Dňa 4. novembra 1944 uskutočnil núdzové pristátie 8 kilometrov severozápadne od Komárna pilot II. Gruppe Jagdgeschwader 51, Uffz. Felix Blazejewicz. Stalo sa tak o 13:30 hod. na Messerschmitte Bf 109 G-14 "biela 9".
Source: FB Blazejewicz;
USAAF: 13.10.1944
Dňa 13. októbra letela 99.BG na svoju Mission No.277. Keďže v tento deň všetky jednotky 5.BW delili svoje sily na dve časti – Blue Force útočiacu na Floridsdorf a Red Force letiacu na Blechhammer – ani 99.BG sa nevyhla tomuto osudu. Celkovo nasadila do akcie 36 bombardérov B-17, ktoré vzlietli zo základne Tortorella. Trinásť bombardérov bolo pridelených Blue Force a ďalších 23 podporilo útok na Blechhammer-Juh.
Medzi dvadsiatimi troma ťažkými bombardérmi 99.BG letiacich na severnejší a vzdialenejší cieľ bol aj stroj B-17G-35-BO 42-32033 „Rita Ann“ od 347.BS. Za jeho pilotáž boli zodpovední pilot 1st Lt. Jonathan K. Shafer a druhý pilot 2nd Lt. John W. Brinser. Ďalších osem mužov zabezpečovalo navigáciu, komunikáciu, obsluhu palubných zbraní a ostatné nutné úkony na prevádzku bombardéru vo vzduchu.
2nd Lt. John W. Brinser druhý pilot (EVADED / POW)
2nd Lt. Gordon C. Wheeler navigátor (EVADED / POW)
2nd Lt. Thomas A. Michaels bombometčík (EVADED / POW)
S/Sgt. Arnold T. Wilson pal. inžinier (EVADED / POW)
S/Sgt. Guy R. Haines asistent pal. mechanika (EVADED / POW)
S/Sgt. Theron A. Arnett rádio operátor (EVADED / POW)
S/Sgt. Eugene E. Yeargin spodný strelec (EVADED / POW)
S/Sgt. Edwin J. Zavisa bočný strelec (EVADED / POW)
S/Sgt. Joseph F. Williams zadný strelec (EVADED / POW)
 | |
Stojaci zľava doprava sú palubný mechanik Arnold T. Wilson, rádiooperátor Theron A. Arnett, spodný strelec Eugene E.Yeargin, Taylor, bočný strelec Edwin J. Zavisa a zadný strelec Joseph F. Williams; Pod nimi čupia pilot Jonathan K. Shafer, druhý pilot John W. Brinser, bombometčík Thomas A. Michaels a navigátor Gordon C. Wheeler. |
Asi pol hodinu pred dosiahnutím cieľovej oblasti mal stroj 1st Lt. Shafera problémy s jedným z motorov. Bombardér nebol schopný zotrvať vo formácii a začal zaostávať. Nad cieľom žiadali piloti pevnosti „Rita Ann” vedúceho formácie o spomalenie letu, aby sa mohli dotiahnuť a udržať v zostave. Tak sa aj stalo a formácia spomalila na 220 km/h. Ani to však nestačilo poškodenej pevnosti, ktorá naviac strácala rapídne výšku. S jedným motorom zapraporovaným a druhým, poškodeným nad cieľom tak, že sa nedal zapraporovať a neskôr zamrzol, sa vzdialila z dohľadu svojich kolegov. Jeden zo strojov
spomalil na úroveň poškodeného bombardéru a chcel mu robiť spoločnosť a ochranu, avšak rýchlosť letu poškodeného stroja bola tak nízka, že o niekoľko minút musel od svojho zámeru pilot upustiť. To bol posledný kontakt s posádkou poškodenej pevnosti. Bolo to niekde medzi Púchovom a Žilinou, kde mal stroj výšku asi 3300 m.
