VVS: 29.09.1944

 

Osem Il-2 od 996.ŠAP, 224.ŠAD, ktoré viedol  Utkin Jevgenij Ivanovič  (Уткин Евгений Иванович) uskutočnilo vzlet s úlohou uskutočnenia útoku na delostrelecko-mínometné batérie nepriateľa v oblasti Rokytovce. Z dôvodu zlého počasia cieľ nenašli a namiesto toho uskutočnili útok na objavené lietadlá nachádzajúce sa na letisku Prešov. V čase útoku posádky pozorovali na letisku 4 Fw 190, 8 Me 109, 1 Ju 52. Výsledkom útokov podľa svedectiev posádok bolo zničených a poškodených 6 lietadiel nepriateľa, zapálený 1 hangár.

Zdroj: Žurnál 8.LA za september 1944

Utkin Jevgenij Ivanovič

VVS: 21.09.1944

Počas dňa 21.09.1944 pokračovali nálety na nepriateľské ciele nachádzajúce sa v úseku Medzilaborce – Palota. Na železničnej stanici v Medzilaborciach bol zasiahnutý železničný transport zložený približne z 30 vagónov. Lietadlá 8.ŠAK ničili v sprievode stíhačiek vojská a bojovú techniku nepriateľa v priestore južne a JZ od Čertižného a Habury, na východ od Medzilaboriec a Paloty. V čase 11:45 - 12:00 hod. stíhačky nepriateľa atakovali vo vzdušnom priestore Čertižné sovietske bitevné lietadlá, pričom sovietsky sprievodní stíhači nepriateľský útok odrazili a zasiahli dve stíhačky Me 109. Pritom sa vyznamenali piloti por. Belikov a por. Meťuchov. Podľa hlásenia sovietskych letcov sa jeden z pilotov zasiahnutých nepriateľských lietadiel zachránil na padáku. Obe nemecké lietadlá spadli v priestore Habury. 

Major Gerasimov Alexandr Ivanovič (Герасимов А. И.),  vedúci skupiny piatich Il-2 patriacich 208.ŠAP, 227.ŠAD útočil a bombardoval techniku a živú silu nepriateľa v oblasti Borov, nehľadiac na činnosť nepriateľského protilietadlového delostrelectva so súčasným útočením 4 stíhačiek Fw 190 nad cieľom.  Skupina vďaka skvelému manévrovaniu a správnej taktike vedúceho nezaznamenala straty a zničila dva tanky, dve protilietadlové stanovištia, dve poľné batérie a do 30 vojakov a dôstojníkov nepriateľa. Za tento let bolo skupine vyslovené poďakovanie od pozemného veliteľstva.

V oblasti Čertižné bol protilietadlovou paľbou nepriateľa pri plnení bojovej úlohy zostrelený Il-2 od 208.ŠAP, 227.ŠAD. Posádku tvorili letec podporučík Makarov Nikolaj Vasiľjevič (мл. лейтенант Макаров Николай Васильевич), nar. 1922 a strelec rotný Galunin Vladimir Georgijevič (ст. сержант Галунин Владимир Георгиевич), nar. 1922. Obaja letci zahynuli. 

Dňa 21.09.1944 zaznamenala nad územím Slovenska stratu stíhačky typu Jakovlev aj 2. letecká armáda, konkrétne jej 153.GIAP, 12.GIAD. Vo vzdušnom boji medzi Brusnicou - Kolbovcami a Jakušovcami bol zostrelený a zahynul sovietsky letec gardový poručík Vodolažskij Michail Vasiľjevič (гв. лейтенант Водолажский Михаил Васильевич), nar. 18.9.1922. Bol nájdený partizánskou skupinou Majerov a v polovici októbra 1944 prevezený do obce Košarovce, okres Stropkov, kde bol pochovaný na miestnom cintoríne.

pilot Michail Vasiljevič Vodolažskij

Zdroje: CAMO, Podolsk, Rusko; Slepcov I.;

