USAAF: 13.09.1944

V stredu 13.09.1944 sa veliteľstvo 15.USAAF rozhodlo uskutočniť veľký nálet na rafinériu v Osvienčime, Zdieszowiciach (Odertal) a Blachowni Slazkiej v Poľsku. Štyristojeden bombardérov s doprovodom 412 stíhačiek typu P-51 Mustang a P-38 Lightning nabralo kurz k svojim cieľom. Na Osvienčim bolo vyslaných 96 Liberatorov, z ktorých sa deväť nevrátilo. 112 Liberatorov smerovalo na Zdieszowice – päť bolo zostrelených. Na Blachowniu Slaskiu zaútočilo 168 bombardérov B-17. Nemecká obrana zostrelila desať z nich. V Taliansku zaútočila viac ako stovka Liberatorov na viadukt Avisio, a železničné mosty v Mezzocorona a Ora. Celkove 15. letecká armáda stratila 13.9.1944 27 strojov. Väčšina strojov dopadla v Poľsku, niektoré sa zrútili južnejšie na Slovensku, Maďarsku alebo až v Juhoslávii.

Druhá bombardovacia skupina vzlietla dňa 13.09.1944 na Mission No. 274 zo základne Amendola. Z dvadsiatich ôsmych strojov 2.BG sa dva vrátili predčasne a iba 19 odhodilo svoje bomby cez hustú oblačnosť na cieľ, ktorým bola rafinéria Blechhammer-Juh. Zvyšných sedem bombardérov Boeing B-17 "Flying Fortress" od 2.BG bombardovalo príležitostný cieľ, ktorým bola zoraďovacia stanica vo Vrútkoch na Slovensku. Na cieľ dopadlo osem minút pred obedom 55 kusov 250-kilogramových RDX bômb. Podľa vyhodnocovacej správy, vypracovanej na základe fotografií po návrate na základňu, útok na Vrútky bol úspešný. Bomby boli koncentrované v priestore zoraďovacej stanice. Poškodených bolo asi 50 vagónov, trať bola prerušená a bomby zasiahli budovy na juhu a severe cieľa. 


Zdroje: 5.BW Operational Analysis and Final Strike Assesment Record, NARA, Washington, USA


V zostave 429.BS/2.BG, ktorá útočila na Blechhammer bol aj stroj B-17G-15-VE 42-97490, za ktorého riadením sedeli pilot 2nd Lt. Daryle R. Stuckey a druhý pilot 2nd Lt. Henry E. Tennyson.

2nd Lt. Daryle R. Stuckey P POW
2nd Lt. Henry E. Tennyson CP EVADED
2nd Lt. Herbert Traurig N POW
S/Sgt. Wiliam M. Spruce TOG EVADED
S/Sgt. Robert L. Caryl U/T POW
S/Sgt. George R. Gasparik L/T POW
S/Sgt. Paul C. P. Reinhart R/W EVADED
S/Sgt. Robert W. Hare L/W EVADED
S/Sgt. Thomas W. Cima T/G POW
S/Sgt. William L. McKibbin R/O POW

