Nálet na Škodove závody v Dubnici nad Váhom
V roku 1937 vznikol v Dubnici nad Váhom špecializovaný závod na výrobu delostreleckých zbraní patriaci koncernu ŠKODA Plzeň. Závod bol vybudovaný ako polo podzemná prevádzka a systematicky bol dobudovávaný ako uzavretý technologický cyklus od výroby polotovarov, mechanického opracovania, výroby špeciálneho náradia až po skúšky hotových delostreleckých systémov.
Počas druhej svetovej vojny bol závod pod kontrolou spoločnosti Herman Goring Waffenwerke c.o. a vyrábal okrem zbraní a munície i súčiastky námorných torpéd, leteckých motorov a rakiet V2.
Dubnická zbrojovka sa za slovenského štátu len postupne dostávala do plnej prevádzky a hoci vznikla na obranu proti nemeckej hrozbe, iróniou osudu je, že hneď od počiatku sa stala jednou z dôležitých vyzbrojovacích základní nemeckej armády. Po vypuknutí vojny so Sovietskym zväzom sa výroba rozbehla naplno a stav zamestnancov sa zvýšil v roku 1942 na 4669 pracovníkov.
V závode sa vyrábali protilietadlové, protitankové, delostrelecké kanóny, delostrelecká munícia, letecké a námorné torpéda, rozbiehala sa výroba leteckých motorov Daimler-Benz DB-603. Pracoval tam veľký počet nemeckých občanov.
Výrobné haly boli situované v podzemí. Ich konštrukcia bola – vďaka exilovej vláde v Londýne – spojencom známa. Priestory na povrchu chránila takzvaná nárazová doska, tvorená 2,2 metrami železobetónu, 2 metrami hliny a 0,8 metrami stropu. Letecký útok nesľuboval úspešné zničenie výrobných kapacít ani pri použití časovaných bômb najväčšej ráže. Preto dubnická zbrojovka nebola zaradená na zoznam primárnych cieľov. Ale ako príležitostný cieľ v zozname figurovala, hlavne z psychologických dôvodov.
 |
| Fotografia z 21.7.1944 vyhotovená za účelom analýzy útoku na Dubnickú zbrojovku, uskutočnenom 7.7.1944. |
Dňa 7. júla 1944 už počas letu k svojim cieľom situovaným na juhu Poľska americké bombardéry prelietali nad územím Západného Slovenska. Preto bol o 09:48 hod. vyhlásený letecký poplach aj v Dubnici nad Váhom. A oprávnene. O 10:45 hod. preletel nad mestom väčší počet bombardovacích lietadiel smerom na sever a asi o hodinu sa lietadlá vracali späť na juh. Skupina dvadsiatich bombardérov 454. bombardovacej skupiny sa v dôsledku poruchy na zameriavači vedúceho stroja nezbavila svojich bômb nad rafinériou Odertal. Velenie combat boxu preto prevzal nad cieľom deputy leader a počas cesty späť sa od hlavného prúdu bombardérov táto skupina bombardérov oddelila a napadla od smeru Uherské Hradište a Horná Súča príležitostný cieľ v Dubnici nad Váhom.
V dobe od 12:04 hod. do 12:07 hod. boli bombardované Škodove závody v Dubnici nad Váhom. Do priestoru cieľa bombardéry zhodili 195 kusov 500 librových bômb o celkovej hmotnosti 48,75 ton.
Dubnický závod bránili 30.a 32. delostrelecká protilietadlová batéria. Stanovište 30.DPLB bolo asi 100 metrov od hydrocentrály a 32.DPLB bola umiestnená na brehu akumulačnej terasy pri obci Prejta. Dva kanóny z uvedených batérií boli umiestnené v obci Príles. Batérie boli vyzbrojené ťažkými protilietadlovými kanónmi vzor 22, ráže 83,5 s výškovým dostrelom 11 300 metrov a účinným dostrelom 7000 metrov. Dňa 7.7.1944 batérie vystrelili iba osem granátov. Streľba bola neúčinná. Protilietadlové batérie pod velením stotníka Juraja Hinterbuchnera, por. Slavomíra Šimonoviča, Zajaca a Štefana Sudockého asi nemali veľký záujem na presných zásahoch – o dva mesiace už boli v SNP a stk. Hinterbuchner velil na povstaleckom území pri obrane letiska Tri Duby.
