VVS: 03.04.1945


Tretí gardový stíhací zbor nepretržitým patrolovaním osemnástich skupín po 4-6 stíhačiek prikrýval bojové jednotky častí 1.GKMG v oblasti Smolenice, Kuchyňa, Pernek a Pezinok.

Skupinami 4-6 stíhačiek, priamym sprevádzaním k cieľu a naspäť, kryli bojové akcie deviatich skupín šturmovikov, útočiacich na nepriateľské vojská v oblasti Bratislava, Hainburg, Ort and der Donau, Schwadorf. Osemnásť stíhačov 179.GIAP poskytlo ochranu aj piatim skupinám bombardérov 218.BAD, ktoré v čase medzi 14:58 až 18:10 hod. CET dvoma skupinami zloženými z troch a dvoch deviatok bombardérov A-20Ž uskutočnili bombardovací nálet na sústredenie vojsk a techniky nepriateľa západne od Bratislavy.

Dvanásť La-7 od 179.GIAP (po štyri stíhačky od každej letky) pod velením veliteľa 2. letky g.kap. Pavla V. Supronova (Супронов П.В.) doprevádzalo 27 Bostonov 48.BAP a 452.BAP smerujúcich na mesto Malacky. Skupinám velili maj. Nikolaj A. Grišanov (Гришанов Н.А.), maj. Nikolaj I. Agejev (Агеев Н.И.) a maj. Jevgenij J. Stroganov (Строганов Е.Е.). V meste boli zaznamenané priame zásahy bômb na cieľ, poškodených bolo desať budov, pozorované boli tri silné výbuchy a dve ohniská požiaru.

Dve deviatky bombardérov A-20 Boston od 218.BAD bombardovali techniku nepriateľa na ceste medzi Devínskou Novou Vsou a Lozornom. Pri bombardovaní druhej skupiny zahynuli Jozef Hanečka, František Hudeček a dievčatko Mária Sedláková z mesta Stupava. Na druhý deň boli pochovaní do spoločného hrobu na stupavskom cintoríne. Mária Weinbergerová bola zranená doma počas náletu sovietskych lietadiel a zomrela po troch týždňoch v bratislavskej nemocnici.


Fotografia z útoku Bostonov 452.BAP na Malacky. [via CAMO]

ARR: 04.03.1945


Dňa 04.03.1945 zaútočila Escadrila Mixta so štyrmi lietadlami Junkers Ju 88 na stanicu Banská Bystrica. Posádky stanicu plne zasiahli šiestimi tonami bômb.

Bitevníci po krátkej pauze spôsobenej počasím taktiež nezostali na zemi. Posádky Grupul 8 Asalt / Picaj uskutočnili šesť misií. Spolu jedenásť lietadiel Ju 87 počas dvoch akcií zaútočilo na železničnú stanicu Zvolen a železničnú trať a stanicu v Hronskej Breznici, ktoré úspešne zasiahli. V Hronskej Breznici boli zasiahnuté železničné zariadenia, výhybky a koľajisko.
Ďalších šesť lietadiel Ju 87 zaútočilo na obec Lieskovec, ktorú zasiahli a založili v nej niekoľko požiarov. Spolu Stuky zhodili na svoje ciele 7,65 ton bômb.
Pätnásť Hs 129 počas troch akcií podporovalo útok pozemných jednotiek v oblasti Zvolen. Ciele v obciach Lieskovec a Zolná boli zasiahnuté a zapálené. Počas útokov letci zničili tri delá a dve vozidlá za pomoci palubných zbraní a 4,3 tony bômb.
Na tento deň sa zachovali poznámky adjutanta av. Ion Enache: ,,Dňa 4. marca boli piloti skupiny zvolaní Generálom Emanoil Ionescu, ktorý prikázal zaútočiť na opevnenia nepriateľa v smere na mesto Zvolen a narušiť železničnú prepravu v smere Zvolen – Banská Bystrica. Postup spojeneckých vojsk bol komplikovaný množstvom malých opevnení, ktoré si nemecká a maďarská armáda vybudovala v tomto smere. Rozkaz znel jasne. Bolo treba vytvoriť prielom o šírke asi 5-8 km a hĺbke asi 15 km pozdĺž železničnej trate Zvolen – Banská Bystrica. A opäť úloha padla na plecia bitevným letcov Grupul 8. V jej radoch slúžili vynikajúci letci, so stovkami a tisíckami odlietaných bojových hodín a splnených bojových úloh. Nemali sme čas odpočinúť si. Neustále sme podporovali naše pozemné sledy v boji proti nepriateľovi. Mali sme vykonať nasledujúce dve bojové akcie bez dotankovania paliva. Odštartovali sme v štvorici. Oblačnosť bola dosť nízko, stíhači nás nemohli efektívne z výšky brániť. Rozdelili sme si ciele, formácia sa rozpadla a my sme individuálne napadli ciele. Z výšky asi 100 metrov sme zhodili naše bomby. Následne sme zaútočili s palubnými zbraňami na opevnenia a zákopy nepriateľa. Po dvoch či troch útokoch, keď sme minuli väčšinu našej munície, sme sa otočili k letu naspäť na letisko, kde sme dotankovali a doplnili muníciu a opäť mali vzlietnuť do boja. Boje pokračovali do neskorého poobedia, kedy sa našim jednotkám podarilo postúpiť. To bolo znakom, že náš útok bol úspešný a nepriateľovi sme zasadili ťažkú ranu. ... "

