VVS: 26.03.1945

Dňa 25. marca 1945 sa začala Bratislavsko – Brnenská operácia. Artamonovi vojaci so svojimi stíhačkami Lavočkin La 5Fn (patriaci 5. leteckej armáde, 14. divízii a 177. pluku) operovali z poľného letiska nachádzajúceho sa v blízkosti Želiezoviec. Odtiaľ kpt. N.S. Artamonov 26. marca 1945 vyletel na svoje posledné dva bojové lety, aj keď nemusel. Doktor pluku mu zakázal letieť, lebo zdravotne nebol v poriadku. On odmietol jeho námietky a vyletel na prieskumný let do priestoru Nitry a Vrábel. Od Vrábel smerom na Levice o 14:55 hod. objavil nemeckú motorizovanú kolónu smerujúcu k frontu. Po pristátí výsledky svojho prieskumu zahlásil veliteľovi divízie Judakovi. Ako správny veliteľ vyletel kpt. Artamonov na čele „lavočiek“ ich pluku v stroji La 5Fn výr. čísla 39213082, s číslom motora 82132808. Aby neboli spozorovaní, kolónu obleteli veľkým oblúkom a začali na ňu útok z 800 m odzadu. Po znížení letu na účinný dostrel sa na ceste rozpútalo peklo a  jedna ohnivá dráha z nich si našla svoju obeť. Počas “šturmovky” na kolónu naplno zasiahla „lavočku“ kpt. Artamonova. Tá po zásahu začala vo vzduchu okamžite horieť. Ranený pilot s posledným zbytkom unikajúcich síl nasmeroval svoju horiacu fakľu do nemeckej kolóny. Po dopade do jej radov podriadení hrdinského pilota uvideli, ako na ceste nastal veľký výbuch. Do tohto priestoru okamžite vyslali ľudí, aby jeho telesné pozostatky previezli do Želiezoviec. Vďaka tomu vieme, že kpt. Artamonov zahynul v priestore Teliniec. Po prevoze jeho telesných pozostatkov do Želiezoviec bol zo všetkými vojenskými poctami pochovaný. Nemal tam však dlhý odpočinok, lebo o rok neskôr bol exhumovaný a opätovne pochovaný na vtedy budujúcom sa cintoríne padlých sovietskych vojakov v Štúrove. No tentokrát bol uložený do jedného zo spoločných hrobov, bez označenia o koho sa jedná. 

Nikolaj Semenovič Artamonov

Artamonov (vpravo) so svojím bojovým druhom

Artamonovova pamätná tabula pri jeho rodnom dome

Nikolaj Semenovič Artamonov (гв. капитан Артамонов Николай Семенович) sa narodil v roľníckej rodine 21. mája 1920 v dedine Nekljudovka. V roku 1941 bol odvedený do radov ČA. Po ukončení vojenskej leteckej školy bol v roku 1942 ako stíhač v hodnosti podporučíka preradený na docvičenie k bojovému útvaru. Svoj prvý zostrel nepriateľského lietadla dosiahol 25. júla 1943 v priestore Kalinina, keď k zemi odporúčal nemecké prieskumné lietadlo Hs-126. Po absolvovaní 165 bojových letov /z toho 32 prieskumných/, v ktorých absolvoval 42 vzdušných súbojov, bol už v hodnosti nadporučíka. 10. marca 1944 bol zaradený ako pomocník veliteľa vzdušnej streľby pluku.

Svoje posledné vzdušné víťazstvo kpt. N.S. Artamonov dosiahol 11. marca 1945, keď sa mu podarilo v priestore Hercegfalva (Maďarsko) zostreliť nemeckú stíhačku Fw 190. Tým pádom mal na konte celkovo 28 samostatných a 8 skupinových zostrelov nepriateľských lietadiel. 

Na príkaz Prezídia najvyššieho sovietu ZSSR bola npor. N.S. Artamonovi 19. augusta 1944 za dosiahnuté bojové zásluhy udelená Zlatá Hviezda Hrdinu Sovietskeho zväzu a Leninov rád. V materiáloch MÚ Štúrovo je doteraz evidovaný pod p. č. 337.

Zdroje: S. Bursa via Július Juhász, doplnený o informácie P. Kaššáka

Útok štyroch stíhačiek La 5 na vlak v železničnej stanici Kozárovce. Ostreľovali vojenský transport s nemeckou bojovou technikou idúci na Zlaté Moravce. Lietadlá pokračovali v smere na Nitru kde v prízemnom lete prekvapili obsluhu štvorhlavňového rýchlopalného kanóna. Obsluha ďalšieho kanóna umiestneného južne od obce Tormoš (Chrenová) nemala šancu ani vystreliť. Všetci štyria vojaci zahynuli. Stíhacie lietadlá pri prelete nad mestom ostreľovali ulice v centre mesta.