Americké bomby dopadli ako koberec cez stred areálu závodov. Štyrmi bombami bola zasiahnutá hala II. V nej situovaná nitovňa bola vyradená z činnosti. Na tri týždne vyradila z činnosti halu torpérovky jedna bomba. Naplno bola zasiahnutá truhlárska dielňa, ktorá kompletne zhorela. Zničená bola aj novovybudovaná kantína azávodná kuchyňa. Zasiahnuté boli elektrická a vodovodná sieť továrne, sklad firmy Konstruktíva, kde boli farby, oleje a chemikálie a iné objekty v oblasti továrne.
Bol zasiahnutý vodovod a továreň bola na tri dni bez vody na pitie, do kotolne a k výrobe. Zasiahnuté bolo aj elektrické vedenie a tak celý závod a aj mesto Dubnica boli bez prúdu. Nemohol byť odtrúbený ani koniec leteckého poplachu.
Tri ubytovacie drevené baráky v robotníckej kolónii mužov boli zasiahnuté. Dva boli úplne zničené, tretí bol vážne poškodený, keď bomba dopadla do tesnej blízkosti. Nemecká ošetrovňa, stojaca pred vchodom do bloku č.2 bola zničená zásahom. Našťastie sa v nej v tom čase nikto nenachádzal.
Jedna bomba zasiahla podzemný kryt pred závodnou kantínou, kde sa ukrývali zamestnanci. Tam si nálet si vybral svoju ľudskú daň. Celkovo si bomby vyžiadali 16 ľudských obetí, väčšinou to boli Nemci z krytu. Pohreb obetí bombardovania sa konal 10. júla 1944 o 16:00 hod. Tu je ich zoznam:
Fritz Lischewski, nar. 1917
Michal Uličný, nar. 1925
Gustáv Grob, nar. 1924
Jan Pöss, nar. 1917
Vilhelm Schiller, nar. 1917
Anna Rusnáková, nar. 1928
Jozef Ďurček, nar. 1919
Jozef Revický, nar. 1916
Anna Hoghová, nar. 1928
František Bludovský, nar. 1925
Anton Schüstale, nar. 1925
Magda Bayerova, nar. 1918
Hugo Homsath, nar. 1912
Ferdinand Frindt, nar. 1918
Fritz Mrotzek, nar. 1899
Jan Rosa, nar. 1912
Ďalších 36 ťažko zranených osôb vyhľadalo lekárske ošetrenie, ktorého sa im dostalo v štátnej nemocnici v Trenčíne.
Zdroje: Dubnické noviny 7/2008; VHA, Bratislava; http://www.dubnica.sk/historia/obdobie-ii-svetovej-vojny; http://www.ztsspecial.sk/
Druhá bombardovacia skupina bola jednou z tých jednotiek, ktoré počas svojej Mission no. 227 zaútočili dňa 07.07.1944 na rafinériu Blechhammer-Juh. Maj. Charles H. Hillhouse doviedol dvadsaťštyri z celkového počtu tridsaťtri štartujúcich lietadiel nad cieľ. Dvadsaťtri posádok zhodilo na rafinériu 68 ton 250 kilogramových bômb. Protilietadlové batérie, chrániace životne dôležitú oblasť Nemecka, boli veľmi presné a aktívne. Osem strojov bolo poškodených obrannou paľbou flaku.
“Druhá” však zaznamenala straty už počas príletu k cieľu. V oblasti súčasnej hranice Slovenska a Maďarska nad riekou Dunaj zaútočili na formáciu bombardérov nemeckí stíhači na dvojmotorových Messerchmittoch Bf 110 a maďarskí stíhači na jednomotorových Messerschmittoch Me 109 G-6. Počas prvého útoku stíhačov bola okolo desiatej hodiny smrteľne zasiahnutá “lietajúca pevnosť” B-17G-45-BO 42-97351 patriaca 2.BG / 20.BS, za ktorej riadením sedeli 1st Lt. Tomlinson a 1st Lt. Burks.