Opustený stroj sa zrútil do lesov v katastri obce Hronský Beňadik.
 |
| Miesto havárie navštevovali miestny obyvatelia. |
 |
| Nedávno objavený foto nose-artu "Rita Ann" |
V piatok 13.10.1944 bol cieľom bombardérov 451. bombardovacej skupiny Ostereichische Motor Werke pri Viedni. Počas náletu stratila 451. skupina až sedem bombardérov. B-24 42-78647 od 724. squadrony sa zrútil s posádkou Kenneth R. Elliota severne od mesta Bács v Maďarsku. 725. squadrona stratila dva bombardéry. B-24 42-51764 (pilot R. Baker) sa zrútil pri Viedni a B-24 44-41060 (pilot Ashley D. Smith) dopadol pri meste Šopron v Maďarsku. Jednu stratu utrpela 726. BS, keď jej bombardér B-24 42-51587 (pilot Ibar M. Spellacy) dopadol po zásahoch Flaku pri rakúskom Blumau. Najviac postihnutou bola 727. bombardovacia squadrona. Stratila tri stroje. B-24 44-41152 s posádkou pilota James M. Moyeho dopadla v rakúskom Andau, alebo Maďarskom Sandau/Budapešť. Nad Juhosláviou opustili sily B-24 42-95509 pilota James H. Rowseyho.
Počas odletu z cieľovej oblasti bol Flakom zasiahnutý vedúci stroj letky, B-24J 44-41056 prezývaný "42-KAY". Bol to tretí stratený stroj patriaci 727. squadrone. Jeho posádku tvorili:
1st Lt. Homer T. Brewer (POW) - pilot
2nd Lt. Benjamin E. Weeks, III (POW) - druhý pilot
1st Lt. Harold C. Henschel (POW) - navigátor
1st Lt. Thomas G. Brennan (POW) - bombometčík
S/Sgt. James P. Rozar (POW) - horný strelec
S/Sgt. Eugene S. Monaco (POW) - spodný strelec
S/Sgt. Stanley F. Kopiasz (POW) - pravý bočný strelec
S/Sgt. Joseph J. Pasda (POW) - ľavý bočný strelec
S/Sgt. Victor D. Klopfenstein (POW) - zadný strelec
S/Sgt. Frank M. Brooks (POW) - predný strelec
S/Sgt. Clarence W. Longbrake (POW) - fotograf
Zásah Flaku spôsobil vážne škody, a posádka preto dostala okamžite príkaz na opustenie paluby. Sám pilot Homer Brewer po rokoch spomínal: "Nelietali sme veľa v posledných týždňoch, mnoho misií bolo zrušených z dôvodu zlého počasia. Dňa 13.10.1944 som bol určený letieť na čele letky siedmych lietadiel. Bola to moja 15-ta bojová akcia. Takmer okamžite po odhodení bômb dostal náš Liberator zásah do motoru č.4. Museli sme skákať na padákoch. Dopadli sme na veľkom priestore vzdialene od seba. Zajali ma takmer okamžite. Cez miestnu celu, leteckú základňu Luftwaffe (asi Parndorf, pozn. PK) a výsluchové stredisko do zajateckého tábora pri Sagane."
Takmer okamžite po dopade všetkých zajali ozbrojené zložky. Dôstojníci putovali po výsluchu vo Wetzlare do tábota Stalag Luft III, a muži z posádky boli odvezení do Stalag Luft IV.
Miesto dopadu opusteného bombardéru sa nachádza na poli Janíkov dvor pri Petržalke (vtedy Engerau v Rakúsku). Identifikácia sa podarila kombináciou už spomenutej pátracej akcie po identite bombaréru, ktorému patril výrobný motorový štítok s neúplným číslom. Avšak pre tento stroj MACR uvádza dopad v Andau, čo je dosť ďaleko od Petržalky. Nič teda nebolo isté. Potvrdenie sa objavilo náhodou v dokumentoch americkej exhumačnej komisie, ktorá si dopad stroja spájala s letcom exhumovaným v Petržalke. Jasne sa v správe uvádza, že chvostová časť bombardéru s označením 451.BG so serialom 441056 a červeným číslom 17 na žltom podklade sa v blízkosti Petržalskej stanice nachádzala ešte v roku 1947.
