Luftwaffe: 05.09.1939

Na letisku Spišská Nová Ves bola počiatkom vojnového konfliktu od 5. do 21. septembra 1939 dislokovaná bombardovacia KG 76 so svojimi lietadlami Dornier Do 17.

ARR: 21.01.1945

Dňa 21. januára 1945 bolo jasno, slabý vietor no pri zemi sa váľala hustá hmla. Takéto ppoveternostné podmienky zistili dvaja piloti Gr.2 Vt.

Jedinou bojovou akciou rumunského leteckého zboru bol vzlet šestice lietadiel Gr.9 Vt. o 11:50 hod. za účelom ochrany šiestich Stuk a troch Hs 129 počas útoku na železničnú stanicu južne od obce Jelšava.

Rumunské Stuky nad Československom. [archív. A. Armand]

Na lietadle IAR-81C Nr.376 musel po prelete z opravovní Adj. Stana Vasile pristál núdzovo s vysunutým podvozkom pri meste Geamana v Rumunsku.

USAAF: 06.12.1944

Druhou skupinou, ktorá bola vyslaná 6. decembra 1944 bombardovať Bratislavu bola 464. bombardovacia skupina. Z tridsať jedna bombardérov participujúcich sa do cieľovej oblasti nad Bratislavu dostalo dvadsať deväť. Pre veľkú oblačnosť nad cieľom – bratislavským železničným depom – sa rozhodli bombardovať príležitostný cieľ, ktorým sa stala zoraďovacia stanica v Devínskej Novej Vsi. Dvadsať šesť bombardérov B-24 od 464.BG zhodilo o 11:15 hod. 61 ton bômb. Viditeľné zásahy boli zaznamenané na východnej časti cieľa, kde dopadla väčšina odhodených bômb. Tri až štyri ohniská skazy boli zaznamenané v centrálnej oblasti stanice, ktoré si vyžiadali dočasné avšak nie vážne prerušenie koľají. Na východnej a južnej časti cieľa boli vážne zasiahnuté budovy, ležiace v tesnej blízkosti stanice. Časť bômb dopadla do polí susediacich so stanicou.

Tri posádky zhodili bomby na príležitostné ciele. Jedna posádka bombardovala Mosonmagyaróvar. Ďalšia posádka na lietadle B-24 42-52070 zhodila 2,5 tony bômb na priemyselný objekt v meste Vágsellye (Šaľa) a jedna posádka sa zbavila 0,75 tony bômb - zvyšku svojho bombového nákladu, uväzneného v útrobách bombardéru pravdepodobne v dôsledku primrznutia k závesom, nad mestom Pezinok, pričom mala zasiahnuť zásobáreň paliva.

Dňa 6. decembra 1944 medzi 11:20 až 12:20 hod. bola bombardovaná Devínska Nová Ves. Na obec bolo zhodených asi 200 bômb. Zasiahnutá bola najmä severná časť obce kde boli spôsobené škody na obytných domoch. Zároveň bola 6 bombami zasiahnutá železničná stanica, kde bolo poškodených 6 koľajníc. Doprava osobná sa korigovala len výhybkami. Tiež bola zasiahnutá obytná štvrť južne od železničnej stanice. Počet mŕtvych sa odhadol v prvých hodinách po nálete na 12 osôb, ranených asi dvadsať. V skutočnosti však na mieste bolo zabitých 14 osôb, ťažko zranených 34, z nich niektorí počas prevozu do nemocníc v Bratislave zomreli. Pri bombardovaní boli usmrtené i dve žiačky miestnej školy. Boli to 7-ročná Šteflovičová a 9-ročná Cingelová.

V Devínskej Novej Vsi bolo úplne zničených 40 domov. Trvale neobytných bolo 50 domov, poškodených ale opraviteľných 49 domov.

Analýza fotografie vyhotovenej z paluby bombardérov 464. bombardovacej skupiny po útoku na Devínsku Novú Ves dňa 6. decembra 1944.

