V noci z 13. na 14.10.1944, vzdušný most leteckej pomoci SNP zo Sovietskeho zväzu dosiahol prepravné maximum. Podľa zhrnutia údajov zo všetkých u nás dostupných materiálov, na splnenie bojovej úlohy z materských letísk v priestore Lvova a pomocných letísk Krosno, Iwonicz a Rzeszow, nachádzajúcich sa v Poľsku, vzlietlo 90 transportných lietadiel, z ktorých na povstaleckom letisku Tri Duby pristálo 69 – 70 strojov typu Li-2 a C-47. Tie tam prepravili 473 príslušníkov 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR a 55,88 ton vojenského materiálu. Zo Slovenska odviezli 104 osôb, väčšinou ranených povstaleckých vojakov a rodinných príslušníkov vedenia SNP. Konkrétne to bolo 42 slovenských letcov, 21 rodinných príslušníkov povstaleckej vlády, 6 dôstojníkov a 35 ranených povstaleckých vojakov, a 2000 kg nákladu.
Počas noci na 14. októbra 1944 boli vo vzduchu aktívni aj nemeckí noční stíhači, ktorí preukázateľne napadli najmenej päť lietadiel. Na ich vrub spadajú dve z troch havárii, ktoré sa počas tejto noci na Slovensku udiali. Zo 17 sovietskych letcov, ktorí počas tejto noci zahynuli, sa nepriateľ hlavnou mierou podpísal na osude deviatich z nich a na ich vrub spadá aj všetkých 13 padlých členov 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR z celkového počtu 14 vojakov.
Do Li-2 s trupový číslom 28, patriaceho do stavu 3. letky 340. APDD, 54. Orelskej ADDD, 5. Orelského AKDD, veliteľa ppor. M. Ž. Bektursinova, bolo určených 15 príslušníkov veliteľskej batérie delostreleckého oddielu pod velením jej veliteľa ppor. D. Tomčányho. Ako kráčali po trávnatej ploche letiska ku svojmu stroju a míňali pritom inú skupinu kamarátov, ktorá sa už nachádzala pred im určeným strojom, lekár ppor. A. Dobrý na nich zo špásu zakričal: „Sakra do toho nesadajte, lebo to havaruje“.
K svojmu líčku došli ešte za svetla. Ako tak pred ním čakali na odlet, spoločne s jeho veliteľom, sa pozerali na oblohu, ako na nej nad letiskom krúžia lietadlá. Pritom k ním prišiel veliteľ delostreleckého oddielu škpt. F. Fišera, a kázal rtm. J. Magadovi , aby opustil lietadlo a premiestnil sa do jeho stroja, lebo ho potrebuje. Rtm. Magada bol zo zoznamu, ktorý mal u seba ppor. Tomčany vyškrtnutý a opustil kamarátov. Tí už medzitým nastúpili na palubu ich „furmana“. Pilot naštartoval motory a o chvíľu na to dopadol v ich blízkosti delostrelecký granát. Veliteľ lietadla vypol bleskovo motory a všetkých zo svojho stroja vyhnal von, kde im kázal zaľahnúť na letištnú plochu. Pritom slob. J. Janík odbehol od ostatných o niečo ďalej. Medzitým jeho kamaráti, ako nastal kľud, opätovne nastúpili na palubu líčka č. 28. Naviac sa k nim pridal čat. P. Beťko. Keď do neho ako posledný nastúpil ppor. Tomčány, nebolo na sedačkách pre neho miesto. V tej dobe panovalo už vonku šero. Veliteľ sa opýtal, kto do toho lietadla podľa určenia nepatrí. Ostalo ticho. Vo dverách kabíny sa objavil veliteľ stroja, ktorý trval na zachovaní počtu „cestujúcich“. Ppor. Tomčány vybral zoznam a začal čítať priezviská. Keď výkonný batérie rt. Sabo uprel svoj zrak na čat. Beťku, ten len neochotne vstal a za posmešku kamarátov len nerád opustil ich spoločnosť. Ako zoskočil na zem hneď sa za ním zavreli dvere. Vrátil sa naspäť do svojho lietadla a cez oblok spolu s Cefajom sa pozerali ako sa na vedľa nich stojacom Li-2 č. 28 najskôr nahodil jeden motor, potom druhý a o chvíľu na to sa lietadlo pohlo ... To odletelo bez slob. J. Janíka.