ARR: 20.12.1944

Dňa 20.12.1944 malo rumunské letectvo vykonať najväčšiu bojovú operáciu na „západnom fronte“ s cieľom zaútočiť na železničnú stanicu a zoraďovacie stanice v Lučenci. Sovietske vrchné velenie prikázalo použiť pre túto operáciu všetky dostupné lietadlá, vrátane približne 50-tich rumunských lietadiel. V to ráno mala Grupul 9 Vanatoare poslať všetky svoje letu schopné Messerschmitty (ku dňu 20.12.1944 celkovo 19 strojov a 21 pilotov) k poskytnutiu vzdušného krytia 30 dvojmotorovým bombardérom. Bombardovacie lietadlá Gr.1 Bomb. vyštartovali o 10:30 hod. z Oradea a nabrali kurz severozápadne smerom na Lučenec. Formáciu však aj napriek sovietskej intervencii vyslať do vzduchu aj zastarané bombardéry PZL-37B a niekoľko Heinkelov He 111 H tvorilo len 10 lietadiel Savoia a štyri Junkersy 88. Sľúbený sprievod, tvorený „iba“ 14 Bf 109 od Gr.9 Vt. sa však nedostavil včas. Posádky Esc.72 Bomb. pre zlé počasie neidentifikovali cieľ a nezhodili bomby. Ďalšie dve letky, Esc.82 Bomb. a Esc.Ju 88 bombardovali stanicu a koľajisko v meste Lučenec.

Bombardér JRS-79B Nr.151 sa nevrátil na domovské letisko. Jeho osádku tvorili pilot Adj.Stg.av. Nicolae Dumitriu, pozorovateľ Lt. Romulus Antonescu, radista Srg.Maj. Ion Radulescu a strelci Srg. Stefan Nicolae a Srg. C. Vretu Podľa výpovedí svedkov vleteli do mrakov a následne sa stratili z dohľadu. Nevrátili sa z akcie. Z nemeckého hlásenia sa dozvedáme, že Savoia pristála núdzovo na ostrove na Dunaji západne od obce Vác a letci bolli zaistení. Či sa jednalo o rezorientáciu aleo cielenú dezerciu už dokumenty neuvádzajú.

Spojenci považovali výsledky náletu za uspokojivé. Počas akcie nedošlo k stretnutiu s nepriateľskými stíhačmi. Bombardovacie lietadlá napriek opakujúcim sa útokom neboli schopné zničiť nepriateľa v tomto meste. Bombardéry zasiahli železničnú stanicu, kde bolo mnoho vojenských transportov a vojenské kasárne (na Haličskej ceste, na mieste štvrtej základnej školy a gymnázia), kde bolo zhromaždených okolo 4000 vojakov a nových brancov. Medzi stíhačmi Gr.9 Vt. letel aj Ioan Marinciu Bf 109 G “9”, ktorý mal sprevádzať Ju 88 počas útoku. Spolu s ním mali letieť aj Lt.av. Tudor Greceanu na svojom Bf 109 G-6 ”5” a Lt.av. Horia Pop na Bf 109 G “žltá 2”, ktorý mal sprevádzať bombardéry JRS-79. Po tom, čo zmeškali stretnutie s bombardérmi, zaútočili sa nepriateľskú kolónu medzi obcami Bolka a Rimavská Baňa, čoho výsledkom boli štyri zapálené autá.

Po neúspešnom sprievode pristáli piloti v Miskolci po presne jednej hodine letu. Messerschmitt Bf 109 G “žltá 5”, pilotovaný Adj.av. Traian Darjan, mal pri návrate z akcie nehodu na letisku Miskolc a pilot sa zranil

Zdroj: Bernád. D.: Rumanian Air Force, The Prime Decade, 1938-1947, Squadron Signal Publications;

Opäť útok Henschelov v Rimavskej Sobote na nepriateľa ustupujúceho na západ. Pri druhom nálete tohto dňa sa cieľom stali železničná stanica a most vo Fiľakove.

