V utorok 29.08.1944 sa velenie 15. leteckej armády rozhodlo zaútočiť na komplex rafinérií v Moravskej Ostrave a okolí. Útočné zoskupenie Red Force bolo tvorené 292 bombardérmi B-24 od 55.BW a 304.BW. Ich cieľom bola zoraďovacia stanica vo Vítkoviciach a priemyslová časť Moravskej Ostravy. Blue Force tvorilo 168 bombardérov B-17 od 5.BW útočiacich na rafinériu David Fanto v Bohumíne. Ďalším 88 B-24 od 49.BW pripadla úloha zaútočiť s hodinovým predstihom na zoraďovacie železničné stanice v maďarskom Szolnoku a Szegede, a železničné mosty v Szegede a Juhoslovanskom meste Borovnica.
Stíhači Luftwaffe napadli koniec amerického zoskupenia Blue Force. Letela tu 2.BG svoju Mission No.263. Cieľom jej 28 bombardérov bola rafinéria v Přívoze. Ako posledná z celej zostavy letela 20.BS pod velením 1st Lt. Tuneho. Box siedmych bombardérov 20.BS doplnilli ďalšie tri stroje, ktoré pre poruchy zaostali za svojimi skupinami. Boli to dva bombardéry B-17 (Fitzpatrick - 2.BG / 429.BS a Seaman - 2.BG / 49.BS) a Liberator pilotovaný Lt. Rayom od 454.BG / 737.BS.
Ako jeden z prvých bombardérov, ktorý bol napadnutý a zostrelený nemeckými stíhačmi bol stroj B-17G-20-BO 42-31473 „My Baby“ od 2.BG / 20.BS, ktorý pilotoval 2nd Lt. Robert O. McCloskey za asistencie druhého pilota 2nd Lt. Harolda W. Helvestona.
2nd Lt. Robert O. McCloskey P WIA/POW
2nd Lt. Harold W. Helveston CP WIA/DOW
F/O Willlard P. Netzley N POW
Sgt. John J. Curran B POW
S/Sgt. James A. Jones U/T WIA/POW
Sgt. Luther L. Durrette B/T KIA
Sgt. Charles A. Munden R/W KIA
Sgt. Harold Schirmer L/W KIA
Sgt. Elmer J. Pruitt, Jr. T/G KIA
S/Sgt. Edwin R. Everett R/O KIA
Pilot na posledné okamihy svojho stroja spomínal po rokoch takto: “Všetko to začalo tým, že Sgt. Jones vypadol zo svojej streleckej veže a nehýbal sa. V tom istom okamihu začali okolo nás lietať projektily, vybuchovať granáty a potom začali horieť tri motory aj s ovládacím panelom. Zasiahli nás všade. Lietadlo prešlo do plochej vývrtky a my sme spadli z 8200 metrov do 3600 metrov. Bombometčík sa pokúšal odhodiť bomby, ale systém nefungoval a bombovnica bola v plameňoch. Vydal som rozkaz na opustenie paluby. Pretože bombovnica horela, museli sme my z prednej časti lietadla vyskočiť predným núdzovým otvorom. Ako náhle sme s Helvestonom opustili riadenie, prešiel bombardér do vývrtky.”
 |
| Rekonštruovaná podoba bombardéru "My Baby". Podľa nálezov na mieste dopadu niesol stroj 20mm kanón v zadnej streleckej veži a vzhľadom na jeho dlhú službu v USAAF bol značne olietaný až na základnú farbu. |
Zdanlivo opustený stroj o 13:15 hod. explodoval vo vzduchu a rozlomil sa na dve časti, ktoré dopadli do katastra obce Bošáca, časti Predbošáčky do bukového lesa statkára Gejzu Ostrolúckeho. V blízkosti trosiek boli však nájdené ohorené pozostatky štyroch letcov, ktorí nestihli opustiť palubu. Boli to pravý bočný strelec Sgt. Charles A. Munden, rádio operátor S/Sgt. Edwin R. Everett, ľavý bočný strelec Sgt. Harold Schirmer a zadný strelec St. Elmer J. Pruitt Jr. Ich pozostatky boli pochované v obci Bošáca. Dňa 25.9.1946 sa konala exhumácia, a ich telá boli prevezené na cintoríny v USA. Iba Everett leží v Európe na americkom cintoríne v Lorraine.