1st Lt. Harold T. Tomlinson P POW
1st Lt. Reese N. Burks CP POW
1st Lt. Frank P. Fleming N POW
2nd Lt. Michael R. Miller B KIA
T/Sgt. Martino Cardone U/T POW
Sgt. Philip J. McQuade B/T KIA
S/Sgt. Henry W. Garnett R/W KIA
Sgt. Robert S. Wolfe L/W KIA
Cpl. Joseph B. Cash, Jr. T/G KIA
S/Sgt. Henry F. O´Neill R/O KIA
Z pozície štyri hodiny zaútočil na stroj “351” osamotený Messerschmitt 109. Spustil sa k bombardéru, povesil sa za chvost a z veľmi tesnej vzdialenosti vystrelil štyri až päť dávok priamo do kormidla. Zadný strelec a spodný strelec boli okamžite mŕtvi. Bombardér vybočil z formácie smerom doprava a začal krúžiť. Potom nasledovali ešte dva útoky nemeckých stíhačov, ktorí americký stroj dorazili. Naviac v blízkosti bombardéru vybuchla jedna z neriadených rakiet W.Gr.21, ktoré odpálili dvojmotorové stíhačky na formáciu. To už bolo príliš mnoho poškodenia a bombardér putoval k zemi.
O ďalšom osude stroja a posádky podáva svedectvo vo svojich spomienkach sám pilot Harold T. Tomlinson: "Náš bombardér sa rozbil o zem 1,5 až 2 kilometre severne od Dunaja pri Györi. (V skutočnosti miesto havárie leží pri obci Kolozsnéma (Kližská Nemá) na hone "Tilos", pozn. autora). Päť letcov vyskočilo na padákoch nad Györom. Zvyšných päť bolo zabitých už na palube streľbou nepriateľských stíhačov.
1st Lt. Burks zomrel v zajateckom tábore (Stalag Luft III, pozn. autora). Môj posledný kontakt s ním bol pred výskokom z lietadla. Pomáhal mi nasadiť si padák. Posledný krát som ho videl v 8. júla 1944 vo väzbe. Až po návrate som sa dozvedel, že zomrel. Povedali mi, že v tábore dostal zápal miechy.
2nd Lt. Miller bol posledný krát videný pred výskokom, a potom o ňom už nikto nepočul. Viem, že vyskočil, pretože som ho videl. Nebol v našej skupine zajatcov v prvý večer po dopade. Možno na jeho padák strieľali stíhači, alebo bol lynčovaný obyvateľmi po dopade. Diskutovali sme aj možnosť, že dopadol do Dunaja, ktorý bol v tomto úseku dosť široký. Čo sa stalo sa už nedozvieme.
1st Lt. Fleming nebol zranený vo vzduchu. Ale jeho padák sa spálil na jednom kraji a pri prudšom dopade si Fleming polámal rebrá. Nemohol chodiť a tak bol okamžite zajatý. Po zadržaní sme boli štyria - Burks, Cardone, Fleming a Tomlinson - spolu prvú noc a nasledujúci deň bol Fleming odvezený do nemocnice v Budapešti. Tam zotrval až do úplného vyliečenia a potom ho presunuli do tábora Stalag Luft III.
S/Sgt. O´Neil neodpovedal do interkomu po prvom útoku stíhačov. Inžiniera Cardoneho odhodilo preč z jeho postu počas druhého útoku nemeckých stíhačiek a jeho zbrane boli zničené. Videl telo O´Neila na podlahe tesne pred opustením paluby. Po dopade bolo jeho telo vyprostené z vraku bombardéru. Po zadržaní nás zobrali na miesto havárie a T/Sgt. Cardone, ktorý hovoril Taliansky, poslúžil ako prekladateľ.
Verím, že spodný strelec S/Sgt. McQuade zomrel, keď nepriateľské strely a rakety zasiahli zadnú časť bombardéru. Vtedy zahynul aj zadný strelec. Bočný strelci hlásili interkomom značné poškodenie zadnej časti lietadla po útoku.