"Dňa 6.12.1944 o 11:15 hod. bola bombardovaná stanica Devínska Nová Ves s najbližším okolím. Nálet uskutočnili tri menšie zväzy anglo-amerických lietadiel. Ich cieľom, pevne verím, bola stanica. Bohužiaľ zasiahli všetko možné len stanicu málo. Bol vyhlásený riadne letecký poplach, v stanici bolo len málo vozňov. V koľajisku stanice boli 4 krátery asi v priestore km.41, jeden veľký a tri menšie, smer naprieč stanice. Poškodením boli vylúčené z prevádzky mimo 9, 11, 13 a 15 koľaje všetky ostatné koľaje spolu s vlečkou "Tehelňa". Všetky okná na staničnej budove boli vybité, skladište materiálu a hmotín, skladište odboru i s bytom traťmajstra boli demolované. Na hradle číslo I. boli vybité všetky okná a vytrhané dvere, skladište uhlia bolo rozbité, posunovačská kasáreň demolovaná, naturálny byt naproti stanice bol tiež poškodený. Niekoľko návestných telies bolo rozbitých. Telefonické spojenie bolo úplne prerušené. Elektrické vedenie bolo zničené. Bolo poškodených 13 vozňov, väčšina ľahko, žiaden nevykoľajil. Zo železničných zamestnancov boli usmrtení: Erant Granec, skladník; Robert Polák, výhybkár. Ťažko ranení boli: Ondrej Markovič, sml. zam., vozopisár; Ján Cabadaj, posunovač. Ľahko ranení bol Cyril Klena, telegrafista.

Preprava nebola valne poškodená. Bombardovaním bola ťažko postihnutá "Kolonia" a ulička pri stanici. Bolo poškodených 113 domov a úhrnom zahynulo 13 osôb, väčšinou z "Polanského" majera, medzi nimi i evakuovaní ukrajinci."

Zničené obytné budovy na severozápadnom okraji obce v blízkosti železničnej stanice.

Zdroj: Pamätná kniha stanice Dev.N. Ves; NMR 464.BG, NARA, USA; SNA Bratislava;  

USAAF: 14.10.1944

"O 12:50 hod. preletel väčší počet nepriateľských lietadiel od severu na juh vo výške asi 5000 m. Zhodili 7 trhacích bômb na dvor Prílohy pri obci Brestovany, ktorý leží vedľa železničnej trate. Z nich všetky explodovali a dve poškodili žel. trať. Jedna bomba dopadla priamo na koľajisko v km.51 a úplne vyradila a pokrivila dve koľajnice 20 metrov dlhé. Druhá bomba dopadla na km.51,1 do priekopy."

Zdroj: Pamätná kniha žel. stanice Brestovany 1944;

USAAF: 19.11.1944

V nedeľu 19. novembra 1944 zadalo velenie 15. leteckej armády posádkam bombardérov mnoho cieľov. Asi 500 štvormotorových bombardérov oboch typov zaútočilo na rafinérie v Schwechate a Vosendorfe, skladisko mazív v zimnom prístave, továreň na mazivá v Lobau, leteckú továreň v meste Wiener-Neudorf, továreň na benzol v Linzi a letisko v Horschingu. Pozornosti neušli taktiež zoraďovacie stanice v maďarskom Györe a juhoslovanskom Maribore plus niekoľko príležitostných cieľov. 

Vývoj leteckej vojny v poslednom období, kedy sa Luftwaffe takmer nestavala na odpor prilietajúcim bombardovacím zväzom, nasadil nový trend pre doprovodných stíhačov. Stále častejšie im boli zadávané úlohy súvisiace s hĺbkovými útokmi na pozemné ciele. Devätnásť Lightningov napadlo hĺbkovým útokom sústredenie nepriateľských vojsk pri Prijepolje a Novi Pazar v Juhoslávii, zatiaľ čo 126 Mustangov útočilo na cesty a železničné trate medzi Esztergomom a Veszprémom v Maďarsku. Nenechali si utiecť ani možnosť zaútočiť na letiská vo Veszpréme a Tapolczi. 