V priestore nad Brančom sa do bojovej formácie sformovalo 27 bombardérov. Leteli poza kopec Katrušu, ktorý obleteli, nabrali útočnú výšku smerom na železničnú stanicu stred mesta a Zobor. Nálet sa konal v štyroch vlnách a začal okolo 9:30 a končil o 10:50 hod. Lietadlá pri útoku použili aj palubné zbrane. Celkový počet usmrtených osôb a zomrelých na následky zranení  bolo 341 z toho 13 vojakov. 48 domov bolo úplne zničených a 289 poškodených. 172 bytov bolo poškodených bez možnosti rekonštrukcie, 430 bytov sa dalo zrekonštruovať. Bolo zhodených 164 bômb.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdroj: Košovan Š., Vontorčík E.A.: Nitra Slovenské Coventry?, Effeta, 2005

Fotografie: http://www.facebook.com/media/set/?set=a.305509309462537.90561.171353036211499&type=3#!/media/set/?set=a.305509309462537.90561.171353036211499&type=3

Timotej S. Liadsky: "Pristáli sme v Heréde. Uskutočnil som tri lety a potom sme preleteli na letisko pod Levice. Miestny ľudia so slzami v očiach  žalovali na našich vojakov: rabujú. Áno sami sme videli na uliciach perie od roztrhaných perín, viditeľne zlodeji hľadali zlato. Toto všetko kradli týlové krysy. Bojujúci vpredu nič nepotrebovali.

Zostrelili Hrdinu ZSSR Rjabova, ktorý počas polovice mesiaca utekal zo zajatia a vrátil sa k pluku. Mnoho letcov utekalo zo zajatia.

Počas nášho odchodu z divízie sa nevrátilo 7 posádok.V Leviciach mi udelili vyznamenanie Zlatú hviezdu a odznak Lenina."

Hrdina sovietskeho zväzu Timotej S. Liadsky

Zdroj: Лядский, Тимофей Сергеевич, 90- гв. шап, Записки из лётного планшета 

Z letového denníka poručíka menom Aľbert Nikolajevič Devjatov – navigátor posádky 930. NBAP

Deň 26.03.1945 – bombardovanie mesta Zlaté Moravce. Uskutočnených šesť bojových letov za noc z letiska Vadkert v celkovej dĺžke 6 hod. 37 minút. Lety vykonané na lietadle Polikarpov Po–2.
Neskôr jednotka absolvovala prelet na letisko Tupá-Chorvatice. Let uskutočnený cez deň v celkovej dĺžke 20 minút. Let vykonaný na lietadle Polikarpov Po–2. 

V ten istý deň dostal rozkaz k presunu z letiska Vadkert na letisko Plaškovce (10 km severne od Šiah) aj štáb 312.NBAD. Presný dátum uskutočneného preletu je však neznámy.

Ďalší stratený Il-2 zostrelený protilietadlovou paľbou, ktorý sa zrútil v katastri obce Tesárske Mlyňany patril 5. leteckej armáde, 4. GŠAD a 91.GŠAP. Pilot bol letec gar. poručík Danilov Michail Venidiktovič (гв. лейтенант Данилов Михаил Венидиктович), nar. 1922, a strelec Šutov.

Zdroj: TsAMO, Podolsk, Rusko

Na stíhacom stroji Jak-3 sa 26.03.1945 nevrátil z bojového letu pri útoku na vojská protivníka v osídlenej oblasti Senča (neskor obec Svätuša, ktorá sa v roku 1960 spojila s obcou Belek a vytvorili obec Podhájska) letec gar. nadporučík Kirejev Nikolaj Aleksejevič (гв. ст. лейтенант Киреев Николай Алексеевич), nar. 1922, patriaci k 5.VA,  3.GIAD, 150.GIAP. Stroj prišiel o krídlo a letec musel vyskočiť na padáku. 
Toropov Lev Ivanovič z 151.GIAP (Торопов Лев Иванович) spomína na technické problémy lietadiel Jak-3. "V našej divízii sa zlomili krídla na Jak-3 vyrobených v závode Tbilisi. Ten prešiel na výrobu tohto typu koncom vojny. U nás v divízii bolo štyri alebo päť prípadov kedy odpadli krídla. Stalo sa tak aj po vojne. Väčšinou sa podarilo pilotom vyskočiť na padákoch. Napríklad môj kamarát Koľja Kirejev, už v Československu mu počas boja, pri vychádzaní z útoku odpadlo krídlo."

Lev Ivanovič Toropov

Zdroj: TsAMO, Podolsk, Rusko; http://iremember.ru;