S/Sgt. Victor D. Klopfenstein, ASN #35296163, po rokoch spomínal:
"Neboli sme si istí, či naše lietadlo šlo k zemi z dôvodu priameho zásahu Flakom alebo bolo zasiahnuté fragmentami iného zasiahnutého stroja v našej formácii. Zranil som si nohu pri doskoku na zem. Čoskoro sa pri mne zastavili muž so synom. Na bicykli ma vzali k blízkej usadlosti, odkiaľ ma na povoze odviezli do provizórneho väzenia. Ľudia, ktorých sme počas cesty stretali boli priateľskí, ukazovali nám znak víťazstva.
Poslali ma do Dulagu vo Frankfurte na výsluch. NIekoľko dní som bol na samotke. Potom ma umiestnili do tábora Stalag Luft IVdo času, kým sa nepriblížili ruské vojská. Nastal peší presun do Moosburgu a oslobodenie americkou armádou"
 |
| S/Sgt. Victor D. Klopfenstein |
Sgt. Klopfenstein bol členom 451. bombardovacej skupiny so základňou v Taliansku. Dňa 13. októbra letel na svoju 20. misiu nad okupovanou Európou. Ich cieľom bola Viedeň. Tesne po odhodení bômb žeravý úlomok zasiahol ich bombardér a bombardér začal horieť. V beznádejnej situácii vydal pilot rozkaz na opustenie paluby. Klopfenstein skákal ako štvrtý v poradí, avšak pretože otáľal s otvorením padáku dlhší čas, dosadol na zem asi o päť minút skôr ako jeho spolubojovníci. Pilot skákal ako posledný, a krátko na to ako opustil palubu horiaceho bombardéru, stroj explodoval vo vzduchu.
Posádka dosadla na zem v okruhu asi 13 kilometrov. Všetci boli zajatí a sústredení na leteckej základni Parndorf, odkiaľ ich odviezli do Viedne.
Dňa 8. mája 1945 sa dostali po oslobodení do prístavu Le Havre, a 13. júna 1945 sa Klopfenstein vydal na plavbu do USA na nákladnej lodi Victory.
USAAF: 07.10.1944
O niekoľko dní neskôr sa Slovensko opäť ocitlo na zozname krajín, kde mali bomby z útrob amerických štvormotorových bombardérov ničením napomôcť v postupe spojencov. Cieľmi formácie 928 ťažkých štvormotorových bombardérov 15. leteckej armády s doprovodom 413 stíhačov sa stali rafinérie v oblasti Viedne (Viedeň, Lobau, Schwechat), skladisko pohonných hmôt Winterhafen a letisko v meste Györ. Na území dnešného Slovenska boli dňa 7. októbra 1944 napadnuté mestá Érsekújvár (Nové Zámky) a Komárom (Komárno).
Na útoku na zoraďovaciu stanicu v Nových Zámkoch sa podieľalo 83 bombardérov B-17 patriacich k 5.BW a 82 Liberatorov dvoch skupín (464. a 465.BG) začlenených do zostavy 55.BW. V čase medzi 13:53 až 14:30 hod. zhodili na mesto spolu 395,25 ton bômb z výšky 5000 až 8900 metrov. Stíhaciu ochranu im zabezpečilo 50 Mustangov 325.FG.
Ako prvé sa nad svoj cieľ dostali dve skupiny vyzbrojené bombardérmi B-24 Liberator. Krátko po druhej hodine popoludní zhodili na mesto 805 kusov 250 kilogramových RDX bômb.