Zo základne Lesina vzlietli 99. a 302.FS od 332.FG a smerovali na sever popri diaľnici a železničných tratiach až k Györu. Piloti 99.FS zabezpečovali výškové krytie, zatiaľ čo piloti 302.FS napádali ciele a komunikácie v prelietavanej oblasti. Podobne si úlohy rozdelili aj 301.FS letiaca vo výške a 100.FS, ktorá útočila na ciele v okolí vodnej hladiny Dunaja od Györu po Ostrihom. Neskôr si úlohy vymenili. Zničili pritom šesť riečnych člnov, jeden remorkér a viac ako tridsať nákladných automobilov.

Taktiež 31.FG sa zniesla k zemi. Piloti mali za úlohu napádať pozemné ciele, dopravné prostriedky a zoskupenia vojsk nepriateľa v oblasti pozdĺž Dunaja od Ostrihomu až po Bratislavu a podporiť tak ruskú ofenzívu na východe. Vzlet bol úspešný a domov si „doviezli“ nároky na 23 zničených a 12 poškodených lokomotív, 8-1-0 motorových vozidiel a mnoho iných menších cieľov ako kompy a osobné automobily. Každá z perutí však za úspechy zaplatila stratou jedného Mustangu. Lt. Hodkinson (307.FS) posadil svoj poškodený stroj P-51D 44-13459 na brucho niekde v Juhoslávii a Capt. Marquis (308.FS) tiež núdzovo pristál na svojom P-51D 44-13282, avšak severnejšie v Maďarsku poblíž mesta Császár.  

1st Lt. Lyman A. Beeman

Tretia strata sa viaže so Slovenskom. V tento deň sa o 10:15 hod. v obci Výčapky, okres Nitra zrútila americká jednomotorová stíhačka P-51D-15-NA 44-15148 (WZ-J) od 309.FS. Lietadlo spadlo priamo do stredu obce, len pätnásť metrov od ľudovej školy do priekopy vedľa hradskej cesty, kde sa zarylo dva metre do zeme. Pilot 1st Lt. Lyman A. Beeman vyskočil z lietadla padákom asi 400 metrov severne od miesta, kde spadlo jeho lietadlo a padák ho priniesol tiež do obce Výčapky iba 50 metrov od lietadla. Sám o svojej poslednej bojovej akcii po rokoch napísal: „Zvyčajne sme lietali stíhací doprovod bombardérom, avšak 19. novembra 1944 sme mali za úlohu napádať pozemné ciele. Viedol nás Capt. Buck, veliteľ 309.FS. Počas preletu v nízkej výške cez hmlu som stratil wingmana a zvyšok letky. Bola to smola, pretože som bol po prvý krát veliteľom letky B a chcel som sa ukázať v čo najlepšom svetle. A tak som sa sám motal v oblasti a hľadal vhodný cieľ. Letel som pozdĺž železničnej trate a spozoroval automobil na ceste v blízkosti trate. Vystúpal som, otočil Mustanga do vhodnej pozície a jednou dobre mierenou dávkou zo všetkých zbraní som automobil zapálil.“ 

Hlásenie žandárskej stanice Veľký Lapáš v okrese Nitra o tomto incidente uvádza nasledovné údaje: „Na štátnej hradskej Nitra – Zlaté Moravce, pri obci Pogranice – Pogranická vápenka, zaútočilo jedno nepriateľské rušivé lietadlo – stíhačka na osobné auto S-374, idúce po novej štátnej hradskej smerom z Nitry na Zlaté Moravce, riadené šoférom Bedrichom Kiššom z Bratislavy. V tomto osobnom aute okrem vodiča sa viezli aj dve osoby z Bratislavy, ktoré sedeli na zadnom sedadle osobného auta. Nepriateľské lietadlo zaútočilo na osobné auto zozadu, palubnými zbraňami rozstrieľalo zadné pneumatiky a čiastočne zadnú časť auta, pričom bol streľbou ťažko zasiahnutý v aute na zadnom sedadle sediaci muž do zadnej časti chrbta a prestrelený údajne cez pľúca, následkom čoho po prevezení do štátnej nemocnice v Nitre svojmu zraneniu podľahol.

