V piatok 16. júna 1944 vyslala 15. letecká armáda Spojených štátov Amerických (15. USAAF) do vzduchu 169 bombardérov Boeing B-17 Flying Fortress a 489 bombardérov Consolidated B-24 Liberator. Ich doprovod zabezpečovalo 290 stíhacích strojov - 112 dvojmotorových P-38 Lightning, 136 P-51 Mustang a 42 P-47 Thunderbolt. Cieľmi boli rafinérie v oblasti Viedne. Avšak nie len tam. 49. bombardovací wing tvorený štyrmi skupinami bombardérov B-24 bombardoval bratislavskú rafinériu Apollo, zimný prístav a prístavný most v Bratislave.
Liberator B-24H-15-FO 42-52309 s posádkou 2nd Lt. Paul E. Millera patriaci k 456. bombardovacej skupine mal počas príletu k cieľu, ktorým boli sklady pohonných hmôt vo Winterhafene, problémy s motormi a preto zaostal za formáciou. Osamotený sa stal ľahkým terčom nepriateľských stíhačov. Dva messerschmitty 109 od I./ JG 302 zaútočili zo zadnej polosféry. Po útoku bola ľavá polovica krídla a trup bombardéru v plameňoch. Boli spozorované tri padáky. Hneď na to stroj prešiel do vývrtky a v 10:40 hod. dopadol dva kilometre na severozápad od obce Felsöszeli (Horné Saliby) pri rieke Dudváh do kukurice. Z troch osôb, ktoré vyskočili dve boli zranené a prevezené do nemocnice v Nových Zámkoch. James Hill bol zranený na oboch nohách. Z miesta dopadu ho odniesli na nosidlách a po nutnom ošetrení bol neskôr internovaný v tábore StalagLuft 3. Donald Ogden bol uväznený v StalagLuft 4.
 |
| Posádka bombardéru B-24, ktorý sa zrútil po útoku nemeckej stíhačky messerschmitt 109 pri obci Horné Saliby. V zadnom rade (zľava) stoja druhý pilot 2nd Lt Robert M. Highshoe, pilot 2nd Lt Paul E. Miller, navigátor 2nd Lt George W. Kaspar a bombometčík 2nd Lt Francis J. Nish; V prednom rade kľačia v presne neidentifikovanom poradí predný strelec S/Sgt Donald A. Ogden, pravý bočný strelec T/Sgt James P. Hill, rádio operátor S/Sgt Ray W. Bowden, horný strelec S/Sgt Howard G. Kiefer, spodný strelec S/Sgt Marshall O. Hamner a zadný strelec S/Sgt Ervin O. Whitlock. |
Tretím zachráneným členom posádky bol bombometčík 2nd Lt. Francis J. Nish, ktorý na svoj prvý a zároveň posledný zoskok na padáku spomína takto:
„Dňa 16. júna 1944 sme krátko pred cieľom stratili jeden z motorov a s troma sme sa neboli schopní udržať v lete vo formácii. Napadli nás dva Me 109 a muži z posádky boli zranení 20 mm projektilmi. Bombardér už horel keď sme spolu s predným strelcom Ogdenom opustili stroj na padákoch. Po dopade ma vzali miestni obyvatelia do blízkeho mestečka a umiestnili ma do provizórnej väznice. Nasledujúci deň ma vzali na miesto havárie nášho stroja. Lietadlo bolo takmer úplne zhorené. V troskách bolo možno vidieť jedno alebo dve obhorené telá. Potom ma previezli do civilnej väznice v Budapešti a po dvoch týždňoch strávených na samotke ma nemecké stráže eskortovali do zajateckého tábora Stalag Luft 3.“
 |
| Trosky bombardéru na poli pri Horných Salibách. Jemné duralové plechy Liberatoru sa po dopade roztrieštili a zasypali pole v okruhu niekoľkých metrov. Iba pevné oceľové časti konštrukcie trupu a motorové lože pripomínali niekdajší tvar štvormotorového bombardéru |
Po vojne bola dňa 09. októbra 1946 prevedená exhumácia tiel amerických letcov (viď foto dolu) pochovaných v obci Horné Saliby. Záznamy hovoria o siedmych nájdených telách. Presne boli identifikovaní Erwin G. Whitlock, Ray V. Bowden, Robert M. Highshoe, Marshal C. Hammer a Paul E. Miller. Pod číslami X-7978 a X-7979 sa skrývajú exhumácie neznámych ostatkov. Ostatky Millera, Kiefera, Whitlocka a Bowdena boli prevezené na Americký vojenský cintorín v meste St. Avold vo Francúzsku. Miesto posledného odpočinku ostatných letcov je zatiaľ neznáme.
 |
| Exhumácia v Salibách |
Zdroje: F.J. Nish memo; MACR;
Dňa 16.06.1944 len jeden Americký letec, pilot 27.FS/1.FG, 1st Lt. George F. Eldred, Jr. o 10:05 hod. nahlásil víťazstvo nad Bf 110 v oblasti maďarského mesta Pápa. Jednalo sa pravdeporobne o stroj 7./ZG 26,ktorý dopadol na Slovenskom území.