Tesne pred útokom stíhačov bol Cpl. Cash upozornený, aby dával pozor na nepriateľské stíhačky. Hneď po prvom útoku sa však nehlásil. Boční strelci hlásili, že je mŕtvy a jeho zbrane poškodené. Telo, rovnako ako telá ostatných mŕtvych letcov, boli po vyslobodení z vraku bombardéru identifikované Cardonem. Smutné ukončenie prvej misie...
Pravý bočný strelec S/Sgt. Garnett taktiež zahynul pričinením nepriateľských stíhačov. Cardone sa pred núdzovým odhodením pozrel dozadu a videl pravého bočného strelca a rádio operátora ležať na zemi. Lietadlo bolo v plameňoch. Sgt. Wolfe bol tiež naposledy videný ležiaci nehybne na zemi. Cardone skončil v zajateckom tábore Stalag Luft IV."
Mŕtvi letci boli pochovaní v obci Kolozsnéma (Kližská Nemá) o dva dni neskôr, 9. júla 1944. Po vojne bola v obci Kližská Nemá uskutočnená dňa 9. októbra 1946 exhumácia ostatkov amerických letcov. Henry O´Neil bol identifikovaný, avšak ostatných nebolo možné identifikovať a tak dvom boli pridelené čísla X-4459, X-4465 a traja boli exhumovaný pod spoločným označením. Avšak neskôr sa podarila ich identifikácia a tak aj Garnett, Cash, Wolfe, McQuade a Miller majú svoje hroby. Prvý traja ležia na americkom vojenskom cintoríne v Neupre vo Francúzsku, Miller je pochovaný v St.Avold a McQuadeho previezli do Spojených štátov.
Niekoľko minút neskôr, ako posádka Lt. Tomlinsona opustila svoj stroj, sa na combat boxy nad západným Slovenskom vrhli Messerschmitty Bf 109 patriace pravdepodobne I./ JG 302 a poškodili ďalšie bombardéry. Medzi vážne poškodené patril aj stroj B-17G-45-BO 42-97183, patriaci 96.BS a pilotovaný 1st Lt. Ira B. Corpeningom.
1st Lt. Ira B. Corpening P POW
2nd Lt. John F. Kellog CP POW
2nd Lt. Wiliam D. DeVoe N POW
2nd Lt. Robert F. Gallup B POW
T/Sgt. Norton D. Skinner U/T POW
S/Sgt. Shields G. Stultz B/T POW
S/Sgt. Paul E. Brau R/W POW
S/Sgt. William J. Leszczynski L/W POW
S/Sgt. Samuel L. Strode T/G POW
T/Sgt. Virgil R. Stuart R/O EVADED
Po útoku trojice Messerschmittov bol zničený motor č.4. Krídlo začalo horieť a vrtuľa zničeného motora sa nedala zapraporovať. Stroj strácal výšku a pilot sa rozhodol pokúsiť sa o návrat do Talianska. Avšak stroj sa po krátkej dobe stal neovládateľným a z kokpitu bol vydaný rozkaz na opustenie paluby.
Všetci letci úspešne opustili palubu svojho bombardéru a na padákoch sa znášali k zemi, zatiaľ čo sa opustený a horiaci stroj rútil k zemi, na ktorú narazil asi o 11:00 hod. v oblasti medzi obcami Jablonica a Cerová-Lieskové.
Letci dopadli vo vzdialenosti od 2 do 8 km od nemeckej posádky v Senici. Tá ihneď vyslala vojsko na ich zadržanie. Traja letci boli zadržaní v lese zvanom "Bažantnica", dvaja v lese pri mlyne Valoha a jeden v obci Cerová-Lieskové. Ihneď po zadržaní boli letci prevzatí vojenskou nemeckou posádkou v Senici do kasární. Aj zhodené guľomety zadržala nemecká hliadka. V ten istý deň boli zo Senice nemeckým poľným žandárstvom eskortovaní do Viedne Leszczinski, DeVoe, Gallup, Braun a Schields. Spolu s nimi bol eskortovaný i letec, ktorý bol zadržaný v obci Cerová-Lieskové. Jeho meno bolo Ira B. Corpening – pilot zostreleného stroja. Zvláštny osud mal druhý pilot John „Jack“ Kellog. PO výskoku na padáku a dopade na slovenskú zem putoval osem dní smerom na juh až od vyčerpania upadol do bezvedomia. Tak ho našiel neznámy mladík, zobral ho k nemu domov, dal mu civilný odev a dal letcovi zajesť. Po oddychu sa letec vydal opäť na cestu avšak ešte v ten deň bol zajatý na slovensko – maďarskej hranici maďarskými žandármi. Po veľmi tvrdom výsluchu a verejnému poníženiu na verejnosti bol letec na vlaku odvezený podobne ako jeho kolegovia z posádky do Viedne. Z Viedne putovali letci do zajateckých táborov.