Vodič motorového vozidla Fridrich Kišš a druhý pasažier neboli streľbou nepriateľského rušivého lietadla zasiahnutí alebo poranení. Obaja však utrpeli menšie poranenia – odreniny – pri nehode osobného auta, ktoré po prestrelení zadných pneumatík dostalo šmyk a prevrhlo sa do priekopy, kde sa ešte viac poškodilo. Všetci boli ihneď po nehode prevezení do štátnej nemocnice Nitra, kde im bola poskytnutá pomoc. Škoda spôsobená na osobnom aute činí asi 19.000,- Ks“.

„Po útoku som začal vyberať let, avšak stromy boli vyššie ako som odhadol“, pokračuje americký stíhač vo svojich spomienkach. “Zachytil som spodnou časťou lietadla o vrcholky stromov a poškodil chladič a vrtuľu. Stroj začal vibrovať, motor mal nepravidelný chod a unikalo mi chladiace médium. Avšak stále som letel. Až do chvíle, keď motor stíchol. Rýchlo som otočil stíhačku na chrbát a vyskočil von. Pristál som na ulici v obci Výčapky. Chcel som sa rozbehnúť a utiecť, avšak takmer ihneď sa ku mne zhŕklo niekoľko obyvateľov. 

Na útek bolo neskoro.“

Lyman A. Beeman ako kadet 44ClassA

Letec bol zadržaný veliteľom Hlinkovej gardy Jozefom Vermešom z Výčapok, ktorý ho priviedol do domu Štefana Zubčáka, kde sa umyl a napil vody. Potom letca zaistila stráž nemeckej národnej skupiny z obce Čermany, okres Nitra, ktorá ho dopravila do Nitry na nemecké vojenské veliteľstvo. Pilot bol z Nitry odtransportovaný nasledujúci deň do Bratislavy, kde sa vo väzbe stretol s letcami zajatými v horách spolu s dvoma agentmi OSS. Po predbežnom výsluchu putovali cez Dulag Luft do zajateckého tábora Stalag Luft I v meste Barth. Na miesto havárie sa dostavila nemecká vojenská komisia z Nitry, ktorá zaistila padák i ostatné veci  a po vybratí zo zeme aj trosky lietadla, a dopravila ich autom do Nitry.

Ďalšie hlásenia z 19. novembra 1944 umožňujú zostaviť čiastočne mozaiku aktivít hĺbkarov na Slovensku. Žandárska stanica Hlohovec hlásila: “Jedno z amerických lietadiel ostreľovalo guľometmi nemecký vojenský transport číslo 2488 medzi obcami Hlohovec a Kľačany, na trati Leopoldov – Zbehy pri vzdialenostníku číslo 19,02 km, idúci z Hlohovca smerom na Zbehy. Na tomto transporte bolo niekoľko automobilov Červeného kríža, nákladné automobily a motocykle pre dopravu vojenských osôb a materiálu. Zásahmi boli poškodené dve lokomotívy, predný stroj číslo 434.103, zadný stroj číslo 434.132 a to natoľko, že nie sú schopné jazdy vlastným pohonom. Ďalej bolo poškodených niekoľko krytých vozňov, telefónne a elektrické vedenie pri transporte. Mŕtvi boli na mieste des. Heinrich Ülschen, Konrád Kraus a slob. Willi Debusmann. Ťažko ranení boli poddôstojník Karol Schimmer, des. Ludvik Dellert, Richard Weidler, Karol König, Ulcer, slob. Karol Wurm, vojak Kurt Pusemann, Walter Engelhardt, dobrovoľník Dimitri Sonjen a Lenín – títo sú obaja ruskej národnosti. Ťažko ranený bol aj vlakvedúci Štefan Markovič z Leopoldova. Všetci mŕtvi a ranení boli dopravení do nemeckej nemocnice v Hlohovci. Ďalej bolo guľometnou streľbou jedného lietadla ostreľované železničné nádražie v Hlohovci, obytný dom Gejzu Grznárika a Jána Polakoviča v Hlohovci, Rázusova ulica.”