Od momentu štartu Li-2 č. 28. veliteľa lietadla ppor. Bektursinova z letiska Iwonicz, nachádzajúceho sa v priestore Krosna, už nikto ľudí nachádzajúcich sa na jeho palube živých nevidel. Jediné čo sa o nich vie, že o 21.30 hod. telegraficky ohlásili prílet do priestoru mesta Poprad. Vtedy sa s nimi spojenie prerušilo. Stalo sa tak v momente, ako na nich zaútočil nemecký nočný stíhač. Strely Ju 88G-6 , resp. C-6 , od 2./NJG 100 vykonali svoje. Zasiahli trup transportného lietadla zozadu a zospodu z ľavej strany. Nešťastný stroj havaroval v pohorí Nízkych Tatier v lokalite Ohnište na kóte Slemä v nadmorskej výške 1470 m. Ku smole tých, čo sa nachádzali na jeho palube, pri páde stroj zachytil o stromy, prevrátil sa podvozkom hore a značne sa deformoval, čo malo z väčšej miery za následok smrť vojakov nachádzajúcich sa na jeho palube. V prípade jeho veliteľa ppor. Bektursinova, sa jednalo o jeho 56. bojový let, vo funkcii veliteľa lietadla.
Devätnásť padlých vojakov (6 sovietskych letcov a 13 príslušníkov 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR) bolo z miesta havárie znesených príslušníkmi partizánskej skupiny a obyvateľmi Nižnej Boci do obce, kde boli 18. októbra 1944 pochovaní za účasti generálov R. Viesta a J. Goliana, ako aj plk. B. F. Čirskova. Pritom bol vyhotovený zoznam padlých obetí z nešťastia na Slemä, aj s plánom u tých čo mali u seba doklady, kde bol z nich ktorý pochovaní.
 |
| Pamätník obetiam havárie na Slemä, nachádzajúci sa priamo na mieste havárie. Pôvodnú pamätnú tabuľu, ktorú ktosi ukradol, nahrádza plastová, a neostáva nám nič iné len dúfať, že tá nova ak niekedy vôbec bude, bude už obsahovať mená všetkých tých čo tam zahynuli, a ich priezviská nebudú pritom skomolené. foto archív S. Bursa |
Telá jedenástych členov veliteľskej batérie boli pochované vo Vojenskom cintoríne padlých príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR v Liptovskom Mikuláši – Háj Nicovô. Pochovaní sú tam v 9. rade v hroboch č. 1 až 11. Do roku 2004 bolo smutné, že len na hrobe č. 11 bolo uvedené, že je tam pochovaný Antonín Maxa, správne má byť Maksa. U ostatných bolo uvedené „neznámy“.
Telo veliteľa veliteľskej batérie ppor. D. Tomčányho a slob. A. Bernardiča si rodinní príslušníci previezli do Koštian a Sv. Jura. Iný symbolický pamätník majú obete tejto havárie postavený priamo na mieste havárie, pričom na pamätnej tabuli sú ich mená uvedené v mnohých prípadoch skomolene, alebo úplne nepresne.
 |
| Pohľad na miesto havárie Lisunova Li-2 na kóte Slemä, koniec osemdesiatych rokov minulého storočia. foto archív S. Bursa |
ppor. Bektursinov Muchrat Žumatovič – nar. 25.01.1922, Novosibírska oblasť, Kargatskij rajon, d. Čulym
- veliteľ lietadla
por. Šapov Aleksej Ivanovič – nar. 23.02.1921, Jaroslavskaja oblasť, Rostevskij rajon, d. Usadiči
- druhý pilot
ppor. Rybin Fedor Pavlovič – nar. 11.11.1922, Kurganskaja oblasť, Mostovskij rajon, d.Volosnikovo
- navigátor
starš. Panin Gavril Sergejevič – nar. 20.03.1913,Rusko, Novosibírskaja oblasť, m. Anžerka – Sud - Kolen
- palubný mechanik
serž. Švec Franko Pavlovič – nar. 23.04.1923, Vinickaja oblasť, Tuľčinskij rajon, d. Oddija
- radista – vzdušný strelec
voj. Perelygin Nikolaj Michajlovič – nar. 19.02.1925, Vostočno – Kazachstanskaja oblasť, Predgornenskij rajon, d. Predgornoje
- vzdušný strelec
 |
| foto archív S. Bursa |
ppor. Dionýz Tomčány, nar. 18. 04. 1919 Trnovo, okr. Martin, km. č. 300 – veliteľ veliteľskej batérie delostreleckého oddielu a náčelník prieskumu
ppor. MUDr. Aleš Dobrý, nar. 09. 10. 1917 Plzeň – lekár delostreleckého oddielu
rtm. Michal Sabo, nar. 11. 02. 1920 Čelovce, km. č. 5991 – výkonný rotmajster veliteľskej batérie
rtn. Juraj Goliaš, nar. 16. 10. 1921 Stulany, okr. Giraltovce, km. č. 5778 – veliteľ telefonneho družstva
čat. Július Libera, nar. 24. 03. 1921 Veľký Šariš, okr. Prešov, km. č. 5982 – účt. rtm.