Zdroj: Stachura – Bernád – Haladěj, Henschel Hs 129, nakladatelství MBI

Okolo obeda priletelo nad Rimavskú Sobotu rumunské lietadlo a menšími bombami zasiahlo stred mesta. Jedna bomba padla do sakristie kostola a zabila staršieho farára, ďalšia bomba zasiahla dom a usmrtila malé dieťa, ktoré bolo na balkóne. Zasiahnutý bol dom rodiny Vidovcov. Na mieste zomreli dve dcéry 23-24 ročné. Ďalší dvaja členovia rodiny zomreli na následky zranení.

Zdroj: http://mozaika.sme.sk/c/2504955/oslobodzovanie-rimavskej-soboty.html

ARR: 20.02.1945

 

Dňa 20.2.1945 držala Grupul 2 Vt. hotovosť v Debrecíne. O 11:05 hod. odštartovala dvojica Adj. av. Pavel Vieru a Adj.av. Vasile Ionita, no po pol hodine sa bez kontaktu s nepriateľom vrátila nazad. Po ich prílete okamžite odštartovala dvojica Adj.av. Alex Sfiriiala a Adj.av. Eugen Jipescu No taktiež bez úspechu.

Deväť pilotov Esc. 41 na Hs 129 v štyroch misiách napadlo Očovú a Lieskovec, kde boli umiestnené, a útokom zničené delostrelecké batérie. Na ciele zhodili letci 2700 kg bômb. Sesterská escadrila 74 vyslala celkove 21 Ju 87 v štyroch misiách, ktorých posádky napadli Slatinu, Očovú a stanicu Banská Bystrica. Zhodili 7650 kg. Dopoludnia Stuky napadli Očovú a v poobedňajších hodinách zaútočili Stuky na železničnú stanicu v Banskej Bystrici. 

Gymnazista Ondrej Ďurej spomínal: “V utorok bombardovali nemocnicu, ženské oddelenie. Nemocnica sa musela presťahovať do kláštora na Dolnej ulici. Z lietadiel vyzývali obyvateľstvo, aby sa vysťahovalo dvesto metrov od stanice. V utorok bol v Bystrici Alexander Mach, ktorý vraj sľúbil, že v Bystrici chlapov nebudú brať.”

Počas návratu z bojovej akcie protilietadlová paľba zasiahla olejovú nádrž Junkersa Ju 87 D-5 W. N r. 132350 s taktickým číslom 2 a posádka pilot Adj. av. Ioan Radu a strelec sergent Constantin Perjescu museli núdzovo pristáť päť kilometrov od Očovej. Na ich pomoc bol vyslaný Fi 156C s pilotom Lt.av. Rez. Emil Moga,ktorému ochranu poskytovali až štyri Bf 109, dva Hs 129 a dva Ju 87. Fiessler sa však po pristátí zaboril do hlbokého snehu a pilot nevedel s lietadlom odletieť. Všetkých troch letcov zajali nemeckí vojaci a internovali ich v Banskej Bystrici. Toľko aspoň hovorí oficiálna verzia z Rumunskej strany. No dokument nemeckej proveniencie pomenováva túto akciu ako dezercia a prechod k Nemeckej brannej moci. Pilot Storcha nemal problémy s pristátím v snehu. Avšak po dlhšom čakaní a hľadaní posádky Stuky sa skontaktoval s nemeckou jednotkou, ku ktorej sa dobrovoľne pridal. Všetci traja rumunskí letci boli vypočutí a podali informácie o dislokácii a štruktúre rumunského letectva ako aj o osobách na veliteľských postoch. Informovali aj o pomeroch v rumunskej armáde a sovietskom pôsobení v Rumunsku.

Pri ústupe dňa 23.2.1945 Nemci utiekli a trojicu Rumunov nechali zavretých v železničnom strážnom domčeku. Po troch dňoch o hlade a smäde ich vyslobodili sovietske jednotky. Avšak NKVD sa nepozdával fakt, že letci mali oblečené nemecké kombinézy a boli bez dokladov. Preto sa ich pobyt vo väzení, tentokrát sovietskom, predĺžil až do 12.6.1945. Ich Junkers bol odvezený nemeckým vojskom do opravovní v Trenčíne, kde však k oprave už nedošlo. Počiatkom marca bol stroj odvezený 1.  vakuačným transportom do Vysokého Mýta v Čechách.