Operačný rozkaz číslo 200 pre 464. bombardovaciu skupinu označoval za cieľ náletu dňa 7. októbra 1944 zoraďovaciu stanicu v Nových Zámkoch. Mechanici od skorého rána pracovali a do bombardérov Liberator na základni Pantanella nakladali 250 kilogramové bomby. O 10:07 hod. vyrolovala a odštartovala vedúca posádka, nasledované ďalšími 44 posádkami. Stroje 464.BG sa rozdelili do dvoch skupín označených ako Able (23 strojov) a Baker (22 bombardérov), pričom každá z nich mala dve útočné zoskupenia. Zoskupenie Able 1 bolo vedené Maj. Williamom H. Reddellom, veliteľom 776. bombardovacej perute. Able 2 viedol 1st Lt. Bedford D. May. Skupina Baker 1 poslúchala pokyny Maj. John W. Nanceho a Baker 2 viedol Maj. James H. Gilson, veliaci dôstojník 779. perute. Všetky lietadlá sa o 10:50 hod. vydali smerom na sever. Let k cieľu prebehol bez väčších komplikácií. Nad Jadranom palubní strelci skontrolovali svoje zbrane a pozorovali horizont v očakávaní stíhacej eskorty. Initial Point náletu bol zahalený v oblačnosti a tak skupina minula otočný bod. Nad cieľ sa tak dostali z pozície 151 stupňov miesto plánovaných 104°. Vedúci bombometčík tak mohol o 13:53 hod. vydať povel „Bombs Away!“. Viac ako stopäť ton 250kg RDX bômb dopadlo do oblasti železničnej stanice. Fotografie vyhotovené po nálete ukázali hustú koncentráciu bômb na severozápadnom konci cieľa. Zasiahnuté boli vagóny ale aj depo lokomotív. Bomby však dopadli aj do obytnej zóny asi 300 metrov južne od centra stanice.
 |
| Fotografie z náletu na Komárno-Komárom dňa 07.10.1944 a mapa mesta pre lepšiu orientáciu |
Po odlete Liberatorov na čas nastalo ticho, ktoré však netrvalo dlho. Jednotky 5.BW sa 7.10.1944 rozdelili do dvoch útočných Task Forces. Task Force Red letelo do oblasti Viedne. Task Force Blue zaútočilo na Nové Zámky. 463.BG zaútočila o sile trinásť bombardérov, 2.BG a 99.BG každá s osemnástimi strojmi, 97.BG vyčlenila pätnásť bombardérov a zo 483.BG bombardovala tiež iba jedna peruť o sile štrnásť strojov. Ďalšie dva stroje 483. skupiny, sa ako už bolo spomenuté oddelili aby nepozorovane pristáli na letisku Tri Duby.
Z útrob „lietajúcich pevností“ na mesto v priebehu ôsmich minút v čase medzi 14:22 až 14:30 hod. dopadlo 388 kusov 500 kilogramových RDX bômb o celkovej tonáži 180 ton a dokonalo dielo skazy započaté dvoma skupinami Liberatorov.
Ako sa môžeme dozvedieť z kroniky mesta, bombardovanie totálne zasiahlo oblasť železničnej stanice a železničnej kolónie. Kobercové bombardovanie vyradilo z prevádzky celé rušňové depo. Na území rušňového depa bolo napočítaných 364 bombových kráterov. Podľa pamätnej knihy železničnej stanice sa zachovala iba vodárenská veža. Budovy v železničnom uzle boli do určitej miery opravené a boli postavené provizórne budovy, ktoré slúžili vyše dvadsať rokov. V obvode železničnej stanice bolo zničených 40 rušňov s 1370 naloženými vozňami.
V tom istom čase ako na Nové Zámky dopadali bomby z útrob bombardérov aj na Komárno. Proti zoraďovacej stanici v Komárne bolo spolu vyslaných 137 bombardérov Liberator od piatich skupín. Posádky 376.BG spolu s 449.BG zastupovali 47.BW zatiaľ čo 451., 461. a 484.BG reprezentovali 49.BW. Nad cieľ sa dostavilo stotri bombardérov, ktoré zhodili na Komárno 836 kusov 250 kilogramových bômb o celkovej hmotnosti 209,5 ton. Stalo sa tak v dvoch vlnách o 13:46 a 14:24. hod. Krásne počasie nad cieľom umožnilo všetkým skupinám bombardovať vizuálne.