čat. František Dudáš, nar. 05. 11. 1921 Lipt. Lužná, okr. Ružomberok, km. č. 5975 - kuchár
slob. Erich Meisel, nar. 25. 11. 1920 Trutnov, Čechy, km. č. 3551 – veliteľ rádiostanice
slob. Miroslav Maslančík, nar. 10. 08. 1922 Oravské Veselé, km. č. 5983 – veliteľ rádiostanice
voj. Ondrej Jurkanin, nar. 02. 02. 1922 Hankovce, okr. Giraltovce, km. č. 5977 - rádiotelegrafista
voj. Jozef Závatzský, nar. 07. 07. 1918 V. Medzev, okr. Košice, km. č. 8548 - zdravotník
voj. Anton Maksa, nar. 16. 02. 1907 Kvasilov, Volyň, km. č. 7669 – rádiotelegrafista
voj. Václav Květoň, nar. 28. 10. 1923 Hrušvice, Volyň, km. č. 7655 - pozorovateľ
voj. Alojz Bernadič, nar. 30. 04. 1922 Jur, okr. Bratislava, km. č. 5924 – šofér
 |
| Zľava doprava hore: veliteľ veliteľskej batérie delostreleckého oddielu, náčelník prieskumu – ppor. Dionýz Tomčány, lekár delostreleckého oddielu ppor. MUDr. A. Drobný, rt. Ján Goliáš, čat. Július Libera, čat. František Dudáš. Dolu: slob. Miroslav Maslančík, slob. Aloiz Bernadič, voj. Ondrej Jurkanin, voj. Jozef Závatzský, voj. Anton Maksa. foto archív S. Bursa |
Člen PO voj. F. Ábel si na udalosti okolo tohto nešťastného stroja zaspomínal: „Ráno sme sa dopočuli, že na letisku pristalo dostrieľané lietadlo. Lietadlo bolo celé prederavené od zásahov. Vnútrajšok trupu bol celý skropení krvou. Ranený v tomto stroji bol aj môj kamarát voj. J. Vician. Toto lietadlo pristálo na poľnom letisku v Krosne.“ A svojho kolegu doplňuje ďalej člen štábnej roty voj. M. Kotek: „Na tom núdzovom letisku, kde sme pristali po druhom neúspešnom lete na Slovensko sa nachádzali 3 – 4 lietadlá. Ako sme tam boli, pristálo tam rozstrieľané lietadlo. Po jeho trupe tiekla krv cez diery po zásahoch. V tej mašine boli 2 – 3 ranení a aj nejaký mŕtvy. Keď z neho vystúpili naši kamaráti, celí sa triasli. Nachádzal sa medzi nimi aj člen PO voj. A. Tomáš.“
No najvernejšia na túto udalosť je spomienka člena PTO voj. J. Kozára: „Doleteli sme až nad letisko Tri Duby. No nepristáli sme tam, aj keď sme vo vzduchu videli vystrelené rakety. Vrátili sme sa a pristáli na letisku pri Krosne. Ako sme tam pristál,i Rusi hlásili: „Po vás ide pristáť rozstrieľané lietadlo“. Na zemi začali organizovať záchrannú akciu, ak by bolo treba hasiť. My sme boli zvedaví, čo sa bude diať. Pritom sme vedeli, že na palube tohto lietadla sa nachádzajú aj naši kamaráti. Tu sa nad letiskom objavilo lietadlo. Letelo normálne, aj podvozok malo vysunutý. Ale na pristátie nešlo priamo na letištnú plochu, ale vedľa nej, lebo priamo mali zakázané pristať. Pristáli v poriadku. Okamžite sme k tomu stroju utekali. Ten bol celý dostrieľaný. Tam kde sa zvyčajne nachádzal ich guľomet, v tých miestach to bolo všetko rozbité a rozstrieľané. Na jeho palube sa nachádzali dostrieľaní letci, a tiež jeden mŕtvy Slovák z parabrigády. Ten bol na druhý deň pochovaný pri bočnej ceste na letisku, ktorú lemovali agáty. Pod jedným z nich sme vykopali jamu. Mŕtveho sme zabalili do celty a len tak bez truhly pochovali. Na hrob pod tým agátom sme mu postavili drevený kríž.“