Posádky Gr.1 Bomb. napadli stanicu v obci Hronská Breznica. Vzlet sa konal o 12:30 hod. a ako obvykle sa akcie zúčastnili všetky tri Escadrily. Na cieľ všetky posádky zhodili spolu 11 400 kg bômb.

Luftwaffe: 22.12.1944

 

Zaujímavý záznam sa viaže k dňu 22. decembru 1944. V letovom denníku Rolfa Plassa od KG 4 je záznam o lete z letiska Nový Dvor so štartom 10:29 hod. a pristátim o sedem minút neskôr o 10:36 hod. na letisku Rohrbach (Rohožník). Existencia letiska v Rohožníku nie je neznámou, avšak to, že na ňom vedel pristáť aj bombardér He 111 H-19 (v tomto prípade s kódovým označením 5J+EL) bol doposiaľ neznámym faktom.

Nasledujúci deň posádka vzlietla z Rohožníka, avšak na ino stroji (5J+DL) k bojovému letu a po 105 minútach pristála na letisku Nový Dvor.

Zdroje: FB R: Plass; 

VVS: 8/9.5.1945

Noc z 8. na 9. mája 1945 pre 930. Komsomoľský letecký pluk znamenala poslednú bojovú noc. Posádky mali za úlohu bombardovať vojská nepriateľa na komunikácii Velká Bíteš, Velké Meziříčí, Jihlava a viesť prieskum podľa plánu 5.VA s následným zhadzovaním letákov. V noci spolu 34 posádok uskutočnilo 60 vzletov. V jednej posádke v tú noc leteli pilot poručík Michail A. Nikolajev a šturman poručík Alexander S. Manturov. 

Nikolajev spomínal: „V prvom bojovom lete nám so šturmanom Alexandrom Manturovym bolo prikázané uskutočniť bombardovací útok na sústredenie vojsk nepriateľa v jednom mestečku. Spomínam si, že viditeľnosť nebola dobrá, viedol som lietadlo podľa prístrojov a zriedka som pozeral na zem. Líniu frontu sme prešli normálne. Zdola, z času na čas vzlietali na oblohu svetelné rakety. Ich svetlo sa odrážalo žiarou v oblakoch. Odpútal som na chvíľu zrak od prístrojov a pozrel dopredu. V tom momente som priamo pred sebou uvidel lietadlo, letiace presne oproti. Bolo možné už rozoznať oheň z výfukov. Rýchlo, v zlomkusekundy som prešiel s lietadlom do ľavej strany. Ľavou nohou som viedol lietadlo do strany. Oproti letiaci „kukuruznik“ nás sprava zasiahol prúdom vzduchu.

Preleteli sme tesne vedľa seba len tak tak, že sme o seba nezavadili kolesami. „Radosť“ posledných nocí! – skríkol mi šturman, keď prišiel k sebe. Snažím sa zavtipkovať. Áno, mohli sme tu skutočne aj naše kostičky nechať – hovorím mu. A nikto by ich nenašiel. Tak sme leteli k cieľu, diskutujúc o incidente. Doleteli sme nad cieľ, bombardovali ustupujúceho nepriateľa a následne nabrali kurz k svojmu letisku. Pred nami pristál Ivan Chotjašov a nahlas nadával na neznámeho letca, ktorý sa s ním skoro zrazil pol kilometra za líniou frontu. A pritom vinovatý za spôsobenú kolíziu vo vzduchu bol na prvom mieste on sám. My s Manturovom sme leteli trasou priamo na cieľ. A Ivan sa držal línie frontu, zhadzujúc dole natlačené letáky. Na „križovatke“ trasy mal letieť zvlášť opatrne, mohol dokonca vystúpať o „poschodie“ vyššie.