Žandárska stanica Oponice, okres Topoľčany: “Dve lietadlá letiace z východu na západ napadli a odstreľovali palubnými zbraňami o 09:30 hod. nákladný vlak stojaci v železničnej stanici Ludanice, okres Topoľčany. Na ostreľovanej lokomotíve nákladného vlaku bol do stehna ľavej nohy zasiahnutý kurič Foró z Leopoldova. Strojvodca Hotový z Leopoldova bol parou z lokomotívy obarený. Poranený Foró a obarený Hotový boli odvezení do štátnej nemocnice v Topoľčanoch, kde boli ošetrení. Lokomotíva číslo 344.443 bola zasiahnutá asi 70 strelami a bola úplne vyradená z prevádzky následkom rozstrieľania parného kotla, vodnej nádrže a iných súčiastok. Ďalej boli následkom odstreľovania nákladného vlaku pretrhnuté vedenia elektrickej siete vedúce z Nitry do Topoľčian.”

A do tretice žandárska stanica Sereď, okres Trnava hlásila nasledovný incident: „Oznamujem, že dňa 19. novembra 1944 v dopoludňajších hodinách o 09:45 hod. prileteli štyri stíhacie lietadlá americké z východnej strany Slovenska do vzdušného priestoru nad obec Sereď, kde napadli guľometnou paľbou vojenský transport, ktorý vchádzal do železničnej stanice smerom z Leopoldova. Boli rozstrieľané dva rušne, niekoľko železničných vozňov ako aj koľajnice. Rušne boli vyradené z ďalšej prevádzky. Niekoľko železničných vozňov s muníciou, a osobnými a nákladnými autami bolo zapálených a zhorelo, pričom uzavreté železničné vozne, v ktorých bola munícia, explodovali. Bolo ťažko poranených asi 17 nemeckých vojakov a traja boli usmrtení. Z civilného obyvateľstva nebol nikto poranený ani usmrtený. Z transportu bolo usmrtených sedem koňov, ktoré boli zakopané. Poranených nemeckých vojakov ošetrila ich samaritánska služba. Usmrtených odviezli Nemci. Nato asi o 10:50 hod. priletela väčšia formácia bombardovacích a stíhacích lietadiel smerom z juhu, z ktorých dve stíhacie lietadlá začali guľometnou paľbou ostreľovať cukrovar v Seredi, ktorý bol zasiahnutý asi 150 až 200 výstrelmi. Pri tomto boli tri civilné osoby ťažko a jedna ľahko poranené. Stroje v cukrovare boli poškodené, avšak opravu tamojší odborníci ihneď vykonali, takže pracovať sa v cukrovare neprestalo. Tieto dve stíhacie lietadlá napadli tiež nemecký vojenský transport medzi Sereďou a Gáňom, kde poškodili iba rušeň, ktorý bol maďarský.“

Z pamätnej knihy železničnej stanice Brestovany sa zase dozvedáme o útoku na vlak: "Dňa 19.11.1944 priletelo z juhu o 9:20 asi 8 ruských (sic.) stíhacích lietadiel a z výšky 100 metrov napadli žel. stanicu Brestovany. Prijímacia budova bola zasiahnutá 14 strelami. V tom čase sa na stanici nachádzal nákladný vlak č.281, ktorého rušeň bol dostrieľaný. V stanici na tretej koľaji bol deponovaný vojenský transport a v ňom boli zaradené dva vozne s maďarskými evakuantami. Tieto vozne boli zvlášť dostrieľané. Z evakuantov sa tam nikto nezdržoval. Z nemeckého transportu bol jeden vojak ťažko ranený a v nemocnici umrel."