V niektorých sovietskych archívnych materiáloch je Li-2 por. T. I. Kirejeva vedené ako zostrelené nepriateľskou PLO, v iných ako, že pristálo na letisku Iwonicz. Padlí členovia posádky por. Kirejeva, ppor. Kropačev a st. seržant Ašmarin boli pochovaní na cintoríne mesta Gorodok. O padlom členovi PO, aj keď je jeho meno uvedené v prepravných lístkoch, sa do dnešných dní nepodarilo zistiť ako sa volal. A preto i naďalej ostáva ako neznámy .
Des. J. Janík, ktorý mal letieť takisto v nešťastnom stroji veliteľa lietadla ppor. M. Ž. Bektursinova, mal predsa viac šťastia ako jeho kamaráti, aj keď zubatá si aj na jeho osobu brúsila neúprosnú kosu. Ako totiž zistil, že jemu určené lietadlo odletelo bez neho, priblížil sa zozadu k inému stroju, ktorý už mal nahodené motory a od poryvu vzduchu od pracujúcich vrtúľ prišiel o svoju čapicu. Okolo štartovali iné mašiny.
„Automatom som búchal na zadnú časť trupu. Guľometčík otvoril z vnútra dvere a spýtal sa - Čto takoj ?
„Zoberte ma so sebou. Moje lietadlo odletelo bezo mňa. Nenechajte ma tu.“ Vytiahol ma za ruku do stroja a predviedol ma pred pilota: - „A čto ty za jeden? Ty German?“
„Nie som German, ale príslušník parabrigády. Posádka, do ktorej som bol určený, mi odletela. Nemohol by som prosím letieť s vami vo vašom lietadle?“
„Mám preťažený stroj“ – odpovedal mi pilot. Pozrel som sa od pilota do vnútra trupu . Bol tam kanón a okolo sedela jeho obsluha. Svoj pohľad som znova uprel na pilota. Premýšľal. Tu mávol rukou a zrazu povedal – „Sidaj. Pajdoš s nami“. Sadol som si medzi chlapcov a bol som nesmierne rád, že idem domov na Slovensko. Pilot pridal výkon motorom a o chvíľu sme sa odlepili a odpútali od zeme. Po nabratí dostatočnej výšky sme nabrali kurz nad Karpaty. Pri prelete frontu nás chytili svetlomety. Svietiace strely len tak svišťali okolo nás. Frontu sme ale preleteli nakoniec šťastlivo. Nad Slovenskom bola veľká hmla, v dôsledku ktorej sme nemohli pristať na letisku Tri Duby. Počas spiatočného letu nad Karpatami, už s poľskej strany, nás nečakane napadol nemecký nočný stíhač. Zrazu sa začalo naše lietadlo s nami rútiť dole. Pilot o chvíľu stroj vyrovnal, ale motory akosi ťažko pracovali. A stále sme klesali. Guľometčíci otvorili dvere a vyhadzovali z lietadla všetko čo sa dalo. Na každom kilograme záležalo. Nakoniec sme po strastiplnom lete pristáli na letisku Jasionka. Počas pristávania sa odlomil podvozok, ale nám sa našťastie nič nestalo. Pilot nás po pristáti predviedol pred ľavý motor a hovoril nám: „Posmotrite ribjata, čto mi polučili...“ Vo valcoch ľavého motora bolo vidno tri diery, ktoré spôsobili strely veľkorážneho guľometu útočiacich stíhačiek Ju 88. Až tam sme si uvedomili, že naspäť sme prileteli len s jedným pracujúcim motorom.“
 |
| Des. J. Janík |
 |
| des. F. Štulajter |