Štyridsaťdva strojov 449.BG vzlietlo ráno zo základne Grottaglia na misiu č. 144. Tri posádky sa museli otočiť na pol ceste naspäť do Talianska. Stretnutie s bombardérmi 376.BG sa uskutočnilo nad San Vitom vo výške 3000 metrov o 11:00 hod. Obe skupiny vo formácii pokračovali smerom na Vragadu, Budimlic Japra, Kozarac, Buc, Lebeny až k I.P. ktorým bol Nagymegyer (Veľký Meder). Medzi 13:46 až 13:49 hod. zhodilo 38 bombardérov skupiny 75,5 tony bômb z výšky 5700 až 6500 metrov tesne nasledované strojmi 376.BG. Po útoku zatočili bombardéry doprava k Mezőörs, Kozarac a ostrov Scedro až na základňu.
Priame pozorovania posádok hlásili výborné výsledky bombardovania. V oblasti cieľa bolo pozorovaných niekoľko požiarov – najväčší priamo v strede stanice. Zasiahnutá bola stanica a trať na juhu Dunaja, most cez Dunaj. Tretia veľká skupina 49 zásahov bola zistená na ponáletových fotografiách severne od Dunaja.
461.BG rozdelila svoje sily na dve časti. Primárnym cieľom misie č. 110 a uskupenia Red Force sa stali sklady mazív a paliva v zimnom prístave pri Viedni. Avšak v dôsledku zlého počasia počas príletu k cieľu nad Juhosláviou sa formácia pôvodne dvadsaťštyri bombardérov zredukovala iba na sedemnásť B-24. Na dôvažok meškali hodinu a pol oproti rozpisu a po strate stíhacej ochrany sa ich cieľom stala zoraďovacia stanica v meste Szombathely.
Liberatory Blue Force rozdelenej 461. bombardovacej skupiny pod velením Maj. Goreeho mali za primárny cieľ zoraďovaciu stanicu v Komárne. Z pôvodne 17 bombardérov sa do cieľovej oblasti dostalo iba deväť strojov. Za účasti posádok Maj. Goreeho, Lt. Garretta, Lt. Herolda, Lt. Littla a Lt. McDiarmida v prvej vlne a Capt. Ridela, Lt. Sklanskyho a Lt. Messerschmidta v druhej vlne deväť strojov zhodilo o krátko pred pol treťou poobede na Komárno 18.5 tony bômb a vytvorilo nový rekord v presnosti bombardovania. Cieľ pokryli na 91 percent, čím prekonali úspech náletu na Juhoslovanské Smederovo zo 3. septembra.
Red Force pozostávajúce z lietadiel B-24 patriacich 451.bombardovacej skupine útočilo na Viedenské ciele, zatiaľ čo časť pod označením Blue Force bombardovala Komárno. Na svoj cieľ zhodili posádky Blue Force spolu 35 ton bômb a zasiahli niekoľko výhybiek a koľajisko, ktoré bolo na severnom konci cieľa doslova rozmetané na kúsky. Škody boli hlásené aj na budovách priľahlých k depu.
 |
| Analýza útoku 465.BG na Nové Zámky |
 |
| Zasiahnuté mesto Nové Zámky 07.10.1944 |
Presný útok rozmetal po koľajisku na južnej strane Dunaja mnoho plne naložených vozňov, zoradených na stanici. V oblasti dopadu bômb sa rozhoreli ohne a zo severnej časti stanice vyrazil hustý dym. Minimálne 260 vagónov bolo poškodených alebo vykoľajených, z ktorých asi 50 bolo úplne zničených. V čase fotografovania 20 z nich ešte stále horelo. Všetky koľaje boli poškodené a prevádzka stanice sa tak úplne paralyzovala. Bombardovanie „prežilo“ iba si 180 vagónov, ktoré boli za účelom opráv odsunuté z centrálnej časti stanice na okraj. Pracovné dielne na severnom okraji stanice boli poškodené. Bližšie neidentifikovaná továreň na severnom okraji stanice bola v plameňoch.