Horný strelec Norton Skinner dopadol mimo územia Schutzzone. Po doskoku zahrabal padák v lese do zeme a pomocou kompasu sa uberal na juh, s cieľom dostať sa do Juhoslávie. Striedavo spal a pochodoval južným smerom. Bol zadržaný 9. júla 1944 okolo 15:00 hod. v lese za obcou Častá, keď bol počas spánku spozorovanými miestnymi občanmi, ktorí následne upozornili žandársku stanicu. Ako vojenský zajatec bol dňa 10. júla 1944 odovzdaný vojenskému posádkovému veliteľstvu v Trnave a neskôr internovaný v zajateckom tábore v Grinave.
Rádiooperátora Virgil R. Stuarta po výskoku na padáku a doskoku na slovenskú zem južne od Senice pri obci Horné Suroviny našiel správca liehovaru František Rataj. Ukryl ho a večer previedol do obce Hlboké, kde bol letec do konca vojny, resp. prechodu sovietskeho frontu ukrývaný v dome Šlahorovcov.
Zdroje: Konečná zastávka: Slovensko!, 2007;
Dňa 7. júla 1944 zaútočila 454. bombardovacia skupina počas svojej misie č. 75 na rafinériu Odertal. Tridsaťosem bombardérov Consolidated B-24 Liberator vzlietlo o 06:30 hod. Štyri z nich sa museli predčasne vrátiť. Dva z dôvodu poruchy palivového systému, jeden z dôvodu úniku paliva a štvrtý pre poruchu generátorov. Dva z týchto strojov omylom zhodili 20 kusov 500 lb bômb nad Jadranom.
Cesta zvyšných posádok k cieľu viedla ponad ostrov Cazziol (Sušac), Csallokos-aranyos (Zlatná na Ostrove), Sternberg (Šternberk), Neustadt (Prudnik) až k I.P. ktorým bol Oberglogau (Opolskie). Od primárneho cieľa sa odklonili na Zebrzydowice a späť na Zlatnú na Ostrove a rovno do Talianska.
Dvanásť strojov zhodilo 120 kusov 500 lb bômb (30 ton) na primárny cieľ o 11:30 hod. z výšky 22 000 stôp. Zvyšných dvadsať strojov zhodilo 195 kusov 500 lb bômb (48,75 ton) na príležitostný cieľ, ktorým bola zbrojovka v Dubnici nad Váhom a to z dôvodu poruchy zameriavača nad primárnym cieľom. Sekundárny cieľ nebol napadnutý, nakoľko skupina sa nechcela oddeliť od formácie Wingu. (Viac o nálete na Dubnicu nájdete v tomto odkaze)
Dvadsaťosem bombardérov pristálo na základni o 14:32 hod., a ďalšie tri pristáli na ostrove Vis. Dva bombardéry boli posledný krát videné nad cieľom a dva bombardéry boli zostrelené Flakom a nepriateľskými stíhačmi. Medzi stratenými strojmi boli B-24 42-52173 "R-Baby", pilot Wilson; B-24 42-95380, pilot Dubas a B-24 42-99758, pilot Johnson. Štyri ďalšie stroje boli poškodené Flakom a jeden bombardér bol poškodený stíhačmi. Šesťdesiat jedna letcov bolo pohrešovaných a dvaja sa vrátili na základňu vážne zranení.