Nemecký nočný stíhač, alebo stíhači, v noci na 14. októbra 1944 boli v priestore Popradu značne aktívni. Jeden z nich v tomto priestore napadol Lisunov Li-2 patriaci do zostavy 23. g. Belgorodského APDD, 53. Stalingradskej ADDD, 5. Orelského AKDD. Jeho strely tesne pred pristátím na povstaleckom letisku Tri Duby zasiahli pravý motor i bok lietadla Li-2 veliteľa por. N. B. Burenkova. Stroj začal okamžite strácať výšku. Piloti sa snažili núdzovo pristať v neznámom teréne. Mali smolu, že sa nachádzali nad lesom. Keď sa po prvýkrát so svojim „ličkom“ dotkli vrcholkov stromov, vyleteli z trupu iskry. Zotrvačnosťou lietadlo letelo ešte ďalej. To sa už iskry premenili na plameň. Po ďalšom náraze do stromov z neho vyrazil oslňujúci záblesk, ktorý sa premenil na prudký plameň, ťahajúci sa za letiacim strojom. Po prelete kopca narazil stroj do lesa, pričom sa otočil a zrútil severne od kopca Brdo v blízkosti kóty 627. Po náraze do lesa s miestnym pomenovaným Štítna jama sa plameň na chvíľu utlmil. Následne nato sa vrak lietadla premenil na horiacu pochodeň, keď sa zapálil vytekajúci benzín s pretrhnutých nádrží. A požiar živila aj ďalšia pol tona paliva, ktorú prepravovali na Slovensko v bareloch. K tomu ešte aj veľa munície... Z horiaceho stroja sa podarilo dostať štyrom letcom. V jeho troskách zahynuli druhý pilot N. G. Savčenko a pal. strelec S. I. Borodulin. Radista – strelec S. A. Švec sa z neho dostal horiaci a ostatným trvalo hodnú chvíľu než z neho dali dole horiace teplé oblečenie. Jeho telo bolo celé popálené a v strašných bolestiach zomrel o pár hodín vo zvolenskej nemocnici. Tam ošetrili aj popáleniny navigátora G. P. Bragu.
Haváriu Li-2 v Štítnej jame, okrem už spomenutého navigátora por. Bragu, prežili jeho veliteľ por. N. G. Burenkov a mechanik A. D. Jermizin. Ich traja menej šťastní druhovia boli spoločne pochovaní pri soche sv. Jozefa, nachádzajúcu sa pred dedinou Hronská Breznica. Odtiaľ boli ich pozostatky v dôsledku výstavby diaľnice prevezené na cintorín v Hronskej Breznici . Dnes je ich hrob umiestený pri dome smútku.
Ruské archívne materiály o tom, kde sú padlí letci pochovaní hovoria poväčšine v tom zmysle, že havarovali, zahynuli a sú pochovaní v Brezne. Na druhú stranu, v knihe lietadiel a motorov 23. g. APDD je jasne uvedené, že Burenkové lietadlo zhorelo na teritóriu Československa v priestore mesta Zvolen. Ďalej sa v materiáloch píše:
„V noci z 13. na 14. októbra 1944 Lisunov Li-2, výr. č. 18416609, s motormi AŠ-62 IR, výr. č. 62042922 a 62042948, zo stavu 1. letky 23. g. APDD, veliteľa lietadla por. Burenkova (má 55 bojových letov s nalietanými 106 hodinami), vyštartoval na splnenie špeciálnej úlohy s nákladom na letisko Tri Duby o 19:35 hod. z letiska Čerljany. O 20:50 hod. v priestore Popradu vo výške 3100 metrov bol napadnutý nepriateľským stíhačom neidentifikovaného typu, ktorý previedol na nich jeden útok zozadu, následkom čoho im bol poškodený pravý motor. V dôsledku jeho nefunkčnosti lietadlo začalo prudko strácať výšku, v dôsledku čoho muselo previesť núdzové pristátie. Pritom sa pretrhli benzínové nádrže a celé lietadlo zhorelo.