Ako prichádzala jedna hodina v noci 9. mája, celá fronta už vedela, že Nemecko bezpodmienečne kapitulovalo. V tom čase sa náš pluk nachádzal vo vzduchu. My s Manturovym sme sa vracali od cieľa na svoje letisko, keď sme uvideli, že na línii frontu začali lietať do vzduchu svetelné rakety všetkého farebného spektra – biele, červené a zelené. Podivné a neobvyklé. Neskôr niekde v oblasti nášho letiska začali strieľať protilietadlové delá a nebo preťali trasy guľometnej streľby...

Čo si myslíš, čo to je? – opýtal sa Manturov.

Myslím, Saša, že to je – Víťazstvo!

A ako by chceli potvrdiť moju myšlienku, niekto z nočných letcov vystrelil bielu a zelenú raketu. Okamžite sme mu odpovedali. A vo vzduchu, tak aj na zemi, vznikol obrovský ohňostroj! Priblížili sme sa k letisku a dlho sme nemohli posadiť lietadlo: každá pristávajúca posádka pozdravovala Víťazstvo zo všetkých druhov zbraní – z guľometov, automatov, pušiek a pištolí. No nastal čas a pristáli sme aj my.

K lietadlu utekal náš mechanik Nikolaj Podzerej: Víťazstvo!...

Vojaci celého 2.UF v tejto chvíli pripravili slávnostný pozdrav. Do samého svitania. Nastalo ráno veľkého víťazstva. Vystriedalo temnú noc vládnutia fašizmu. Tak k nám na frontu prišiel posledný deň vojny. Víťazstvo! Aj v ťažkých časoch ustupovania sme verili v teba. Vo chvíľach nebezpečenstva a pochybovania sme žili s tebou. V prudkých bitkách sme bojovali a umierali za teba. Nech žije večne!“

Manturov to videl v krátkosti nasledovne: „9.máj 1945 – deň víťazstva. To, že vojna skončila som sa domnieval ešte vo vzduchu počas spiatočného letu od cieľa. Dozvedeli sme sa to na základe paľby, ktorú vytvorili naši vojaci. Strieľali všetci, kto z čoho mohol. Delostrelci strieľali z diel, druhí strieľali rakety a tak ďalej. Proste ohňostroj, ako na nový rok. Bolo to nádherné. Z radosti som vypálil niekoľko rakiet. Počas letu sme sa len tesne protismerne nezrazili s nadporučíkom Chotjašovom. Dňa 9.mája 1945 sme sa presunuli do obce Židlochovice, kde je naše nové letisko, zatiaľ čo my bývame v obci Přísnotice.“

USAAF: 20.9.1944

116 bombardérov B-24 vyslali spolu 449.BG, 450.BG, 455.BG a 456.BG, aby zaútočili na letisko Malacky. Doprovod im zabezpečovalo 103 P-51 od 52. a 332.FG.

Náletu na letisko zúčastnilo 28 Liberatorov 450.BG, 28 bombardérov 449.BG, 27 lietadiel od 455.BG a 30 Liberatorov od 456.BG. Bombardéry štyroch skupín 47.BW postupne odštartovali zo svojich základní Manduria (450.BG), Grottaglie (449.BG), San Pancrazio (376.BG) a Lecce (98.BG) tesne pred ôsmou hodinou ráno. 449.BG sa stretla o 08:49 hod. s bombardérmi 450.BG vo výške 2500 metrov nad základňou Manduria a spolu smerovali k San Vito, nasledované strojmi 376. a 98.BG, ktoré neskôr zaútočia na Bratislavu. Letová trasa už všetkých štyroch skupín zoradených do formácie viedla ponad ostrov Murter nad územie Bosny-Hercegoviny. Odtiaľ smerom na Durdevac v Chorvátsku a maďarský Gyulevesz, kde sa k nim o 11:15 hod. pripojila stíhacia eskorta tvorená 25 lietadlami P-51. Spolu pokračovali na sever k mestu Devecser až k mestu Hlohovec, ktoré bolo Initial Pointom pre začatie útoku. Nad IP sa bombardéry otočili v smere 227 stupňov. Viditeľnosť v oblasti cieľa bola 20 kilometrov a tak útok mohol prebehnúť vizuálne. Po odbombardovaní cieľa zatočili bombardéry 449. a 450.BG doľava ponad Bratislavu, smerom na mesto Csorna v Maďarsku, chorvátske mesto Pucisca až na svoje základne v Taliansku.

