V pondelok 11. decembra 1944 vzlietlo na ciele ležiace v okolí Viedne 435 štvormotorových bombardérov oboch typov používaných americkou pätnástou leteckou armádou. Ich cieľmi boli rafinéria Moosbierbaum, železničná stanica v Matzleinsdorfe a južný muničný sklad a juhovýchodný nákladný sklad vo Viedni. Alternatívne ciele boli Kapfenberg tank Works a závody v meste Tulln, letisko Parndorf, zoraďovacia stanica v meste Graz a mnoho príležitostných cieľov.
Bombardovacie uskupenie preletelo aj ponad južné Slovensko. Jeho prítomnosť sa prejavila o 13:10 hod., kedy nad Cíferom preletel väčší počet amerických bombardérov a zhodil na obec väčší neznámy počet zápalných bômb, z ktorých jedna prerazila strechu Slovpolu. Ďalších dvanásť kusov 120 kg bômb dopadlo do oblasti obce. Päť z nich nevybuchlo.
Zo základne Spinazzola odštartovalo v 08:01 hod. štrnásť z pätnástich plánovaných lietadiel 460.BG na 135. misiu od založenia jednotky. Cieľom bol južný muničný sklad vo Viedni. Z dôvodu nedostatku paliva pätnáste lietadlo nevzlietlo. Formácia bola vedená Capt. Henry L. Downeym od 761.BS. Skupina sa po vzlete úspešne sformovala a o 09:49 hod. sa stretla s ostatnými bombardérmi 12 kilometrov východne od ich domovskej základne. Stíhací doprovod tvorilo 50-60 P-51, ktoré sa po prvý krát objavili v 11:42 hod. a zotrvali s bombardérmi až do návratu nad Juhosláviu.
Všetkých 14 lietadiel doletelo nad primárny cieľ v 12:37 hod. a jedenásť z nich zhodilo 27,5 ton bômb z výšky 6500 metrov. V momente útoku bol cieľ zahalený dymom z predošlého bombardovania. Tri posádky boli nútené zhodiť svoje bomby mimo cieľa počas príletu alebo pre poruchy závesných zariadení až na ceste naspäť.
Počas útoku bolo desať bombardérov poškodených protilietadlovou paľbou. Jedno lietadlo zostalo pohrešované. Bol to stroj B-24J-401-CF sériového čísla 42-50508 od 460.BG / 763.BS, ktorý pilotoval 2nd Lt. William C. Geer.
2nd Lt. William C. Geer, P, POW
2nd Lt. John T. Zebrowski, CP, EVADED, POW
2nd Lt. John M. Howison, N, POW
1st Lt. Robert W. Wicks, B, EVADED
S/Sgt. Donald L. Thuleen, E, POW
Sgt. Clinton H. Copeland, AE, POW
S/Sgt. Charles W. Braico, ARO, POW
S/Sgt. Mark W. Dujmovic, AG, POW
S/Sgt. Eugene R. Hodge, AAG, EVADED, POW
S/Sgt. Wilfred E. Tritz, R/O, EVADED
Takmer ihneď po odhodení bômb dva motory na stroji “Yellow J” začali dymiť po zásahu od protilietadlového delostrelectva. Stroj začal strácať výšku a zaostávať za formáciou. Keď sa formácia ostatných bombardérov vzdialila z dohľadu, pilot požiadal navigátora o kurz k najbližšiemu územiu ovládaného spojencami. Tak zamierili na východ k línii sovietsko-nemeckého frontu. Stroj ale neustále strácal výšku a pilot vydal rozkaz na opustenie paluby. Všetci letci úspešne vyskočili na padákoch nad Slovenskom v oblasti Hradišta pod Vrátnom a Dobrej Vody.
Neovládaný a horiaci bombardér dopadol približne o 12:15 hod. do lesa “Dubník” neďaleko horárne Suchánka asi tri a pol kilometra od obce Hradište pod Vrátnom.
Ihneď po dopade zajali dobrovodskí žandári letcov Dujmoviča a Braica.