Stíhacia skupina Grupul 9 Vt. vykonala osem misií. Dve z nich boli vykonané za účelom prieskumu počasia. Zúčastnili sa na nich dve dvojice stíhačov. Zvyšných šesť akcií sa zúčastnilo 28 lietadiel, ktoré sprevádzali bitevné, strmhlavé a bombardovacie skupiny lietadiel. Počas týchto akcií stíhači podporovali taktiež pozemné vojská zhadzovaním bômb na ciele. Podobnou aktivitou sa zaoberala aj Grupul 2 Vanatoare, ktorá odletela jednu akciu s troma lietadlami. Tie zaútočili na komunikácie severne od Zvolena, kde zničili dva povozy. Spolu stíhacie lietadlá v tento deň zhodili 18,16 ton bômb.

Celkove však bojové lietadlá zaznamenali veľmi nízku intenzitu premávky na pozemných komunikáciách. Jedna posádka Esc.2 Recunoastere uskutočnila vzlet za účelom fotografovania. Posádky Esc.13 Obs. vykonali štyri misie. Dve na prieskum a pozorovanie v oblasti Brezová – Banská Bystrica a dve na pozorovanie frontovej línie v oblasti Zvolen. Pozorovacie lietadlá hlásili požiare v obciach Lieskovec a Zolná. Spojenecké jednotky útočili v oblasti Zvolena. Na ceste Zvolen – Banská Bystrica bola premávka nízka, len niekoľko povozov no žiadny náznak ústupu.

x

ARR: 15.02.1945


Po dlhom období nepriaznivých meteorologických podmienok sa 15. februára počasie umúdrilo, a poskytlo priestor na leteckú podporu bojujúcim pozemným jednotkám rumunskej 4. armády.

Štyri lietadlá Hs 129 a päť Ju 87 D-5 patriace Grupul 8 Asalt / Picaj sa premiestnili z Miskolca na sotva použiteľné letisko pri Fiľakove. (Pravdepodobne v nasledujúcich dňoch sa pre nevyhovujúce letisko jednotka presunula na letisko Ľadovo - Lučenec). Tým sa skrátil dolet k cieľu z doterajších 45-50 minút na 20 minút letu.

Skupina vykonala aj štyri bojové akcie do priestoru Zvolena a Detvy. Okolo obeda zaútočili lietadlá tejto jednotky na železničnú stanicu vo Zvolene. Pätica posádok Junkersov Ju 87 zaútočila bombami na stanicu vo Zvolene, na ktorú zhodili 2250 kilogramov trhavín.