Zvyšné dve skupiny, 455. a 456.BG prileteli nad letisko Malacky z opačného smeru ako predchádzajúce dve skupiny. Ponad Maďarsko sa dostali až k Györu, kde sa oddelili od zvyšku  formácie 304. bombardovacieho krídla a zamierili nad obec Šarfia (Blatné), ktorá predstavovala I.P. pre tieto dve skupiny v útoku na letisko z južného smeru.

Dovedna 111 ťažkých štvormotorových bombardérov spomenutých štyroch skupín v dvoch vlnách zhodilo na cieľ medzi 12:05 až 12:18 hod. spolu 24 886 kusov deväť kilogramových črepinových trieštivých bômb, ktoré svojim ničivým dopadom nielen že rozryli trávnatú plochu letiska, ale zničili a poškodili aj niekoľko nemeckých lietadiel odstavených na okraji letiska. Útok na letisko Malacky viedla 449. bombardovacia skupina s vynikajúcim výsledkom. Všetky jej podriadené perute dosiahli I.P. presne zoradené a tak sa nad cieľ dostavili v dopredu určených pozíciách a rozstupoch. Bombometčík vedúcej 718. perute, Anderson preukázal veľmi dobrý cit pre svoje „povolanie“. Po pochybách o správnej funkcionalite svojho zameriavača oznámil rádiom ostatným bombometčíkom, aby sa riadili pri odhodení zástupcom bombometčíka. Bombometčíci Gormley (719.BS) , Conroy (716.BS) a Butler (717.BS) poslúchli a výsledky boli excelentné.

Bombardéry 450.BG boli nad cieľom ako druhé v poradí a dosiahli taktiež uspokojivé výsledky. Vedúci stroj 722.BS s bombometčíkom Butnerom na palube zaznamenal problémy s časovačom a tak navigátor nebol schopný odhodiť bomby jednu za druhou, a intervaly sa predĺžili na štyri až päť sekúnd v dôsledku ručného odhodenia, čo spôsobilo, že časť bômb dopadla mimo stanovenú cieľovú oblasť. Ako druhá útočila 720.BS, ktorá však musela svoj nálet uskutočniť z pravej strany zámernej kurzovej línie. Vedúci bombometčík Myers však chybu napravil a bomby dopadli do oblasti cieľa. 721. a 723.BS zaznamenali taktiež problémy s navigáciou a tak sa stalo, že 723.BS plánovaná v postupnosti útoku ako posledná útočila v poradí ako tretia. Bombometčík Fategoni vo vedúcom stroji perute však zameral a naviedol ostatné stroje presne. Posledná 721.BS útočila na letisko v čase, kedy sa už zo zasiahnutých palivových nádrží rinul hustý dym. Preto bombometčík Frank nemohol presne zamerať a výsledky bombardovania nie sú presne determinovateľné.

Ďalšie dve skupiny, ktoré zaútočili na letisko z juhu, 455. a 456.BG odhadzovali svoje bomby v  podobnej situácii ako posádky 721.BS, 450.BG. Hustý dym zamedzil presné zameranie a výsledky bombardovania boli nie príliš čitateľné.

Stíhaciu ochranu posádkam bombardérov mali zabezpečovať príslušníci 52.FG a černošskej 332.FG letiaci v 103 stíhačkách typu North American P-51 Mustang. Zo správy 449.BG sa však  dozvedáme len o prítomnosti 52.FG pod velením Capt. Fred F. Ohra. Piloti 332.FG pravdepodobne zlietli nižšie a napadli pozemné ciele. Stíhači Luftwaffe sa neukázali a tak let prebehol bez problémov. Dokonca ani flak neznepríjemňoval posádkam let nad cieľom, a svoju obeť si vybral až na ceste späť. Lt. Paul G. Swanson od 52.FG bol počas svojej druhej misie nad Juhosláviou pri meste Trnova zasiahnutý paľbou zo zeme a musel opustiť kabínu svojho Mustangu na padáku. Za pomoci partizánov sa však o niekoľko dní hlásil opäť na základni v Taliansku. Flak nad Juhosláviou si vybral jednu obeť aj spomedzi bombardérov. B-24 42-94777 „Alice“ od 747.BS, 456.BG „sedlaný“ posádkou pod velením 2nd Lt. Dale V. Maupina sa zrútil do vôd Jadranského mora, pochovajúc vo svojich troskách sedem členov posádky. Pilot a navigátor/bombometčík v jednej osobe sa zachránili.