Zdroj: Olynick F.;
Jedným zo strojov, ktorý 16.06.1944 pohrešovala 376.BG bol stroj B-24G-10-NT 42-78209 "The Wheel" (L, #89) z 515.BS, ktorý pilotoval 2nd Lt. Frank P. Marcus.
2nd Lt. Frank P. Marcus P KIA
2nd Lt. Marshall V. Peterson CP KIA
2nd Lt. Charles H. McNally N KIA
2nd Lt. Donald L. Schoenlein B POW
T/Sgt. George G. Hadfield E – UT KIA
T/Sgt. William F. Fahr R/O KIA
S/Sgt. Charles C. Gibson Ass/E KIA
S/Sgt. George R. Keyes Ass/R KIA
S/Sgt. A.W. Lain T/G KIA
S/Sgt. Carleton E. Wiles Armorer KIA
O 09:50 hod., teda už počas príletu k cieľu sa jeho stroj zrazil s nepriateľským stíhačom. Americký bombardér dopadol na vtedajšom maďarskom území pri obci Alistál (Dolný Štál), v miestnej časti Tönyeistál, blízko cesty na Ekecs (Okoč) zvanej Jáző dűlő. Na miesto dopadu sa onedlho dostavili vojaci maďarskej kráľovskej armády (Magyar királyi honvédség), ktorí mali stanovište pri obci Nádszeg (Trstice). Spolu s príslušníkmi Maďarského kráľovského žandárstva z Okoča zaistili okolie dpadu pred zvedavcami.
Deväť členov posádky zahynulo v troskách stroja. Siedmi z nich boli nasledujúceho dňa pochovaní miestnym obyvateľstvom na cintoríne v obci Alistál (Dolný Štál). Ďalších dvoch našli a pochovali o dva dni neskôr. Farár Molnár Jószef, ktorý obrad nad telami amerických letcov odslúžil, bol počas totalitného režimu v roku 1951 odsúdený za “kolaboráciu”. Väzenie však prežil.
Z desaťčlennej posádky sa zachránil iba bombometčík 2nd Lt. Donald L. Schoenlein.
Po vojne sa na cintoríne v obci Dolný Štál konala exhumácia tiel členov posádky Franka Marcusa. Dňa 26.9.1947 boli okrem pilotových vyzdvihnuté aj pozostatky Charlesa Gibsona, A. Laina, Georgea Hadfielda a Charlesa McNallyho a boli prevezené na Ardenský americký vojenský cintorín v belgickom Neupre. Pozostatky Marshalla Petersona sa pravdepodobne nepodarilo nájsť a je preto uvedený medzi ostatnými nezvestnými americkými vojakmi na cintoríne vo Florencii v Taliansku.
Pozostatky Williama Fahra previezli na národný cintorín na Long Islande a George Keyes odpočíva na národnom Woodlandskom cintoríne v Elmire (štát New York).
Premožiteľom posádky 2nd Lt. Marcusa bol pravdepodobne Lt. Werner Mihatsch zo 4./ ZG 76.
Druhým strateným strojom od 376.BG bol stroj B-24H-10-CF 41-29294 „Miss Minerva II“ (C, #26) patriaci 512.BS. Posádku tvorili pilot 2nd Lt. Harold B. Drake, druhý pilot 2nd Lt. Gordon W. Hambidge, navigátor 2nd Lt. Walter S. Mitchell, bombometčík 2nd Lt. Andrew A. Marcucci, palubný mechanik T/Sgt. Harold V. Shogren, rádio operátor T/Sgt. Philip A. Latimar, asistent palubného mechanika a palubný strelec S/Sgt. Paul E. Maddox, palubný strelec S/Sgt. George F. Riley, zadný strelec S/Sgt. Billy S. Wilburn a palubný strelec S/Sgt. Theodore M. Maddox.
Krátko po zhodení bômb sa 376.BG otočila ponad Lamač a Rakúske územie na juh. Tam však už striehli pripravené obsluhy slovenských protilietadlových kanónov ráže 88 mm, ktoré boli umiestnené v Petržalke. O 10:15 hod. bol bombardér 2nd Lt. Drakea zasiahnutý priamym zásahom. Na vrchnej časti krídla a v oblasti bombovnice sa objavili plamene. Stroj výrazne strácal výšku avšak pilot stále úspešne pilotoval stroj ešte niekoľko sekúnd. Troch členov posádky videli vyskočiť, avšak nikto už po ich výskoku nevidel žiadneho z nich otvoril padák. Potom bombardér začal klesať dolu kĺzavým letom a keď plamene dosiahli palivové nádrže bombardér explodoval. Chvostová časť a trup až po krídla zostali v celku, točili sa a prevaľovali vo vzduchu. Krídlo sa rozlomilo na dve časti, ktoré horeli aj po tom, čo dopadli na zem. Nos lietadla sa taktiež oddelil a padal v plameňoch dolu. Trosky stroja dopadli pri rakúskej obci Nickelsdorf.
