Dňa 26.03.1945 doprevádzali dva rumunské Bf 109G-2 ("žltá 10" a "žltá 12") od Grupul 1, Escadrilla 63 osem bombardovacích lietadiel Savoia 79 a tri Ju 88 k ich cieľu, ktorým bola Kremnica. Obaja stíhači, Sublocotenent aviator Aurelian Barbici a Adjutant aviator Virgil Angelescu preleteli nízkym letom ponad stromy a pristáli na vtedy ešte základni Luftwaffe v Trenčíne. Dezertovali. Po vojne sa Barbici vrátil do Rumunska a prehlásil, že ho zostrelili. Osud Angelescu ostáva nevyjasnený.
Dňa 26.03.1945 bola bombardovaná obec Vieska. Pri nálete úplne zruinovalo dom Michala Krakovského. Susedné domy boli poškodené, tiež dom Šenšelov a Piškove
hospodárske budovy boli poškodené od bomby, ktorá padla na záhumnie.
Pani Žofka Martišová spomína na bombardovanie:
Zdroje: www.handlova.sk;
 |
| Adjudant Moraru pri Bf 109G-2 "žltá 12" |
 |
| Barbici na letisku v Miskolci, február 1945. Na nose lietadla mal napísanú prezývku svojej ženy "Vally" |
Zdroj: Bernád.
D.: Rumanian Air Force, The Prime Decade, 1938-1947, Squadron Signal
Publications; R. Frajt;
Zdroj:
http://www.turciansketeplice.sk/
Dňa 26.03.1945 bombardovalo
rumunské letectvo mesto Handlová. Pri bombardovaní mesta zahynulo pravdepodobne deväť ľudí. Počas bojov bolo
delostrelectvom a bombardovaním v Handlovej úplne zničených 70 domov
a poškodených 670 budov, vrátane objektov a zariadenia baní. V Novej
Lehote si vyžiadalo opravu 200 domov.
Do
konca vojny chýbalo už len pár týždňov, keď sa Handlová stala terčom
bombardovania. Hildegard Radovská mala vtedy jedenásť rokov, na udalosti, ktoré
prežila, si dodnes živo spomína:
„Bol pondelok pred Veľkou nocou,
presne 26. marca 1945. Spolu s bratom som išla pred sviatkami do kostola
na spoveď. Pri bočnom oltári slúžil omšu kaplán Štefan Bičaník. Odrazu bolo
počuť sirény, lietadlá a na kostol dopadli bomby. Bolo to strašné."
Strop
kostola (Kostol Sv. Kataríny) sa začal rúcať, na mieste, kde bol chór zostala len diera. Vystrašená
Hildegard videla pod ruinami nohy a časť oblečenia mladého kaplána. Spolu
s bratom sa dala na útek. Domov bežali cez cintorín, na ktorý vtedy
dopadlo pätnásť bômb.
„Schovávali
sme sa, kde sa dalo, videli sme, ako pri dopade bômb lietajú z hrobov
kosti nebožtíkov. Nikdy na tú hrôzu nezabudnem," dodala smutne.
Pani Žofka Martišová spomína na bombardovanie:
...nebolo nám všetko jedno. Trúbili.
Dobehol ktorýsi chlap a hovorí: „Žofka utekaj domov, lebo sa bombarduje“. Mala
som doma dve deti a sestra ma už s nimi čakala. Vedeli sme, že sa nemáme
ukazovať. Boli dva kryty - Chemická a Baňa. Viacerí sme utekali hore k Bitalovi,
za ním boli stromy. Tam sme sa schovávali. Bomby padli na kolóniu - 2. a 3. rad.
Tam bývala Nagyová s vnúčatkami aj Pálenička s deťmi. Potom bol 4. rad a cesta.
Tam zasiahlo drevosklad a zabilo Ulbrika
a ešte neviem koho. „Ulbrik báčiho“ som videla na nosítkach. Bola som
roztrasená, druhých som už nechcela vidieť. Potom hovorili, že zabilo Nagyovú aj Páleníka s deťmi. Bomby padali
reťazovito. Na kostol - tam zabilo slovenského kaplána, na nemocnicu, starý cintorín a
na banský hotel (Lamika). To boli také výrazné budovy. Ešte si pamätám na dve
bomby, ktoré nevybuchnuté padli na koľajisko Chemičky. Tie potom dali na
začiatok a koniec Handlovej ako symbol bombardovania."
 |
| Bombardovanie Handlovej. zbierka E. Hladulic |