VVS: 20.02.1945

Dňa 20.02.1945  stratil 150. pluk (150. GIAP, 3. GIAK) dve lietadlá (pravdepodobne Jak-3) aj s pilotmi. Gardový poručík Tabakov Ivan Nikitovič (гв. лейтенант Табаков Иван Никитович), narodený v  r. 1922, sa 20.02.1945 nevrátil z bojovej úlohy krytia pozemných vojsk  v oblasti obcí Bruty a Kamenín. Zahynul vo vzdušnom boji. 

Zdroje: CAMO, Podolsk, Rusko

Opäť, aj keď už v menšej miere, podporili vojská 2.ukrajinského frontu aj letci 17. leteckej armády 3. ukrajinského frontu.

Šestnásť lietadiel Il-2 od 136.ŠAD vykonalo medzi 11:35 – 16:48 hod. MT spolu 29 vzletov do oblasti Ľubá, Belá a Štúrovo. Operovali pod ochranou stíhačov 530. a 116.IAP a tak na konci dňa mohli útočné skupiny 5-9 Il-2 pluku vykázať zničenie dvoch tankov, 14 automobilov, 11 povozov a vyše sto vojakov nepriateľa.

Stíhači 116.IAP doprevádzali šturmoviky k cieľu a od cieľa. Pluk vyslal z letiska Tököl do akcie 12 lietadiel, ktoré uskutočnili 24 vzletov. Stíhači pluku vykonali jeden vzdušný boj, v ktorom sa stretlo 10 La-5 s dvoma Bf 109 a 2 Fw 190. Pilot ppor. Novikov zostrelil jeden Bf 109, ktorý dopadol 500 metrov severo západne od Kamenice nad Hronom. V tomto vzdunom boji bol poškodený stroj Lа-5F v.č. 39215017 s motorom č. 65033180 a označením „biela 17“. Pri pokuse pristáť na domovskom letisku sa pilotovi ppor. Sergej Michajlovič Anisimovi (Анисимов Сергей Михайлович) nevysunul správne podvozok a po pristátí na jedno koleso sa stroj zapichol na kraji dráhy. Pilot bol ľahko zranený.

Popri ochranných úlohách si plnili letci aj prieskumné povinnosti. Pilot 116.IAP, nadp. Alexandr Jakovlevič Silenko (Силенко Александр Яковлевич), pri viditeľnosti 500 - 600 metrov vzlietol k prieskumu a na komunikácii Moča –Kravany nad Dunajom objavil kolónu do 18 tankov a do 30 automobilov pod ochranou 8 Bf 109.

Druhý z plukov, na ktorého pleciach ležali doprovodné a ochranné úlohy šturmovikov bol 530.IAP. Dňa 20. februára zaznamenal jeho pilot npor. A.P. Smirnov víťazstvo nad jedným Fw 190 nad Štúrovom. Pluk však počas dňa stratil tri leitadlá. Jedným z nich bol samotný úspešný stíhač Smirnov. Počas pristávania na letisku Kiskunchaláza sa o 12:45 hod. MT jeho La-5FN v.č. 39211586 „biela 86“ zrazil s La-5F v.č. 39215116 „biela 16“ poručíka Vasiliaj N. Gusina (Гущин Василий Николаевич). Smirnov vyziazol bez ujmy, Gusin bol tažko ranený. Tretím strateným bol La-5FN v.č. 39211494 „biela 94“ pilotovaný npor. Pavlom A. Tumanovom, ktorý mal haváriu na letisku Tököl.

Medzi straty 17. leteckej armády treba započítať aj Jak-3 v.č.310137 s motorom č. 422-394 „biela 37“ od 288.IAD, 659.IAP, s ktorým pri obci Baracska v Maďarksu pristál núdzovo na brucho pilot ppor. Alexej D. Bugrov.