Osem členov posádky zahynulo. Smrť rozdelila bratov Maddoxových. Paul zahynul v troskách, zatiaľ čo sa Theodor spolu s Walterom Mitchellom úspešne zniesli na padákoch na zem a oboch ich zajali Rakúšania.
Letci boli pochovaní dňa 19. júna 1944 na nickelsdorfskom cintoríne. Po exhumácii dňa 26. apríla 1948 boli pozostatky Georgea Rileyho prevezené na Americký vojenský cintorín v Ardenách (Plot C Row 11 Grave 51), zatiaľ čo Drake, Paul Maddox, Shogren a Wilburn boli prevezení do USA a pochovaní na Jefferson Barracks National Cemetery a Marcucci na Golden Gate National Cemetery.
Zdroj: Olynick F.;
Jedným zo strojov, ktorý 16.06.1944 pohrešovala 376.BG bol stroj B-24G-10-NT 42-78209 "The Wheel" (L, #89) z 515.BS, ktorý pilotoval 2nd Lt. Frank P. Marcus.
2nd Lt. Frank P. Marcus P KIA
2nd Lt. Marshall V. Peterson CP KIA
2nd Lt. Charles H. McNally N KIA
2nd Lt. Donald L. Schoenlein B POW
T/Sgt. George G. Hadfield E – UT KIA
T/Sgt. William F. Fahr R/O KIA
S/Sgt. Charles C. Gibson Ass/E KIA
S/Sgt. George R. Keyes Ass/R KIA
S/Sgt. A.W. Lain T/G KIA
S/Sgt. Carleton E. Wiles Armorer KIA
O 09:50 hod., teda už počas príletu k cieľu sa jeho stroj zrazil s nepriateľským stíhačom. Americký bombardér dopadol na vtedajšom maďarskom území pri obci Alistál (Dolný Štál), v miestnej časti Tönyeistál, blízko cesty na Ekecs (Okoč) zvanej Jáző dűlő. Na miesto dopadu sa onedlho dostavili vojaci maďarskej kráľovskej armády (Magyar királyi honvédség), ktorí mali stanovište pri obci Nádszeg (Trstice). Spolu s príslušníkmi Maďarského kráľovského žandárstva z Okoča zaistili okolie dpadu pred zvedavcami.
Deväť členov posádky zahynulo v troskách stroja. Siedmi z nich boli nasledujúceho dňa pochovaní miestnym obyvateľstvom na cintoríne v obci Alistál (Dolný Štál). Ďalších dvoch našli a pochovali o dva dni neskôr. Farár Molnár Jószef, ktorý obrad nad telami amerických letcov odslúžil, bol počas totalitného režimu v roku 1951 odsúdený za “kolaboráciu”. Väzenie však prežil.
Z desaťčlennej posádky sa zachránil iba bombometčík 2nd Lt. Donald L. Schoenlein.
 |
| Hore vľavo posádka, vpravo nose art osudového stroja. Dolu zľava, Keyes, Schoenlein, Peterson, Fahr |
Pozostatky Williama Fahra previezli na národný cintorín na Long Islande a George Keyes odpočíva na národnom Woodlandskom cintoríne v Elmire (štát New York).
Krátko po zhodení bômb sa 376.BG otočila ponad Lamač a Rakúske územie na juh. Tam však už striehli pripravené obsluhy slovenských protilietadlových kanónov ráže 88 mm, ktoré boli umiestnené v Petržalke. O 10:15 hod. bol bombardér 2nd Lt. Drakea zasiahnutý priamym zásahom. Na vrchnej časti krídla a v oblasti bombovnice sa objavili plamene. Stroj výrazne strácal výšku avšak pilot stále úspešne pilotoval stroj ešte niekoľko sekúnd. Troch členov posádky videli vyskočiť, avšak nikto už po ich výskoku nevidel žiadneho z nich otvoril padák. Potom bombardér začal klesať dolu kĺzavým letom a keď plamene dosiahli palivové nádrže bombardér explodoval. Chvostová časť a trup až po krídla zostali v celku, točili sa a prevaľovali vo vzduchu. Krídlo sa rozlomilo na dve časti, ktoré horeli aj po tom, čo dopadli na zem. Nos lietadla sa taktiež oddelil a padal v plameňoch dolu. Trosky stroja dopadli pri rakúskej obci Nickelsdorf.
 |
| Posádka H. Drakea, Crew 246. |
Osem členov posádky zahynulo. Smrť rozdelila bratov Maddoxových. Paul zahynul v troskách, zatiaľ čo sa Theodor spolu s Walterom Mitchellom úspešne zniesli na padákoch na zem a oboch ich zajali Rakúšania.
Letci boli pochovaní dňa 19. júna 1944 na nickelsdorfskom cintoríne. Po exhumácii dňa 26. apríla 1948 boli pozostatky Georgea Rileyho prevezené na Americký vojenský cintorín v Ardenách (Plot C Row 11 Grave 51), zatiaľ čo Drake, Paul Maddox, Shogren a Wilburn boli prevezení do USA a pochovaní na Jefferson Barracks National Cemetery a Marcucci na Golden Gate National Cemetery.
 |
| Trosky Drakeovho stroja. |