Z hlásenia žandárstva o tomto útoku vieme, že „Dňa 15.2.1945 o 10:25 hod. priletelo nad Zvolen päť nepriateľských trojmotorových (sic.) lietadiel .a z výšky 250 metrov zhodili na lúku pri železničnej stanici štyri bomby. Zhodili bomby aj na skladisko a železničnú zásobáreň, kde dopadlo asi 17 bômb. Jedna osoba bola usmrtená a štyri ľahko zranené.“

Piloti siedmych Hs 129 napadli v troch akciách oblasť juhovýchodne od Vígľaša a na ciele zhodili 2100 kg bômb. Letový zápisník veliteľa Escadrila 41 Lt.av. Lazara Munteanu svedčí aj o iných taktických nasadeniach. V kolónke pre 15. február má zapísané dva meteorologické prieskumné lety, oba na Hs 129 B-2 s označením Nr.336 resp. 313a. Lety uskutočnil vo výške 800 metrov v dĺžke 20 minút, každý na úseku fronty v priestore Detvy.

Stíhači Gr.2 Vt. sa v dopoludňajších hodinách presúvali na letisko Lučenec. Po štarte z Miskolca o 11:30 hod. päť pilotov nabralo smer Zvolen – Detva. Lt.av. Gh. Butnaru, Adj.av. Petre Cojocaru, Slt.av. Virgil Nicolau, Adj.av. Stefan Nica a Adj.av. Mihai Momirla zaútočili na pozemné ciele a železničnú trať medzi Detvou z Zvolenskou Slatinou a o 12:30 hod. pristáli na letisku Lučenec. Z dôvodu vysokej snehovej prikrývky na letisku Adj.av. Stefan Nica postavil svoj IAR-81 na nos a poškodil vrtuľu.

Od Esc.2 Rec. odletel do Brasova na generálnu opravu Junkers Ju 88 Nr.6A.

ARR: 14.02.1945



Ani 14.2.1945 sa obloha nevyjasnila. Len jedna posádka v zložení pilot Lt.av. Gheorghe Dobrescu, pozorovateľ Lt. Iliescu Dinu, radista Smstr. Ion Hudumac a strelec Srg.Maj. Constantin Gheorghiu od Esc.2 Rec. v čase medzi 12:50 – 15:25 hod. na lietadle Junkers Ju 88 Nr.11 zdokumentovala trasu Miskolc – Brezno – Žilina – Kremnica - Miskolc. Ich kolegovia od jednotky preleteli Ju 88 Nr.6A do továrne Brasov za účelom revízie lietadla.

ARR: 31.01.1945



Hmla počas 31. januára zamedzila takmer ihneď po štarte stíhačom Gr.9 Vt. pokračovať v meteoprieskume. Po celý deň preto zostali na zemi. Za C1AR sa na bojovú aktivitu podujali len posádky Gr.8 A/P. Pätica posádok Ju 87 zaútočila s 2025 kilogramami bômb na mesto Brezno a trojica pilotov Hs 129 napadla dopravu medzi obcami Heľpa a Polomka, kde zhodili 900 kilogramov bômb.

ARR: 30.01.1945



Ráno 30.1.1945 mohlo bojové snaženie o Brezno a Tisovec pokračovať. Dopoludnia však počasie dovoľovalo len prieskumné lety. Dvojice stíhačov od Gr.9 Vt. vykonali tri meteolety do oblasti Dobšiná, Brezno a Tisovec.
Poobede sa vyjasnilo a tak mohli o 16:50 a 16:55 hod. vzlietnuť dve štvorice messerschmittov skupiny pod velením Lt. Ioan Galea a Cpt. Ioan Micu k ochrane Stuk a Henschelov Grupul 8 Asalt / Picaj. Ciele boli podobné ako deň predtým. Päť posádok Stuk si za cieľ zobralo železničnú stanicu v meste Brezno, kde zhodili 2250 kilogramov bômb. Trojica Henschelov zaútočila na dopravu na komunikácii medzi Tisovcom a Breznom, a pomocou palubných zbraní a 900 kilogramov bômb narušovali presun nepriateľa.

Dvojica stíhačov Gr.2 Vt., Lt.av. Gheorghe Butnaru a Adj.av. Stefan Dumitrescu sa podujali k pokusu o útok na pozemné ciele v exponovanej oblasti komunikácie medzi Tisovcom a Breznom. Napadli autokolónu a vystrieľali časť svojej munície. Počas presunu nad obec Michalová však zaevidovali prítomnosť dvoch nemeckých messerschmittov a tak sa obrátili k svojej základni.

ARR: 19.12.1944


Rozkazom číslo 236/1944 z 19.12.1944 boli zrušené stíhacie letky Escadrila 44 a 50 Vanatoare. Ich 38 resp. 44 lietadiel sa malo presunúť na centrálnu výcvikovú leteckú základňu.