Zdroje: CAMO, Podolsk, Rusko

VVS: 26./27.10.1944

V noci na 27. októbra 1944 boli pre príslušníkov Brianskej divízie zadané tie isté dispozície ako v predošlú noc. No vyčlenených na ich realizáciu bolo len 60 Mitchellov. Nakoniec sa ich do vzduchu dostalo 61. A tým, čo mali smerovať na Slovensko, bolo zadané nové miesto zhodu materiálu. Stalo sa tak z toho dôvodu, že povstalecké letisko Tri Duby ráno 26. októbra 1944 obsadil nepriateľ, konkrétne príslušníci bojovej skupiny Schill. Sovietski letci tak dostali dispozície a pokyny, že náklad počas noci na 27. októbra budú zhadzovať na nové miesto s názvom Donovaly, ktoré sa nachádzalo 16 km severovýchodne od Banskej Bystrice. Zhadzovať materiál mali na znamenie troch ohňov rozložených do trojuholníka, zdupľovanými dvoma zelenými raketami a v Morseovej abecede vysielaným písmenom R.

   K realizácii a splneniu tejto špeciálnej úlohy pre potreby slovenských partizánov bolo vybraných dvadsaťdva posádok zastupujúcich všetky tri letecké pluky 4. g. Brianskej ADDD. Ako prieskumník počasia a dvadsiata tretia posádka letela opäť osvedčená zostava g. npor. A.A. Prilepka. Zatiaľ čo v Kalinovke panovala 10-ballová oblačnosť, v priestore hôr ich privítali len slabé mraky s dohľadnosťou desať kilometrov. Rovnaké počasie panovalo aj v priestore cieľa, aj keď vo výške od 1800 do 2000 m „špinili“ oblohu riedke mraky od 4 do 7 stupňov. O danom stave počasia podali hlásenie veleniu divízie. Preletiac nad predpokladaným miestom zhodu uvideli pod sebou tri ohne rozmiestené do trojuholníka a k oblohe vysielané Morseovou abecedou písmeno R. Boli teda nad cieľom. Potvrdili to aj do vzduchu vystrelené dve zelené rakety. No oni len mohli ľutovať, že na tento prieskumný let boli vyslaní bez nákladu. Dolu poslali pozdrav v podobe zablikania obrysových svetiel a zamierili domov smerom na východ. Vyznačiť navádzací bod miesta zhodu pripadlo navigátorovi g. por. B.M. Tiľkunovi z posádky g. por. V.P Kanygina, letiacej na Mitchelly „žltá 5“. Bohužiaľ len pripadlo. Počas letu sa im pod pravým krídlom sám spustil do činnosti jeden osvetľovací SAB 100. Tým pádom nepripravili pre svojich kolegov značku a preto sú vedení v sovietskych archívnych materiáloch, že počas noci na 27. októbra 1944 nesplnili zverenú bojovú úlohu. Dôsledkom toho si plukovná skupina 13.GAPDD v tmavej noci musela cieľ vyhľadať sama. Všetkých jej päť B-25 s posádkami g. por. V.G. Kuzovova, g. por. B.F. Archipova, g. por. I.J. Kuznecova, g. por. G.I. Koľcova a g. por. G.A. Perekaľského v priebehu tridsiatich minút ku spokojnosti kontrolóra, ktorého post tentokrát zastával zástupca veliteľa pluku g. pplk. J.K. Gudimov, splnilo svoju úlohu a vysadili 3750 kg nákladu uloženého v tridsiatich vakoch.

Výborný letec a veliteľ lietadla V.P. Kanygin (12.6.1921 – 20.3.2014). V bojoch VVV pôsobil od 19.7.1942 a do konca vojny absolvoval 251 bojových letov. Od 8.5.1995 čestný občan mesta Noginsk. Na vojnovej snímke (vľavo) v príprave na ďalší bojový let.