Pilot Geer sa sám prihlásil ešte v ten deň, pretože potreboval lekárske ošetrenie. Pri zoskoku padákom utrpel poranenie chrbta spôsobené nízkou výškou výskoku a nedostatočným otvorením padáku. Podľa letcových spomienok, palubu bombardéru opustil vo výške asi 250 metrov nad zemou.
Howison sa zachytil svojím padákom o strom a dlho mu trvalo, kým sa vyslobodil z popruhov a dostal sa na zem. Plánoval prejsť k Dunaju na juh, ukradnúť loďku a preplaviť sa za líniu frontu, ktorý vtedy prebiehal v okolí Budapešti. Plán však nestihol zrealizovať. Bol spolu s Thuleenom zajatí nemeckou posádkou ešte v deň zoskoku.
 |
| Tritz |
 |
| Dujmovic |
 |
| Geer |
 |
| Howison |
 |
| Thuleen |
O dva dni neskôr, 13. decembra, bol o 13:00 hod. zadržaný žandárskou stanicou Dobrá Voda strelec Copeland. Ihneď po zadržaní bol odovzdaný nemeckej posádke a nasledoval svojich druhov do Senice. Pilot Geer si po rokoch spomínal, že v Senici sa v internácii stretli s americkým stíhačom tmavej pleti, ktorý bol zaistený v tej dobe ako posádka Geerovho stroja. Jednalo sa o stíhača čiernej pleti Corneliusa Goulda od 332.FG, ktorý bol zostrelený dňa 2. decembra 1944.
Wicks bol po dopade na padáku pri Brezovej pod Bradlom takmer okamžite nájdený partizánmi. Strávil s nimi tri týždne. Bola to skupina, ktorej velil Ján Repta.
Wicks bol po dopade na padáku pri Brezovej pod Bradlom takmer okamžite nájdený partizánmi. Strávil s nimi tri týždne. Bola to skupina, ktorej velil Ján Repta.
Hodge dopadol o 13:25 hod. na miesto vzdialené dva kilometre severne od Dobrej Vody. Po dopade sa pustil popri železničnej trati (zvážalo sa ňou drevo po horách) a stretol 21 ročného lesníka Jaroslava Trnku. Ten ho kontaktoval s partizánmi, ktorí patrili tiež k Reptovmu oddielu.
Zebrowski po dopade chvíľu čakal a načúval. Potom ukryl padák a výstroj a pustil sa na cestu lesom. Večer stretol dve mladé dievčatá, Annu Benedikovičovú a Ernestínu Lukačovičovú, ktoré boli v Jablonici na nákupoch. Dievčence letca počastovali chlebom a vodou a nasmerovali ho do lesov k partizánom.
 |
| Hodge |
 |
| Zebrowski |
Druhou zo skupín, ktorá participovala na útoku v okolí Viedne bola 456. bombardovacia skupina. Cieľom jej posádok bol juhovýchodný sklad. Dvadsaťpäť bombardérov obťažkaných dovedna 59.5 tonami vysoko explozívnych bômb vzlietlo zo základne Stornara a napadlo svoj cieľ s nevýrazným účinkom.
Nepriateľskí stíhači sa nepostavili na odpor, avšak povestný Viedenský flak si vybral svoju daň. 456.BG stratila počas tejto akcie štyri bombardéry. B-24 42-51678 pilotovaný Lt. Donaldom Dupreem explodoval nad cieľom, B-24 42-5187 za ktorého riadením sedel ako pilot Lt. Hixson Eldridge sa po zásahu flaku poškodený dostal nad Chorvátske územie a tam havaroval. Posádku zachránili partizáni. Tretím zo strojov pohrešovaných u 456.BG bol B-24 42-51214 s posádkou Capt. Edwina Parkinsona. Aj tento bombardér doletel poškodený až nad Juhosláviu a partizáni pomohli letcom dostať sa do bezpečia. Posledným z bombardérov 456.BG, ktorého posádka bola vedená ako Nezvestní v akcii (MIA) bol B-24J-5-FO 42-51548 od 746. bombardovacej perute.