Z kompilátu výpovedí letcov posádok bombardérov sa dá zostrojiť mozaika posledných okamihov zostrelených strojov. Tri jednomotorové nepriateľské stíhačky boli videné v diaľke nad Odertalom. Na poludnie zaútočila v oblasti príležitostného cieľa skupina 10-12 Me 109 a Fw 190 zo zadnej polosféry na formáciu 454. bombardovacej skupiny. Štyri z nich uskutočnili štyri po sebe nasledujúce útoky a dva z nich boli zostrelené. V tom čase sa k skupine útočníkov pridali dva Me 410 od ZG 76. Útočníci s sústredili na boxy B a C, a špeciálne sa zameriavali na oneskorencov a odpadlíkov. Agresívne útoky pokračovali až po jazero Balaton do 12:35 hod. Útočníci prilietali v skupinkách tvorených dvoma až piatimi lietadlami, útočiac z pozícií 2, 3, 6 a 9 hodín a všetkých výšok. Fw 190 boli tmavo kamuflované, Me 109 mali biele vrtuľové kužele, žlté (pravdepodobne JG 302(?) alebo JGr.Ost) a zelené pásy (JG 27) a namodralú kamufláž trupu.
Čo sa týka detailov útoku na stroj por. Wilsona prezývaný "R-Baby", nechajme hovoriť spodného strelca bombardéru S/Sgt. Charles W. Benner Jr., ktorá bola zaznamenaná po jeho návrate na základňu dňa 8.10.1944, deň po evakuácii z letiska Tri Duby:
"Leteli sme v úzkej formácii po odhodení bômb na pozícii č.7. Stroj pred nami na pozícii č.4 stratil jede motor v dôsledku Flaku, vypadol z formácie a začal mierne klesať. Náš pilot ho nasledoval a vtedy sme prišli o motor č.4. Nemohli sme stúpať a zaradiť sa do formácie. Vtedy na nás zaútočil Fw 190 z pozície 1 hodina, preletel pod bombardérom a klesal dolu. Nevidel som ho strmhlavý let vybrať. O tri minúty neskôr zaútočili Me 109 z pozície 6 hodín. Bolo ich asi desať. Útočili v dvojiciach a po útoku uhýbali jeden naľavo a druhý napravo od formácie. Útoky trvali asi 35 minút. Zostrelili sme štyri z nich. Zadný strelec Archie LaFond a ja sme nárokovali po jednom zostrelenom messerschmitte. Dva Me 109 si rozdelili zadný, bočný a spodný strelec. George Fernandez v hornej streleckej veži a predný strelec Robert Fleharty si rozdelili nárok na zničenie Fw 190.
Náš stroj smeroval k horám. Mali sme mnoho zásahov a dier v trupe a niekoľko letcov bolo ranených. Zadný, spodný strelec a jeden z bočných strelcov boli bez munície. Pilot vysunul podvozok a útoky ustali. Keďže nás však veľmi spomaľoval, po chvíli ho opäť zatiahol a útoky opäť začali. Únikový východ sa zasekol. Pilot opäť vysunul podvozok a letci vyskákali na padákoch. Tri z Me 109 nasledovali líniu padákov, evidentne počítali koľko letcov vyskočilo. Rádio operátor Robert E. Hede mal vážne poranenú ruku a rameno, avšak podarilo sa mu vyskočiť cez bočné strelisko. Pilot a druhý pilot boli ľahko ranený jednou explóziou Flaku ešte nad cieľom."
Cesta zvyšných posádok k cieľu viedla ponad ostrov Cazziol (Sušac), Csallokos-aranyos (Zlatná na Ostrove), Sternberg (Šternberk), Neustadt (Prudnik) až k I.P. ktorým bol Oberglogau (Opolskie). Od primárneho cieľa sa odklonili na Zebrzydowice a späť na Zlatnú na Ostrove a rovno do Talianska.