Fotografický prieskum a analýza fotografií vyhotovených počas náletu na letisko umožnili spojeneckej rozviedke analyzovať úspech bombardovania letiska Malacky – Nový Dvor. Američania hlásili 60 lietadiel prítomných v čase náletu na letiskovej ploche. 

Nároky na zničené lietadlá na zemi vzniesli participujúce skupiny nasledovne:

449.BG: 8-0-0

450.BG: 1-0-0
a 455.BG a 456.BG spolu: 17-0-8

V skutočnosti sa na letisku nachádzalo iba 46 strojov, z ktorých bolo 12 úplne zničených, 29 poškodených a iba 5 lietadiel zostalo bojaschopných. Medzi zasiahnutými lietadlami boli 2 Ju 52 (WNr. 641211 zničený na 100% a WNr. 5762 poškodený na 40%, oba od Fl.ü.G. 1), 2 He 111 (pravdepodobne od III. Kampfbeobachterschule), 1 Bf 110, 3 Ju 88, 1 Do 17/217, 6 Ju 87 D-3 (2. Staffel Nachtschlachtgruppe 4. Minimálne dvaja letci jednotky, Ofw. Gerhard Richter a Uffz. Ernst Götz zahynuli) a deväť ďalších malých lietadiel ako napríklad Siebel Si 204 W.Nr.251713 od Fl.ü.G. 1 zničený na 100%. Zasiahnutý a zničený bol aj veľký hangár lokalizovaný na východe letiska. Trávnatá letisková plocha bola dopadom  množstva črepinových bômb úplne zničená, asfaltová VPD ťažko poškodená.

Avšak nielen letisko a vojenské objekty boli zasiahnuté bombardovaním. Desať bômb dopadlo do obce Malacky na Štefánikovu ulicu a ulicu Dr. Bláhu rovnako ako aj na železničnú stanicu. Bol zasiahnutý malý lesík, majetok Vojenských lesov, a škoda spôsobená požiarom bola vyčíslená na 1 500 000 Ks. Taktiež bola zasiahnutá stodola vdovy Jozefy Jursovej z Malaciek - Hlinková ul. č.6, ktorá zhorela do základov. Požiar stodoly sa rozšíril a zhoreli ďalšie stohy slamy v okolitých usadlostiach. Jedna z bômb dopadla a rozbila strechu stodoly Františka Gajdára z Malaciek. Explózia osamotenej bomby, ktorá dopadla v blízkosti domov Martina Šišoláka, Jozefa Šperánka a Jána Bujnovského na Čulenovej ulici, spôsobila škodu vybitím sklenených paliet v oknách a obitím omietky. Možno neporovnateľné škody vzhľadom na zničené letisko a priľahlé budovy, avšak v čase vojny, kedy peňazí a materiálu nebol dostatok, to bol vážny zásah do života poškodených. Pri bombardovaní boli usmrtené dve osoby a pätnásť osôb z obcí Malacky a Plavecký Štvrtok bolo zranených. V obci Kuchyňa, ktorá ležala v tesnej blízkosti leteckej základne, bol dolný koniec postihnutý bombardovaním. Šestnásť osôb bolo ťažko zranených a boli odvezené vojenskými autami na ošetrenie do nemocníc v Bratislave a Skalici. Štyria obyvatelia zahynuli. Dvaja zranení zahynuli počas prevozu. Spoločný pohreb obetí sa konal o dva dni neskôr.

Zdroje: INTOPS Summary; kniha Konečná Zastávka: Slovensko; VHA Bratislava;