116 bombardérov B-24 vyslali spolu 449.BG, 450.BG, 455.BG a 456.BG, aby zaútočili na letisko Malacky. Doprovod im zabezpečovalo 103 P-51 od 52. a 332.FG.
Náletu na letisko zúčastnilo 28 Liberatorov 450.BG, 28 bombardérov 449.BG, 27 lietadiel od 455.BG a 30 Liberatorov od 456.BG. Bombardéry štyroch skupín 47.BW postupne odštartovali zo svojich základní Manduria (450.BG), Grottaglie (449.BG), San Pancrazio (376.BG) a Lecce (98.BG) tesne pred ôsmou hodinou ráno. 449.BG sa stretla o 08:49 hod. s bombardérmi 450.BG vo výške 2500 metrov nad základňou Manduria a spolu smerovali k San Vito, nasledované strojmi 376. a 98.BG, ktoré neskôr zaútočia na Bratislavu. Letová trasa už všetkých štyroch skupín zoradených do formácie viedla ponad ostrov Murter nad územie Bosny-Hercegoviny. Odtiaľ smerom na Durdevac v Chorvátsku a maďarský Gyulevesz, kde sa k nim o 11:15 hod. pripojila stíhacia eskorta tvorená 25 lietadlami P-51. Spolu pokračovali na sever k mestu Devecser až k mestu Hlohovec, ktoré bolo Initial Pointom pre začatie útoku. Nad IP sa bombardéry otočili v smere 227 stupňov. Viditeľnosť v oblasti cieľa bola 20 kilometrov a tak útok mohol prebehnúť vizuálne. Po odbombardovaní cieľa zatočili bombardéry 449. a 450.BG doľava ponad Bratislavu, smerom na mesto Csorna v Maďarsku, chorvátske mesto Pucisca až na svoje základne v Taliansku.
Zvyšné dve skupiny, 455. a 456.BG prileteli nad letisko Malacky z opačného smeru ako predchádzajúce dve skupiny. Ponad Maďarsko sa dostali až k Györu, kde sa oddelili od zvyšku formácie 304. bombardovacieho krídla a zamierili nad obec Šarfia (Blatné), ktorá predstavovala I.P. pre tieto dve skupiny v útoku na letisko z južného smeru.
Dovedna 111 ťažkých štvormotorových bombardérov spomenutých štyroch skupín v dvoch vlnách zhodilo na cieľ medzi 12:05 až 12:18 hod. spolu 24 886 kusov deväť kilogramových črepinových trieštivých bômb, ktoré svojim ničivým dopadom nielen že rozryli trávnatú plochu letiska, ale zničili a poškodili aj niekoľko nemeckých lietadiel odstavených na okraji letiska. Útok na letisko Malacky viedla 449. bombardovacia skupina s vynikajúcim výsledkom. Všetky jej podriadené perute dosiahli I.P. presne zoradené a tak sa nad cieľ dostavili v dopredu určených pozíciách a rozstupoch. Bombometčík vedúcej 718. perute, Anderson preukázal veľmi dobrý cit pre svoje „povolanie“. Po pochybách o správnej funkcionalite svojho zameriavača oznámil rádiom ostatným bombometčíkom, aby sa riadili pri odhodení zástupcom bombometčíka. Bombometčíci Gormley (719.BS) , Conroy (716.BS) a Butler (717.BS) poslúchli a výsledky boli excelentné.
Bombardéry 450.BG boli nad cieľom ako druhé v poradí a dosiahli taktiež uspokojivé výsledky. Vedúci stroj 722.BS s bombometčíkom Butnerom na palube zaznamenal problémy s časovačom a tak navigátor nebol schopný odhodiť bomby jednu za druhou, a intervaly sa predĺžili na štyri až päť sekúnd v dôsledku ručného odhodenia, čo spôsobilo, že časť bômb dopadla mimo stanovenú cieľovú oblasť. Ako druhá útočila 720.BS, ktorá však musela svoj nálet uskutočniť z pravej strany zámernej kurzovej línie. Vedúci bombometčík Myers však chybu napravil a bomby dopadli do oblasti cieľa. 721. a 723.BS zaznamenali taktiež problémy s navigáciou a tak sa stalo, že 723.BS plánovaná v postupnosti útoku ako posledná útočila v poradí ako tretia. Bombometčík Fategoni vo vedúcom stroji perute však zameral a naviedol ostatné stroje presne. Posledná 721.BS útočila na letisko v čase, kedy sa už zo zasiahnutých palivových nádrží rinul hustý dym. Preto bombometčík Frank nemohol presne zamerať a výsledky bombardovania nie sú presne determinovateľné.