Pozemné sledy patriace k Gr.2 Vt. dorazili počas dňa z Túrkeve na letisko Miskolc. Presun leteckej zložky preto mohol nasledovať v čo najkratšom čase nasledujúce dni.

C1AR prikázal stíhacím Bf 109G sprevádzať formácie Hs 129. Lietadlá Hs 129 však vzlietli až po dvoch hodinách. Meškanie bolo zapríčinené dlhým nahadzovaním motorov. Medzi časom sa počasie zhoršilo, a po vzlete začala letisko Kundamadaras pokrývať hmla. Vracajúce sa lietadlá tak nemohli pre hustú hmlu a zlú viditeľnosť pristáť a tak boli presmerované do Miskolca. Tam pristáli bez problémov. Vo večerných hodinách nariadil C1AR presun stíhacích jednotiek do Miskolca.
Tri lietadlá Gr.9 Vt. pod velením Cpt. Cantacuzina o 13:30 hod. zabezpečovali krytie pre šesticu Hs 129 od Gr.8 As./Pic., ktoré napadli stanicu Rimavská Seč. Na cieľ zhodili bitevníky 1800 Kg bômb a zničili štyri vagóny.
O leteckom útoku v oblasti Rimavská Sobota a činnosti stíhačov Luftwaffe podal hlásenie Adj.av. Victor Dumbrava (udalosť sa stala 19.12.1944, no hlásenie o nej podal dňa 20.12.1944, keďže sa vrátil k jednotke na druhý deň), ktorý s poškodeným lietadlom núdzovo pristál v blízkosti základne v Miskolci. O bojovom lete uviedol nasledovné: „V zostave roja so mnou k útoku na pozemné ciele vzlietli piloti Alexandru Anghel, Constantin Mladin a Victor Zamfir. Nabrali sme výšku 4500 metrov a leteli k útoku na pozemné ciele v oblasti, vzhľadom na výskyt nepriateľských stíhačov sme museli pozmeniť taktiku v boji. Pikovali sme do výšky 200 metrov, teda s dostatočnou rezervou výšky. Tento bojový let bol veľmi dôležitý pre pozemné spojenecké jednotky, ktorým sa podarilo vytlačiť nepriateľa na slovenské územie. Bol som zasiahnutý do motora a núdzovo pristál v blízkosti Miskolca, pri Egeri. Išiel som pešo s padákom, ktorý som niesol pod pažou. Po prejdení asi 20 kilometrov som dosiahol kontrolné stanovište umiestnené na cestnej komunikácii vedúcej do Budapešti, ktoré bolo obsluhované ženami od sovietskej armády. Pohostili ma veľmi vrúcne a na druhý deň po mňa poslal auto z divízie Vladimirescu Tudor a tak som sa dostal naspäť na letisko...“

Dva Hs 129 sa nevrátili z akcie. Jeden vykonal núdzové pristátie pri rieke Tisza a druhý pri Mezőcsát v Maďarsku.

Stíhači nezaznamenali straty, avšak stroj Slt.av. Constanstin Rozariu bol zasiahnutý projektilom protilietadlovej obrany. Počas návratu z doprovodu vykonal stíhač Adj.Stg.av. Vasile Lavrov útok na pozemnú kolónu pri Tolmács.