Dvanásť strojov zhodilo 120 kusov 500 lb bômb (30 ton) na primárny cieľ o 11:30 hod. z výšky 22 000 stôp. Zvyšných dvadsať strojov zhodilo 195 kusov 500 lb bômb (48,75 ton) na príležitostný cieľ, ktorým bola zbrojovka v Dubnici nad Váhom a to z dôvodu poruchy zameriavača nad primárnym cieľom. Sekundárny cieľ nebol napadnutý, nakoľko skupina sa nechcela oddeliť od formácie Wingu. (Viac o nálete na Dubnicu nájdete v tomto odkaze)
Dvadsaťosem bombardérov pristálo na základni o 14:32 hod., a ďalšie tri pristáli na ostrove Vis. Dva bombardéry boli posledný krát videné nad cieľom a dva bombardéry boli zostrelené Flakom a nepriateľskými stíhačmi. Medzi stratenými strojmi boli B-24 42-52173 "R-Baby", pilot Wilson; B-24 42-95380, pilot Dubas a B-24 42-99758, pilot Johnson. Štyri ďalšie stroje boli poškodené Flakom a jeden bombardér bol poškodený stíhačmi. Šesťdesiat jedna letcov bolo pohrešovaných a dvaja sa vrátili na základňu vážne zranení.
Z kompilátu výpovedí letcov posádok bombardérov sa dá zostrojiť mozaika posledných okamihov zostrelených strojov. Tri jednomotorové nepriateľské stíhačky boli videné v diaľke nad Odertalom. Na poludnie zaútočila v oblasti príležitostného cieľa skupina 10-12 Me 109 a Fw 190 zo zadnej polosféry na formáciu 454. bombardovacej skupiny. Štyri z nich uskutočnili štyri po sebe nasledujúce útoky a dva z nich boli zostrelené. V tom čase sa k skupine útočníkov pridali dva Me 410 od ZG 76. Útočníci s sústredili na boxy B a C, a špeciálne sa zameriavali na oneskorencov a odpadlíkov. Agresívne útoky pokračovali až po jazero Balaton do 12:35 hod. Útočníci prilietali v skupinkách tvorených dvoma až piatimi lietadlami, útočiac z pozícií 2, 3, 6 a 9 hodín a všetkých výšok. Fw 190 boli tmavo kamuflované, Me 109 mali biele vrtuľové kužele, žlté (pravdepodobne JG 302(?) alebo JGr.Ost) a zelené pásy (JG 27) a namodralú kamufláž trupu.
 |
| Časť posádky "R-Baby". Zľava Yezdich, Hede, Fraser, Fleharty, Rasor a Rienerth. |
"Leteli sme v úzkej formácii po odhodení bômb na pozícii č.7. Stroj pred nami na pozícii č.4 stratil jede motor v dôsledku Flaku, vypadol z formácie a začal mierne klesať. Náš pilot ho nasledoval a vtedy sme prišli o motor č.4. Nemohli sme stúpať a zaradiť sa do formácie. Vtedy na nás zaútočil Fw 190 z pozície 1 hodina, preletel pod bombardérom a klesal dolu. Nevidel som ho strmhlavý let vybrať. O tri minúty neskôr zaútočili Me 109 z pozície 6 hodín. Bolo ich asi desať. Útočili v dvojiciach a po útoku uhýbali jeden naľavo a druhý napravo od formácie. Útoky trvali asi 35 minút. Zostrelili sme štyri z nich. Zadný strelec Archie LaFond a ja sme nárokovali po jednom zostrelenom messerschmitte. Dva Me 109 si rozdelili zadný, bočný a spodný strelec. George Fernandez v hornej streleckej veži a predný strelec Robert Fleharty si rozdelili nárok na zničenie Fw 190.
Náš stroj smeroval k horám. Mali sme mnoho zásahov a dier v trupe a niekoľko letcov bolo ranených. Zadný, spodný strelec a jeden z bočných strelcov boli bez munície. Pilot vysunul podvozok a útoky ustali. Keďže nás však veľmi spomaľoval, po chvíli ho opäť zatiahol a útoky opäť začali. Únikový východ sa zasekol. Pilot opäť vysunul podvozok a letci vyskákali na padákoch. Tri z Me 109 nasledovali líniu padákov, evidentne počítali koľko letcov vyskočilo. Rádio operátor Robert E. Hede mal vážne poranenú ruku a rameno, avšak podarilo sa mu vyskočiť cez bočné strelisko. Pilot a druhý pilot boli ľahko ranený jednou explóziou Flaku ešte nad cieľom."
 |
| B-24H-10-CF 42-52173 R-Baby 454.BG. Na zadnej časti trupu chýba zatiaľ neznáme tzv. Battle number, ktoré pre 736.BS boli v rozsahu 1-24. |