Telo spodného strelca Sgt. Luther L. Durretta vymrštila explózia von z lietadla. Bolo nájdené na Morave a 31.08.1944 pochované v Slavičíne spolu s ďalšími obeťami leteckej vojny z 29.8.1944. Exhumácia prebehla 5. septembra 1946 a 24.9.1946 bolo telo uložené na večný odpočinok na cintoríne v štáte Kentucky
“Pristál som v skupine stromov asi 13 metrov nad zemou a šťastne sa dostal dolu”, pokračuje McCloskey. “Bol som zranený a potreboval so lekárske ošetrenie. Zhorela mi väčšina vlasov, ruky a tvár som mal popálené a mal so vážne zranenia ľavého zápästia, krku a ramien. Keď som sa rozhliadol vôkol seba, uvidel som dvoch mužov s puškami, ktorí ma nevideli dokiaľ som na nich nezamával. Niekto z civilistov, ktorí pribehli z okolia, priniesol rebrík. Okolo neho omotali dinghy (záchranný čln, pozn. autora) z nášho havarovaného lietadla a na týchto provizórnych nosidlách ma zniesli do údolia Vyškovca. Tam ma odovzdali Nemcom, ktorý ma na nákladiaku previezli do nemocnice v Kroměříži.”
Druhý pilot 2nd Lt. Harold W. Helveston bol po výskoku ťažko zranený. Utrpel popáleniny druhého a tretieho stupňa na tvári, ľavej ruke a predkolení ľavej nohy. Taktiež bol do hlavy zasiahnutý črepinou protilietadlového granátu. Spolu s pilotom bol prevezený do vojenskej nemocnice v Kroměříži a potom do nemocnice v Brne (Lw. Lazaret 1/XVII Brünn). Tam však o 07:45 hod. dňa 2. septembra 1944 Lt. Helveston svojim zraneniam podľahol a o týždeň neskôr dňa 9.9.1944 bol pochovaný na Ústrednom cintoríne v Brne. Dňa 16.9.1946 exhumovali jeho pozostatky a uložili ich 8.10.1946 na cintoríne v Lorraine.
Vrchný strelec James A. Jones dopadol popálený na Moravskej strane, ale pomocou mapy sa dostal na Slovenské územie. Dňa 31. augusta 1944 ho v lese našiel občan z Novej Bošáce a odviedol ho na žandársku stanicu. Dňa 2. septembra putoval letec na Vojenské veliteľstvo v Novom meste nad Váhom a o štyri dni neskôr ho odtransportovali do Vojenskej nemocnice v Bratislave (Nemcami označovaná ako Res. Laz. Pressburg).
 |
| 2nd Lt. Harold W. Helveston a rozlúčka s jeho ostatkami počas exhumácie (via. J. Mahr) |
John J. Curan bol takmer okamžite po dopade zajatý nemeckými vojakmi. Zobrali mu topánky a musel šliapať bosý. Skončil v zajateckom tábore Stalag Luft IV.
Vrchný strelec James A. Jones dopadol popálený tiež na moravskej strane, ale pomocou mapy sa dostal na slovenské územie. Dňa 31. augusta ho v lese našiel občan Novej Bošáce a odviedol ho na žandársku stanicu. Dňa 2. septembra putoval letec na Vojenské veliteľstvo v Novom Meste nad Váhom a o štyri dni neskor ho odtransportovali do Vojenskej nemocnice v Bratislave (Nemcami označovaná ako Res. Laz. Pressburg).
Najviac šťastia z tejto posádky mal navigátor Willard P. Netzley. V zdraví pristál na padáku na slovenskej strane, dostal sa do rúk slovenských orgánov a spolu s niekoľkými ďalšími americkými letcami bol odvezený do Trenčína na Vojenské veliteľstvo. Nemeckému zajatiu však neunikol.
Zdroje: R. McCloskey; MACR, NARA, Washington, USA; Konečná zastávka: Slovensko!; J. Mahr; R. Sušil;