Ďalšie dve skupiny, ktoré zaútočili na letisko z juhu, 455. a 456.BG odhadzovali svoje bomby v podobnej situácii ako posádky 721.BS, 450.BG. Hustý dym zamedzil presné zameranie a výsledky bombardovania boli nie príliš čitateľné.
Stíhaciu ochranu posádkam bombardérov mali zabezpečovať príslušníci 52.FG a černošskej 332.FG letiaci v 103 stíhačkách typu North American P-51 Mustang. Zo správy 449.BG sa však dozvedáme len o prítomnosti 52.FG pod velením Capt. Fred F. Ohra. Piloti 332.FG pravdepodobne zlietli nižšie a napadli pozemné ciele. Stíhači Luftwaffe sa neukázali a tak let prebehol bez problémov. Dokonca ani flak neznepríjemňoval posádkam let nad cieľom, a svoju obeť si vybral až na ceste späť. Lt. Paul G. Swanson od 52.FG bol počas svojej druhej misie nad Juhosláviou pri meste Trnova zasiahnutý paľbou zo zeme a musel opustiť kabínu svojho Mustangu na padáku. Za pomoci partizánov sa však o niekoľko dní hlásil opäť na základni v Taliansku. Flak nad Juhosláviou si vybral jednu obeť aj spomedzi bombardérov. B-24 42-94777 „Alice“ od 747.BS, 456.BG „sedlaný“ posádkou pod velením 2nd Lt. Dale V. Maupina sa zrútil do vôd Jadranského mora, pochovajúc vo svojich troskách sedem členov posádky. Pilot a navigátor/bombometčík v jednej osobe sa zachránili.
a 455.BG a 456.BG spolu: 17-0-8
Avšak nielen letisko a vojenské objekty boli zasiahnuté bombardovaním. Desať bômb dopadlo do obce Malacky na Štefánikovu ulicu a ulicu Dr. Bláhu rovnako ako aj na železničnú stanicu. Bol zasiahnutý malý lesík, majetok Vojenských lesov, a škoda spôsobená požiarom bola vyčíslená na 1 500 000 Ks. Taktiež bola zasiahnutá stodola vdovy Jozefy Jursovej z Malaciek - Hlinková ul. č.6, ktorá zhorela do základov. Požiar stodoly sa rozšíril a zhoreli ďalšie stohy slamy v okolitých usadlostiach. Jedna z bômb dopadla a rozbila strechu stodoly Františka Gajdára z Malaciek. Explózia osamotenej bomby, ktorá dopadla v blízkosti domov Martina Šišoláka, Jozefa Šperánka a Jána Bujnovského na Čulenovej ulici, spôsobila škodu vybitím sklenených paliet v oknách a obitím omietky. Možno neporovnateľné škody vzhľadom na zničené letisko a priľahlé budovy, avšak v čase vojny, kedy peňazí a materiálu nebol dostatok, to bol vážny zásah do života poškodených. Pri bombardovaní boli usmrtené dve osoby a pätnásť osôb z obcí Malacky a Plavecký Štvrtok bolo zranených. V obci Kuchyňa, ktorá ležala v tesnej blízkosti leteckej základne, bol dolný koniec postihnutý bombardovaním. Šestnásť osôb bolo ťažko zranených a boli odvezené vojenskými autami na ošetrenie do nemocníc v Bratislave a Skalici. Štyria obyvatelia zahynuli. Dvaja zranení zahynuli počas prevozu. Spoločný pohreb obetí sa konal o dva dni neskôr.
Zdroje: INTOPS Summary; kniha Konečná Zastávka: Slovensko; VHA Bratislava;