F/O Herman T. Kennedy, P, POW
2nd Lt. Merle H. Ross, CP, POW
2nd Lt. Milton D. Waite, N, POW
F/O John P. Cherney, B, POW
Cpl. John J. Morris, R/O - L/W, POW
Cpl. Max E. Darby, B/T, POW
S/Sgt. Francis R. Morey, U/T, POW
Cpl. Thomas L. Carr, E - R/W, POW
S/Sgt. Sam O. Casey, Photo.- AG, POW
Sgt. Stanley J. Vicki, NG, POW
Cpl. James T. Magruder, T/G, POW
Rádiooperátor Cpl. John J. Morris podáva svedectvo o osude bombardéru a jeho posádky:
“Zobudili nás o štvrtej hodine ráno. Muž s baterkou mi zasvietil do tváre a povedal „Vstávaj, letíš na akciu“. Po raňajkách nasledoval briefing, kde nám oznámili, že poletíme vo vedúcom boxe. Na svitaní sme už prelietavali Jadranské more. Naším cieľom boli sklady pri Viedni. Nad cieľom sme stretli formáciu B-17 a tak sme museli počkať s náletom a preletieť sa na IP ešte raz.
Bombometčík kričal “bombs away“ a o sekundu neskôr sprcha ocele z rozprsknutého šrapnelu zasiahla jeden z ľavých motorov. Bombardér sa takmer otočil okolo svojej pozdĺžnej osi. Tri motory horeli, riadenie bolo poškodené a spodná strelecká veža bola zničená. Všadiaľ prenikalo do trupu svetlo cez diery po šrapneloch.
Pilot signalizoval, aby sme opustili palubu. Vyskočil som ako prvý, ostaní ma nasledovali. Vtedy sa lietadlo prevalilo do vývrtky a po nose padalo k zemi. Na zem narazilo v ohlušujúcej explózii a z miesta havárie sa vinul ťažký hustý dym. (Bombardér dopadol pri obci Zsigárd (Žihárec), pozn. autora)
Pristál som na padáku na veľkom poli tesne vedľa dvoch kráv zapriahnutých do voza a farmára. Našťastie, pristátie bolo jemné, pretože som pristál na pooranom poli. Vtedy na mňa z diaľky niekto vystrelil. Zmotal som padák pod pazuchu, zdvihol ruky nad hlavu a pohol sa k strelcovi. Bola to skupinka asi dvadsiatich vojakov a dvanástich civilistov.
Vyrovnali sa do radu ako popravčia čata. Mal som ruky stále nad hlavou, ale oni ma tvárou postavili k stohu slamy. Predpokladal som, že ma zastrelia na mieste. Vtedy neočakávane prišla ku mne stará pani v čiernom, a napľula mi do tváre. Neskôr som sa dozvedel, že jej syn zahynul počas spojeneckého bombardovania. Vojaci ma vzali do miestnej cely. Tam som sa stretol s ostatnými z mojej posádky.
Nasledujúci deň nás odviezli do mesta Tata v Maďarsku a odtiaľ do Budapešti. Po troch týždňoch nás previezli do Nemecka. Po ceste sme prežili nálet štyroch Lightningov na náš vlak. Z Wetzlaru sme sa po výsluchoch rozdelili. Dôstojníci putovali do tábora Stalag Luft I zatiaľ čo my sme boli internovaní v tábore Stalag Luft III.”
 |
| Waite |
451.BG letela na svojej Mission No.165 k Viedni. Ako vedúci (Deputy Wing Commander) celého 49. bombardovacieho krídla bola vybraná posádka 1st Lt. Charlesa R. Campbella na stroji B-24J-70-CF 44-10629 (battle No#34) od 725.BS.