Z členov posádky veliteľ lietadla por. Burenkov, navigátor por. Braga a palubný mechanik starš. Jermizin zostali nažive. Padli: pravý pilot ppor. Savčeko, vzdušný strelec starš. Borodulin, strelec – radista starš. Švec (utrpel ťažké popáleniny a zomrel v nemocnici).“
Na mieste havárie Li-2 por. N. G. Burenkova v Štítnej jame je aj v dnešnej dobe možné nájsť drobné fragmenty z jeho havarovaného „furmana“ . Koncovka jedného z jeho krídel bola kedysi umiestená v symbolickom cintoríne tejto havárie, nachádzajúcom sa v ZŠ v Budči.
Po útoku nepriateľského nočného stíhača 13. októbra 1944 havaroval pri Hronskej Breznici Lisunov Li-2, výr. č. 18416609, zo stavu 23. gard. Belgorodského BLP, pričom zahynuli:
Ppor. Savčenko Nikolaj Gavrilovič – nar. 1922, Karagandinskaja oblasť, Vorošilovskij rajon, pos. Kalinina - druhý pilot
starš. Švec Sergej Ivanovič – nar. 1919, Ukrajina, Kijevskaja oblasť, s. Stepnovka - radista – vzdušný strelec
starš. Borodulin Stepan Ivanovič – nar. 1919, Rusko, Omskaja oblasť, s. Nefaki - palubný strelec
Haváriu lietadla por. N.B.Burenkova prežili :
por. Burenkov Nikolaj Grigorevič – nar. 27.10.1923, Gorkovská oblasť, B. Muraškinskij rajon, d. B. Muraškino - veliteľ lietadla
por. Braga Grigorij Pavlovič – nar. 02.08.1923, Ukraina, Kirovogradska oblasť, M. Vyskovskij rajon, d. Palievka - navigátor
starš. Jermizin Alexander Dmitrievič – nar. 1920, Tambovská oblasť, Moršanskij rajon, d. Levino - palubný mechanik
 |
| Haváriu prežil s popáleninami navigátor por. G.P. Braga |
V našom teritóriu sa o tejto havárii pod Dolnou skalou naopak traduje, že počas tej noci v priestore Kremnického pohoria, v hlbokej noci krúžilo lietadlo, na ktorého palube sa nachádzali hlavne granáty a míny. Lietadlo čakalo na povel pristať na letisku Tri Duby. Ako krúžilo, stále viac a viac klesalo. Podľa dodatočného zistenia im vypovedal službu výškomer, v dôsledku čoho stroj kpt. Voronina asi okolo 22:30 hod. narazil do horského terénu. Nárazom sa rozpadol a trosky sa roztrúsili do lesa. Pilotnú kabínu zachvátili plamene. Ohňovej vyhni podľahli aj obidva motory. Pri havárii zahynula celá posádka kpt. V. F. Voronina. Spolu s ním sú pod Dolnou Skalou z príslušníkov 7. g. APDD pochovaní – navigátor ppor. A. P. Glazkov , 2. pilot serž. V. J. Osinov , pal. mechanik starš. K. A. Ščerbakov , strel. - rádiotelegrafista starš. A. V. Vorobjev a pal. strelec starš. F. I. Strukov.
Skrz poruchu výškomeru nad Malachovom, okr. Banská Bystrica, havaroval 13. októbra 1944 stroj patriaci do stavu 7. gard. Gatčinského BLP, pričom zahynuli:
kpt. Voronin Vasilij Fedorovič – nar. 1909, Rusko, Orlovská oblasť, m. Sevsk, c. Jurasov chutor - veliteľ lietadla
serž. Osinov Vladimír Jemeľjanovič – nar. 1922, Rusko, Smolenskaja oblasť, Počinskovskij rajon, d. Jury - druhý pilot
ppor. Glazkov Aleksander Pavlovič – nar. 1923, Rusko, Moskovskája oblasť, m. Kuncevo - navigátor
starš. Ščerbakov Konstantín Aleksejevič – nar. 1916, Rusko, Jaroslavskaja oblasť, Borisoglebskij rajon, d. Cefelevo - palubný mechanik
starš. Vorobjev Averjan Vasiľevič – nar. 1920, Rusko, Tuľskaja oblasť, Babyninskij rajon, Saburovskij s/s, d. Sergejevo - radista – vzdušný strelec
starš. Strukov Fedor Ivanovič – nar. 1921, Kalininskaja oblasť, m. Vyšnij Voloček - vzdušný strelec
Zdroje: vlastný výskum a text S. Bursa;