Počas letu k cieľu začal strácať výkon motor č.4 a musel byť vypnutý. Tesne pred tým spodný strelec ohlásil nepravidelný chod motoru č.1 a množstvo čierneho dymu, ktorý z neho začal vychádzať. Takže motor č.1 musel byť taktiež odstavený. Vzápätí vypovedal aj motor č.2 svoju poslušnosť. Posádka nabrala kurz smerom na juhovýchod a druhý pilot sa snažil nakontaktovať na stíhací doprovod a požiadať ich o ochranu pri návrate. Nestalo sa tak. Posádka sa snažila pomôcť stroju, ktorý rapídne strácal výšku a rýchlosť tak, že vyhádzala všetky nepotrebné zariadenia, ako zbrane a muníciu cez palubu. Nádej, že sa na jednom motore dostanú šťastlivo do Talianska na základňu však vyhasla v momente vypovedania chodu posledného motoru. Navigátor na núdzovej frekvencii ohlásil polohu ako východne od Budapešti, avšak mýlil sa. Stroj sa nachádzal východne od Bratislavy nad pohoriami Tríbeč a Vtáčnik.  Pilot dal rozkaz na opustenie paluby. Všetci letci úspešne vyskočili a na padákovom hodvábe sa zniesli na slovenské územie v okolí Nitry.
Pilot 2nd Lt. Daryle R. Stuckey
Šesť letcov bolo takmer okamžite po dopade zajatých. Stuckey, Traurig, Cima, McKibbin a Caryl boli zajatí nemeckými vojakmi asi o 12:00 hod. pri mestečku Verebély (Vráble) na vtedajšej slovensko-maďarskej hranici. Dôstojníci Traurig a Stuckey putovali do zajateckého tábora Stalag Luft III, zatiaľ čo ostatní štyria členovia posádky, Caryl, Cima, McKibbin a Gasparik skončili v zajateckom tábore Stalag Luft IV. 
Poškodený stroj letel na sever od obce Neverice. Aby sa posádka po výskoku na padákoch mohla na zemi stretnúť, zatočil pilot stroj v oblúku ponad obce Súlovce a  Horné Lefantovce. Potom, čo celá posádka opustila palubu, neovládaný stroj dopadol do lesnatej oblasti na periférii katastra obce Jelenec zvanej “Pod Držou” (kataster obce Gýmešské Kostoľany). Pri kontakte so stromovým porastom sa kĺzavý let bombardéru spomalil, motory sa odtrhli a odleteli dopredu. Stroj dopadol na plocho ale neexplodoval. Ako jednu z možných príčin poruchy motorov a pádu stroja uviedol Paul Reinhard vo svojom liste fakt, že sa pravdepodobne neustriehol moment prepnutia krídelných palivových nádrží a motory tak nedostávali potrebné množstvo paliva a vypovedali službu. Opätovne ich nahodiť za letu na B-17ke bolo nemožné!
Fotografie z miesta dopadu B-17
S/Sgt. Spruce, 2nd Lt. Tennyson, S/Sgt. Hare dopadli do tesnej blízkosti jeden vedľa druhého. Avšak nespojili sa a ich osudy sa na chvíľu rozdelili. Pravdepodobne Hare a Tennyson boli tými letcami, na ktorých si miestni obyvatelia pamätajú, že sa skrývali za  pomoci učiteľa Rudolfa Pajenského a stolára Alexandra Sipinu z Jelenca (a mnohých ďalších z Jelenca a Kostolian) v zvonici v obci Kostoľany pod Tríbečom. Za pomoci partizánskych spojok, ktoré operovali v oblasti obce sa dostali postupne do Banskej Bystrice a stihli odsun zostrelených letcov z letiska Tri Duby.
Príbeh Wiliama M. Spruceho je spojený s osudom študenta z Kostolian pod Tríbečom menom Ján Szegény. Ten v osudný deň s priateľom Jozefom Slávikom vyvážali na pole hnoj, keď zrazu uvideli havarovať americký bombardér. O chvíľu boli na mieste dopadu a odniesli si na pamiatku malé drobnosti a mapu. Potom sa Ján rozhodol ísť hľadať letcov. Na okraji lesa medzi „Cerovinou a Jedlinami“ stretol pravdepodobne Wiliama Sprucea. Na voze ho obaja študenti odviezli do stodoly u Szegényovcov. Na noc bol Američan ukrytý v dome, cez deň v stodole. Tak prečkal dva dni. Potom ho podobne ako jeho druhov odviedli za pomoci partizánov do centra SNP v Banskej Bystrici a na letisko Tri Duby.
W.M. Spruce a J. Szegény
Pátranie žandárskych staníc, ktoré bolo začaté okamžite po ich zoskoku pokračovalo aj nasledujúci deň, 14. septembra pričom sa k nim pridala aj skupina 35 nemeckých vojakov. Správy o ukrývaní a pobyte Amerických letcov v obci sa rozšírili. Dňa 16. septembra 1944 prišli do obce Kostoľany pod Tríbečom dve osobné nemecké autá a začali dôkladne prehľadávať dom za domom. Tak sa dostali aj ku Szegéniovcom, kde našli leteckú kombinézu, mapu a iné suveníry z lietadla. Jána zatkli a nechali ho strážiť jedným z vojakov, zatiaľ čo prehľadávanie pokračovalo. Szegény sa neúspešne pokúsil o útek, pri ktorom ho stráž zastrelila. Pochovali ho nasledujúci deň v obci. 
Pravý bočný strelec S/Sgt. C. P. Reinhart, S/Sgt. unikol zajatiu a odletel 17.09.1944 z letiska Tri Duby späť do Talianska.

Zdroje: Vrána R.; 


Jednou zo skupín 15. leteckej armády, ktorá zaútočila na rafinériu v Odertale bola aj 455.BG na jej misii č. 116. Tridsať bombardérov B-24 Liberator, vyzbrojených 500 librovými RDX bombami odštartovalo zo základne San Giovanni v Taliansku k svojmu cieľu. Posádky zhodili svoje bomby na cieľ podľa značiek, ktoré im do cieľovej oblasti zhodili Pathfindery. Šesťdesiat osem ton bômb z útrob bombardérov zasiahlo svoj cieľ. Skupina sa nestretla s nepriateľskými stíhačmi a v dôsledku paľby flaku stratila tri stroje. Jedna posádka z poškodených dotiahla svoj stroj nad priateľské územie Juhoslávie a letci úspešne opustili palubu bombardéru. Ďalšie dve posádky toľko šťastia nemali a museli sa vyrovnať s nástrahami nepriateľského zázemia. Jednou z nich bola aj posádka stroja B-24H-10-FO 42-52283 od 743.BS, ktorej velil 2nd Lt. Edward J. Botteen.