1st Lt. Charles R. Campbell, P, KIA
2nd Lt. Jack L. Ward, CP, WIA/POW
2nd Lt. Kenneth P. Trimmer, B, POW
2nd Lt. David Davis, N, POW
S/Sgt. Gilbert C. Fisher, N/G, POW
T/Sgt. Charles C. Clark, E-U/T, POW
T/Sgt Vincent G. Daniel,s L/W, POW
T/Sgt. William J. DeVine, R/W, POW
S/Sgt. Andrew P. Kraynak, B/T, POW
S/Sgt. Paul E. Butler, T/G, POW
Nad cieľom tesne po odhodení bômb, bolo lietadlo zasiahnuté do prednej časti. Pilot dostal priamy zásah zospodu a bol okamžite mŕtvy na svojej sedačke. Druhý pilot utrpel zranenia a upadol do bezvedomia. Motor č.1 a 3 boli poškodené. Palubný mechanik sa v panike vyrútil von z lietadla bez rozkazu. Bombardér padol do strmhlavého klesania. Vo výške asi 4000 metrov nad zemou sa druhý pilot Jack Ward akoby zázrakom prebral z bezvedomia a stabilizoval let poškodeného bombardéru. Interkom bol vyradený. Kyslíkové fľaše boli poškodené a vo vzduchu bolo cítiť spáleninu. Zvyšné dva motory pracovali bezchybne. Ward zhodnotil situáciu. Aj napriek svojim vážnym zraneniam – ľavá ruka a noha boli vážne zasiahnuté šrapnelmi flaku – rozhodol sa pokračovať v lete smerom k ruským líniám. Nanešťastie, navigátor si údajne zamenil nejaké jazero severne od Balatonu (Neusiedler See?) za Balaton a usúdil, že už sú nad spojeneckým územím. Vtedy vypadlo aj rádiové spojenie. Posádka si myslela, že to bol len prirodzený vývoj vzhľadom na poškodenie. Avšak my dnes vieme, že na poškodený a nízko letiaci bombardér začala strieľať zo svojich 40 mm protilietadlových zbraní Szegedská hliadka z lode na Dunaji, ktorá mylne nárokovala zostrel už vtedy poškodeného a padajúceho bombardéru.
Jack Ward vydal povel na opustenie paluby. Väčšina posádky vyskákala na padákoch. Na palube zostali len Trimmer a druhý pilot. Aby sa po pristátí na padáku všetci stretli, otočili let o 180° a vyskočili nad miestom výskoku ostatných z posádky. Letci tak pristáli južnejšie od miesta dopadu bombardéru, avšak stále na severnom brehu Dunaja. Boli takmer okamžite zajatí.
 |
| Andrew Kraynak na zajateckej foto |
Zdravotný stav Jacka Warda si vyžiadal okamžitú lekársku pomoc. Údajne bol prevezený do nemocnice v Györi. No opatery sa mu nedostalo. Jack Ward zostal po zvyšok života paralyzovaný na 60% jeho tela. S vekom sa pohyblivosť zhoršovala, až stratil schopnosť reči a ostal odkázaný na opateru iných, ktorej sa mu plne dostalo v VA Medical Center, Long Beach, California. Za svoje zranenia, počínanie si na palube a za záchranu zvyšku posádky bol navrhnutý na DFC a Silver Star.
Stroj sa zrútil v katastri obce Füs (Trávnik) v hone „Ereč“, ale bližšie k obci Csicsó (Číčov) asi o 13:30 hod. V troskách sa na sedadle našlo pripútané pilotovo telo. Bol pochovaný v Číčove hneď v deň havárie. Po vojne boli jeho ostatky exhumované pod číslom X-7961 dňa 9. októbra 1946 a neskôr identifikované. Jeho hrob sa nachádza na Lorraine American Cemetery, v meste St. Avold vo Francúzsku. Bol posmrtne vyznamenaný DFC, Air Medal with 2 Oak Leaf Clusters a Purple Heart.
 |
| Charles R. Campbell |
Ďalším strateným bombardérom 451. bombardovacej skupiny bol stroj B-24J-1-FO 42-50630 od jej 726.BS. Posádke velil 1st Lt. Wallace A. Harris.
