RAF: 10.09.1944


V noci z 10. na 11. septembra 1944 vyslala 205. skupina RAF do vzduchu svoje bombardéry k splneniu troch úloh. Bombardovať zoraďovaciu stanicu v Miláne/Lambrate vzlietlo 55 Wellingtonov, deväť Liberatorov a sedem Halifaxov od 2., 231., 236., 240. a 330. krídiel. Nálet sa zaobišiel bez strát.
Druhou úlohou tej noci bol zásobovací let nad poľské hlavné mesto Varšavu. Jedenásť Liberatorov od 240. a 2. krídla (štyri od 31 perute a tri od 34 perute) odštartovalo zo svojich základní, avšak len šesť Liberatorov zhodilo 72 kontajnerov so zásobami na miesto určenia. Zvyšné stroje sa nad oblasť nedostavili. Jeden z Liberatorov 34 perute sa nevrátil na základňu Foggia. Capt. E.A. Endler a jeho posádka v stroji EW198 „C“ sa stala počas návratu z úspešného zásobovacieho letu nad Poľskom obeťou nočného stíhača. Bombardér sa zrútil v Juhoslávii medzi mestami Skopje a Kumanovo, pochovajúc vo svojich troskách päť letcov tejto sedemčlennej posádky.
Na zamínovávacie akcie, ktoré boli tretím typom operácií v rozkazoch posádok 205. skupiny RAF pre noc z 10. na 11. septembra, vzlietlo 17 Wellingtonov, jedenásť Liberatorov a jeden bombardér typu Halifax od 2., 231. a 240. krídla. Sedemnásť Wellingtonov a osem Liberatorov zhodilo do Dunaja 81 kusov 500 kilogramových mín Mark V. (40,5 ton) medzi 02:20 a 02:47 hod. 

Bombardéry B-24 Liberator Mk.VI, ktoré sa zúčastnili akcie patrili 31 a 34 peruti SAAF (South African Air Force). Posádky mali za úlohu naklásť míny do Dunaja v oblasti, ktorá tvorí súčasnú hranicu Slovenska s Maďarskom pri Komárne. Bola to nebezpečná nočná misia. 31 Squadrona na misii participovala dvoma strojmi. Prvý, pilotovaný Sgt. Brennerom musel v dôsledku požiaru na jednom z motorov núdzovo odhodiť svoj náklad predčasne a vrátiť sa s horiacim motorom na základňu vo Foggii. Posádka druhého Liberatora 31 Squadrony pilotovaného Lt. R. Deppem bola ostreľovaná protilietadlovou paľbou zo zeme a neskôr bola dokonca napadnutá nočným stíhačom. Ako náhle odhodili míny a zaznamenali ich dopad na hladinu rieky, palubní strelci začali s ostreľovaním pozícií protilietadlovcov, zo zeme ľahko identifikovateľné ako zdroje tisícov svietiacich striel letiacich proti nim.
Päť Liberatorov od 34 Squadrony malo taktiež problémy. V jednom z nich letela svoju misiu posádka pod velením Capt. Josepha W. Capsticka. Ako druhý pilot letel Capt. D.A.S. Nairn, pre ktorého mal tento vzlet byť posledným na sedadle druhého pilota. Nasledujúcu akciu mal viesť ako veliteľ posádky zo sedadla prvého pilota. Posádka bola tvorená väčšinou letcami SAAF. Iba Sgt. McEwan a Sgt. Dore boli od RAFVR (The Royal Air Force Volunteer Reserve).

Capt.  Joseph W. Capstick P KIA
Capt. Duncan A.S. Nairn CP KIA
Lt David Stotesbury Obs KIA
Sgt John Gibson McEwan B KIA
Lt. Raplh W.E. Kingwell W. Op./A. Gunner KIA
Sgt. Ernest Ralph Dore W.Op./A.Gunner KIA
W/O2 Victor L. Robilliard W.Op./A.Gunner KIA
W/O2 Marthinus C. Wiese T/G KIA

Počas nízkeho preletu nad riekou zachytil stroj B-24 Mk.VI EW205 (B-24J-20-CF 42-99891) s trupovým označením „biele Q“ o drôty elektrického vedenia 20kW linky vedúce ponad vodnú hladinu v dôsledku čoho pilot stratil kontrolu nad strojom a bombardér havaroval na brehu rieky pri obci Izsa (Iža) na farme Harcsás (Harčáš), východne od Komárna. Všetci letci zahynuli a sú pochovaní v Prahe. Zadný strelec W/O Wiese nezomrel okamžite. Prežil haváriu a bol prevezený do nemocnice v Komárne, kde však zraneniam podľahol 16. septembra (niektoré zdroje uvádzajú 6. októbra) 1944.

Zdroje: "Gardening by Moonlight", Degart s.r.o., 2017 - WEB;  SAAF archives,