2nd Lt. Edward J. Botteen Jr. P EVADED
2nd Lt. Robert E. Newberg CP EVADED
2nd Lt. David Fuchs N EVADED
2nd Lt. John B. Campbell B EVADED
Sgt. James F. Pittman E-U/T EVADED 
Sgt. Frank E. Bivens T/G EVADED
Sgt. Clarence L. Madsen Jr. R/W EVADED
Sgt. Jake Shaheen Jr. L/T EVADED
Sgt. Benedict H. Raczka L/W POW
Sgt. Harry F. Eddy R/O-N/G KIA

Počas letu k cieľu unikol olej z motora č.3 a ten musel byť zapraporovaný. Na tri motory však zotrvali v lete k cieľu. Avšak stratou výkonu poklesla i rýchlosť a bombardér začal zaostávať za formáciou. Posádka núdzovo odhodila náklad bômb, aby tak odľahčila svoj stroj. Tak sa dostali až do cieľovej oblasti. Nálet však neuskutočnili - bez bômb by to bolo zbytočné sa vystavenie riziku zásahu nemeckým flakom. Počkali obďaleč vo vizuálnom kontakte s ostatnými bombardérmi s úmyslom pripojiť sa k formácii na ich ceste naspäť. Vtedy sa pokazil aj motor č.1. Prehrieval sa, strácal olej a rovnako ako trojka musel byť zapraporovaný.  Bombardér nebol schopný udržať výšku a pomaly klesal. To trvalo asi 45 minút. Zostávajúce dva motory pracovali na plný výkon. No nevydržali dlho a po chvíli vypovedala aj dvojka. Vtedy sa pilot rozhodol a vydal príkaz na opustenie paluby . 

Všetkých desať letcov opustilo palubu klesajúceho bombardéru. To už sa stroj nachádzal nad Slovenským územím, nad ochranným pásmom tzv. Schutzzone. Newberg, Campbell, Fuchs a dvaja palubní strelci, doposiaľ presnejšie neidentifikovaní, dopadli v tesnej blízkosti jeden vedľa druhého medzi Sobotišťom a Podbrančom. Tam ich čoskoro našli miestni obyvatelia a zaviedli ich a ukryl do stodoly. V nej prečkali aj nemecké pátranie po zostrelených letcoch a večer, po malom posilnení jedlom a mliekom ich skontaktovali s ďalšími dvoma letcami z ich posádky. O dva dni sa k nim pripojil aj prvý pilot Botteen, ktorý sa padákom zachytil v strome a zostal na ňom visieť. Odrezal sa z popruhov, avšak pri doskoku si vyvrtol členok. Bratia Miroslav a Vladimír Varsíkovci ho na bicykli odviezli smerom k domu ich rodičov a pred Nemcami ukryli v potoku. 
Osem člennú skupinu Američanov potom miestni obyvatelia zaviedli k partizánom z oddielu Hurban, ktorým velil Miloš Uher a ktorí letcov bezpečne presunuli do Banskej Bystrice. Do centra SNP dorazili dňa 18. septembra 1944 –  deň po prvej evakuačnej akcii.  Druhú však stihli. Významne sa na pomoci americkým letcom podieľali Martin Černek, Štefan Kollárik, Pavol Krča Pavol Valach a mnoho ďalších z okolitých obcí.
Ľavý bočný strelec Benedict H. Raczka si pri doskoku poranil koleno. Preto sa zdržal dlhšie v opatere obyvateľov kopaníc, konkrétne u bratov Jána a Pavla Hýžovcov. Podobne ako jeho druhovia sa dostal do Banskej Bystrice, avšak neskoro a už nestihol evakuačné odlety. Jeho ďalší osud bol spojený s americkou spravodajskou skupinou. 
Smutne sa však skončila životná púť jeho ochrancov. Oboch bratov zatklo dňa 10. novembra 1944 gestapo a po výsluchoch a mučení boli obaja 10. apríla 1945 popravení.
Predný strelec Sgt. Harry F. Eddy vyskočil v poriadku z paluby bombardéru. Pretože si ale zabudol svoj chrbtový padák v prednej časti lietadla, použil núdzový zo zadnej časti bombardéru. Nezapol si však dôkladne popruhy a keď potiahol za otváranie padáku mimo stroja, ten sa otvoril, spomalil a Eddy vypadol z popruhov. Zahynul dopadom na zem na roľu pod Peckovom-Vápeníku. Bol pochovaný dňa 15.9.1944 na cintoríne v obci Vrbovce . 
Opustený bombardér dopadol na otvorené priestranstvo pri obci Sobotište v blízkosti kopanice „Dolní Kutálci“, po dopade neexplodoval, len začal horieť a  tak mohli byť trosky po uhasení požiaru odvezené nemeckým vojskom na letisko Nový Dvor.

Zdroje: FDS;