Jednou misiou sa v tento deň predstavili na nebi nad Slovenskom aj bombardéry Flt.2 Bomb. Gr.1 Bomb. Zmiešaná formácia troch Escadril zaútočila na komunikačný uzol Rimavská Sobota. Šesť bombardérov JRS-79B od Esc.82 Bomb. a štyri lietadlá Junkers Ju 88 od Esc.Ju 88 bombardovali železničnú stanicu Rimavská Sobota s dobrým výsledkom. Esc.72 Bomb. sa odchýlila od kurzu pre zlú viditeľnosť a piatimi lietadlami JRS-79B zaútočila na komunikačný uzol Salgótarján. Paradoxne, táto jednotka štartovala ako prvá o 12:10 hod. nasledovaná ďalšími dvoma. Pravdepodobne pre nepriazeň počasia zle identifikovali cieľ a korekciu vykonali až za nimi letiace posádky. Pilot Eusebiu Hladiuc od Esc.82 Bomb. sedel v stroji JRS-79B Nr.218 a podieľal sa na bombardovaní stanice Rimavská Sobota.
Všetky bombardéry úspešne pristáli o 14:30 hod. Dovedna zhodili na ciele 17 ton bômb. Pri bombardovaní mesta Rimavská Sobota dňa 19. decembra 1944 bola vážne poškodená budova súčasného múzea v Rimavskej Sobote. Vo vzdialenosti asi 40 až 50 metrov od objektu múzea dopadol bližšie nešpecifikovaný počet leteckých bômb, ktoré následne explodovali. Tlaková vlna z výbuchu poškodila na objekte múzea všetky sklenené výplne a z väčšej časti aj okenné rámy. Neporušené zostali klenby vo vnútri objektu, rozvalené však boli priečky vybudované v medzivojnovom období. Následne bolo z poškodeného objektu viacero zbierkových predmetov a kníh z historickej knižnice odcudzených.
Múzeum v Rimavskej Sobote


Keďže cieľom mala byť železničná stanica, informácie o leteckom útoku sme hľadali v pamätnej knihe stanice Rimavská Sobota: „Po 10. decembri navozili Nemci veľké zásoby benzínu do mesta Rimavská Sobota, ktorý uskladnili po jednotlivých uliciach ba i celé súkromné dvory boli sudmi založené. Táto okolnosť dala podnet k oprávnenej obave, že pri bombardovaní budú celé ulice zničené požiarom.
Na obranu proti leteckým útokom sa Maďarsko náležite pripravilo. Aj sama železničná správa nepodceňovala tento druh obrany a preto vybudovala pevné protiletecké kryty. Pod dopravnou kanceláriou boli vystužené pivničné miestnosti a vybavila ich potrebnými lavicami. V samotnej dopravnej kancelárii pre službukonajúceho výpravcu vybudovali pevný železobetónový úkryt, ako aj na oboch výhybkárskych stanovištiach.
Dňa 19.12.1944 v dopoludňajších hodinách, keď v meste bolo najviac nemeckého vojska zaútočili rumunské bombardéry a zhodili na mesto približne osem bômb. Pri tomto nálete bola najviac poškodená a zničená ulica Tompova. Železničné objekty neboli ani zasiahnuté , ba ani poškodené. Pri nálete bolo celkovo usmrtených 96 obyvateľov.“

Úspešný útok zahrňoval samozrejme potrebu presných a aktuálnych informácií. Nečudo, že pozorovacie a prieskumné letky boli v plnej permanencii. Zatiaľ čo letci Esc.11 Obs. a Esc.2 Rec. nevykonali ani jeden let, ich kolegovia od troch prieskumných Eskadríl lietali.
Posádky Esc.12 Obs. vykonali tri prieskumné akcie, počas ktorých vyhľadávali potenciálne ciele. Od Esc.15 Obs. vzlietlo lietadlo IAR-39 Nr.179 s posádkou Pozorovateľ Lt. Radu Tarnoveanu, pilot Adj.Stg.av. Mircea Turleanu a strelec Srg. Ion Nasulescu a v čase medzi 12:50 - 14:10 hod. vykonali prieskum na trase Tapio - Gödöllő – Isaszeg – Pécel – Dány - Tapio.
Letci Esc.16 Obs. vykonali tri misie. Fotoprieskumnú misiu vykonali posádky pozorovateľ Lt.av. Alex Draghici, pilot Adj.av. Ion Dutescu, strelec Cap. Simion Mutescu a posádka pozorovateľ Lt. Liviu Sutasu, pilot Adj.Stg.av. V. Lavrov, strelec Srg.Maj. Romeo Dubert.
Tretiu, prieskumnú misiu odletela posádka pozorovateľ Lt. Dumitru Oprescu, pilot Adj.Stg.av. Tiron Petrescu a strelec Sld. Emil Stoichita.


Tento deň bol posledným dňom takzvanej „kampane oslobodenia Maďarska“, na ktorej sa rumunskí letci zúčastnili. Kampaň trvala od 26.10.1944 a počas 54 dní absolvovali: stíhači 25 akcií so 79 lietadlami bez úspechu vo vzdušných bojoch.

Zdroje: Denník C1AR; Bucurest