže 37mm strieľajúci osou vrtule..
Vyzdvihovanie trosiek Jak-9T v Nitrianskych Hrnčiarovciach v r. 1986.

Zdroj: http://www.warheroes.ru; Camo, Podolsk, Rusko; Береговой , Георгий Тимофеевич, Три высоты; http://airaces.narod.ru/all7/beregov.htm