1st Lt. Wallace A. Harris, P, POW
Capt. Irvin J. Calvin Jr., CP, POW
1st Lt. Harold P. Cederbaum, B, POW
1st Lt. George T. Lupton, N, KIA
1st Lt. Jerry Larotonda, R/N, POW
S/Sgt. Richard G. Olson, R/O , POW
Sgt. Robert W. Finkle, W/G, POW
Sgt. Allen L. Diveley, U/T, POW
1st Lt. Aubrey C. Ross, N - N/G, POW
Cpl. Frank L. Shanks Jr., Photo, POW
Sgt. Delbert A. Unger, W/G, POW
S/Sgt. Melvin G. Schwulst, T/G, KIA
Táto posádka bola zložená na rýchlo, ako väčšina posádok lietadiel vybavených radarom. Nebol to zlietaný tím, ako u iných posádok. Štyria dôstojníci na palube sa poznali zo základného tréningu, avšak boli im pridelení rôzni poddôstojníci ako posádka . Jediným svedkom udalostí, ktorého sa nám podarilo nájsť je navigátor radaru 1st Lt. Jerry Larotonda:
"Ako navigátor radaru som nebol pridelený k žiadnej posádke na stálo. Jednoducho som letel s posádkou, ktorá použila na misiu bombardér vybavený radarom Mickey. Moja pozícia bola na hlavnej palube za druhým pilotom. Navigátor sedel v prednej časti stroja spolu s bombometčíkom. Preto som nemohol vidieť navigátora z môjho postu a teda ani neviem o osude Georga Luptona, s ktorým som letel 11. decembra. V ten deň bol náš bombardér zasiahnutý protilietadlovým delostrelectvom v mieste, kde sa mal nachádzať navigátor. Ten utrpel vážne zranenia. Pilot smeroval lietadlo na Budapešť, kde sme mali informácie o výskyte predných ruských jednotiek na východnej strane rieky Dunaj. Náš bombardér však nebol v stave doletieť tak ďaleko a my sme museli vyskočiť asi 50 km skôr. Keď sme opúšťali palubu, bombometčík mi povedal, že priložil ruky zraneného navigátora na otváranie jeho padáku a vystrčil ho von. Neviem, či sa padák otvoril. Ja som pristál v blízkosti mesta Györ, kde ma takmer okamžite po dopade zajali. Niekoľko dní som pobudol v miestnej cele a potom som putoval do zajateckého tábora v Nemecku. “
Opustený stroj sa zrútil medzi obcami Kameničná (Keszegfalva) a Hetény (Chotín). V nízkom lete bol bombardér naklonený na pravú stranu, dosadol na pravý motor a urobil kotrmelec. Na zemi trosky vyhoreli do tla. Väčšina posádky úspešne vyskočila na padákoch. Dvaja letci z posádky vyskočili na padákoch tesne pred dopadom stroja a pristáli pri meste Ógyalla (Hurbanovo), kde ich zadržala žandárska hliadka. Boli sústredení na miestnej žandárskej stanici a neskôr odvezení cez Komárno do Budapešti. Ich totožnosť sa však nepodarilo zistiť. Jeden letec údajne vyskočil v Diakovciach.
 |
| Robert W. Finkle |
 |
| Wallace A. Harris |
Navigátor 1st Lt. George T. Lupton a zadný strelec S/Sgt. Melvin G. Schwulst zahynuli. Pozostatky Georga T. Luptona, ktorý utrpel vážne zranenia na ľavej nohe a trupe a následkom nich zomrel, boli exhumované na cintoríne v obci Kameničná (Keszegfalva) dňa 1. novembra 1946. Teraz sa jeho hrob nachádza na Ardenskom Americkom vojenskom cintoríne v Neupre vo Francúzsku.
Informácie o smrti zadného strelca sú zahalené tajomstvom nedostatku informácií. Nevieme kde bol pochovaný za vojny a ani kedy exhumovaný. Jeho súčasný hrob sa nachádza na Ft. Snelling National Cemetery, štát Maine v USA kde bol uložený 29.9.1949. Rúšku tajomstva okolo jeho smrti vkladajú do prípadu aj informácie dvoch letcov z posádky, ktorí uvádzajú, že Schwulst mohol byť dobitý civilným obyvateľstvom na zemi alebo zastrelený počas klesania na padáku .
 |
| George T. Lupton |
 |
| Hrob Luptona |