Od 335.APDD vzlietlo sedem B-25. Ako prvý do priestoru Donovalov priletel g. por. L.F. Grinevič, ktorý mal na palube hrdinu ZSSR g. kpt. M.V. Žuravkova, letiaceho vo funkcii kontrolóra práce jeho posádky. Keďže cieľ bol perfektne označený, navigátor g. ppor. K.F. Poršnev mohol uskutočniť zhod nákladu z paluby stroja s trupovým číslom „12“ priamo z príletového kurzu. Následne pod sebou videli tmavé kontúry šiestych vakov, nad ktorými sa o chvíľu na to roztvorili biele kopule padákov a pomaly klesali k zemi vzďaľujúc sa od ich stroja...

Umaň, jún 1944. Hromadné fotenie príslušníkov 1. letky 13. g. Roslavľského APDD pred strojom Mitchell B-25C sériového č. 42-87594, zástupcu veliteľa letky g. kpt. M.V. Žuravkova (10.9.1920 – 6.7.1969). Ide o málo známy snímok, kde sa V.M. Žuravkov nachádza druhý zľava. V rámci VVV pôsobil od 22.6.1941 a absolvoval 265 bojových letov, z ktorých bolo 240 v noci. Od 19.8.1944 držiteľ titulu hrdina ZSSR, keď obdržal Zlatú hviezdu hrdinu ZSSR č. 5123. Od októbra 1944 lietal ako veliteľ letky 335.GAPDD.

Podobne sa činili aj posádky g. por. F.F. Ivanova, por. N.V. Isakova, g. ppor. S.T. Tymčuka, g. por. V.M. Sorokina, g. kpt. V.N. Kotoviča a g. por. J.S. Folimonova s druhým pilotom g. ppor. S.P. Baranišnikovom. Všetci zadanú bojovú úlohu úspešne splnili a spolu v priestore Šport hotela na Donovaloch vysadili 5250 kg nákladu nachádzajúceho sa v 42 vakoch.

Do priestoru Donovalov od 15.GAPDD vzlietlo deväť lietadiel B-25. Na čele letel veliteľ LP g. pplk. V.M. Cyganenko, ktorému robil navigátora navigátor pluku g. mjr. F.S. Jalovoj. V priestore cieľa posádky pracovali od 00:30 do 00:45 h. V tomto čase sa rapídne zhoršilo počasie a úlohu splnilo len osem posádok. Posledná z nich, veliteľská, už tú česť nemala, nakoľko oblaky kompaktne zakryli cieľ pod nimi. Veliteľ pluku Cyganenko mimo iné aj za splnenie tejto úlohy v nepriaznivých meteorologických podmienkach s prebitím mrakov navrhol veliteľa lietadla g. por. M.M. Guseva na vyznamenanie radom Červenej hviezdy a g. ppor. V.M. Poljanina na vyznamenanie radom Lenina.

   Okrem ich dvoch náročnú úlohu v slovenských horách splnili posádky veliteľa letky g. mjr. G.L. Leontieva, g. npor. V.A. Čepurka, g. por. P.M. Drozdova, g. por. A.T. Anisimova, g. ppor. A.A. Bočina a g. kpt. V.G. Komjagina. Dovedna zhodili náklad s hmotnosťou 5600 kilogramov uložený v 48 vakoch.

   Z celkového počtu 22 bombardérov B-25, ktoré sa tej noci zúčastnili letu do priestoru Donovál, vlastne dvadsaťtri ak počítame aj posádku prieskumníka počasia g. npor. A.A. Prilepka, dvadsať zadanú úlohu splnilo a do hôr v priestore Donovál od 23:55 do 00:52 h. MČ zhodili vo 120 vakoch 14600 kilogramov nákladu (iný zdroj uvádza 15000 kg).

Ukážka z knihy Bursa S.: Mitchelly - Operácie sovietskeho diaľkového letectva nad Slovenskom v rokoch 1944/45, časť 1., Degart s.r.o., 2017