Na severnej časti stanice na dnes slovenskom brehu Dunaja bolo zaznamenaných 14 zásahov, ktoré zablokovali a prerušili koľaje, zničili približne 30 vagónov a ťažko poškodili budovu železničnej stanice. V oblasti dopadu bol pozorovaný jeden požiar.
Ďňa 7.10.1944 sa uskutočnil druhý prílet, tento krát už väčšej skupiny amerických „lietajúcich pevností“ od 483.BG. Šesť „B-17-ok“ so sprievodom 32 Mustangov od 52.FG odletelo z Bari o 10:15 hod. a pristálo na Slovensku na letisku Tri Duby o 13:45 hod. Na zemi zotrvali 45 minút a odleteli do Bari o 14:30 hod. Američania doviezli 24 ton materiálu, vrátane 150 bazook s muníciou 2800 rakiet, 100 samopalov typu Merlin, 99 ľahkých samopalov typu Bren, 75 000 nábojov, lekárske potreby, jedlo a oblečenie, osobné zbrane príslušníkov OSS, debny s výbušninami.
Po vyložení materiálu vzlietol stroj Lt.Col. Pritcharda ako prvý, a keďže mal problémy s motormi, neviezol žiadnych pasažierov, okrem posádky. Ostatné stroje vzlietli naložené ďalšou skupinou dvadsiatich deviatich letcov zo zostrelených posádok.
Luftwaffe: 16.11.1942
Dňa 16. novembra 1942 stratila 10. Nachtjagdstaffel ZG 1 v Malackách jeden Messerschmitt Bf 110 F-2 W.Nr.5065 "2S+LR". Pravdepodobne počas nízkeho letu stroj zachytil o zem asi 800m juhovýchodne od hraničného domčeku pri Malackách, zrútil sa a zhorel. Posádka v zložení pilot Lt. Werner Nicolaus a Bordfunker Uffz. Erich Staats zahynula.
(Sources: Straty leteckých jednotiek LW; fold3.com)
Luftwaffe: 11.02.1942
Dňa 11. februára 1942 sa štyri kilometre severozápadne od obce Lednice zrútilo nemecké cvičné lietadlo Junkers W 34 W.Nr.2860, ktoré patrilo Flugzeugführerschule A/B 113. Štvročlenná posádka v zložení 23-ročný učiteľ letectva Uffz. Ernst Kötter, Bordfunker Gefr. Franz Dant, žiak Flg. Erhardt Haronska a žiak Flg. Heinz Woitosek zahynuli.
(Sources: hlásenia strát školných jednotiel Luftwaffe)
Luftwaffe: 09.02.1940
Dňa 9. septembra o 12:02 hod. zaznamena výcviková 1. Schülerkompanie Grosse Kampffliegerschule 2 nehodu lietadla pri ktorej neďaleko Lozorna zahynuli Uffz. Horst Brand a Flg. Josef Bauernfeindt.
Osobná karta Horsta Branda.
(Source: OKL Verluste von Fliegende Verbände; Fold3.com)
Luftwaffe: 08.09.1939
Večer o 17:00 dňa 8. septembra 1939 sa presunulo 12 lietadiel Bf 109D patriacich 2. Staffel ZG 2 na letisko Zipser Neudorf (Spišská Nová Ves). Počas pristávania došlo k poškodeniu jedného Bf 109 D-1 W.Nr.2920 na 60 percent. Na novom pôsobisku bola 2. Staffel podriadená KG 76.
V ten istý deň núdzovo pristál Uffz. Heiner Jörg od 2./ZG 2 s Bf 109 D-1 W.Nr. 2921 v Poľsku, a následne sa z ľahkých zranení liečil v prešovskej nemocnici.
(Source: KTB I./ZG 2)
Subscribe to:
Comments (Atom)