V nedeľu dňa 10. septembra 1944 malo zoskupenie bombardérov tvorené 169 B-17 a 407 B-24 za ciele sklady a priemyselnú oblasť juhovýchodne od Viedne a dve rafinérie v priľahlej oblasti. Skupina 88 Liberatorov sprevádzaných stíhačmi na strojoch P-38 Lightning a P-51 Mustang bombardovalo taliansky prístav Trieste a ďalších 45 strojov B-24 s eskortou P-51 letelo so zásobami do mesta Lyon vo Francúzsku.
Rafinériu Lobau pri Viedni napadli tri bombardovacie skupiny vyzbrojené “lietajúcimi pevnosťami”. Konkrétne sa jednalo o 301., 2. a 99. Bomb Group. Osemdesiat dva strojov zhodilo na svoj cieľ 172 ton bômb. Výsledok bombardovania nebolo možno pozorovať, nakoľko po prvých bombách sa cieľ zahalil hustým dymom. Nepriateľskí stíhači sa nezmohli tento krát na odpor, avšak všade prítomný flak spôsobil vážne poškodenia niekoľkým bombardérom a rozbil tak formáciu. Ako tretia prilietala v rámci svojej misie č. 343 nad cieľ 301.bombardovacia skupina. Dovtedy mali nemeckí protilietadloví delostrelci dostatok času dokonale si zamerať výšku a rýchlosť amerických strojov a mieriť presne. 301.BG stratila v dôsledku flaku dve posádky v bombardéroch B-17.
Prvá posádka pod velením 2nd Lt. Gail E. Stubbsa od 301.BG / 32.BS letela na stroji B-17G-50-DL 44-6353 na krídle vedúcemu stroju vo vedúcom elemente. Krátko po odhodení bômb presne mierený zásah flaku vytvoril veľkú dieru v pravej polovici krídla ich bombardéru. V okamihu niekoľkých sekúnd pohltili poškodené krídlo plamene, ktoré šľahali až k chvostu bombardéru. Fortress sa odpútal od formácie, padol do vývrtky a explodoval asi 3000 metrov pod formáciou. Letci z okolitých strojov pozorovali tri padáky.
2nd Lt. Gail E. Stubbs P KIA
2nd Lt. Gregory Halford CP KIA
2nd Lt. Samuel E. Siegel N POW
T/Sgt. Thomas J. Gill B KIA
S/Sgt. Donald H. McCloskey E KIA
T/Sgt. John Gelber R/O POW
S/Sgt. Robert M. Bumbarger B/T KIA
S/Sgt. William T. Hitt W/G POW
S/Sgt. Stewart M. Holloway W/G KIA
S/Sgt. Clayton H. Schneider T/G WIA-POW
Sgt. Robert C. Shaughnessy (16114993) spomínal:
"Letel som ako spodný strelec v lietadle 44-6347, letiac na pozícii 2-3, zatiaľ čo 44-6353 letel na pozícii 1-3. Tesne pred príletom nad cieľ náš stroj zaznamenal problémy s motorom a museli sme sa vzdialiť od formácie asi o 1000 yardov, čo nám poskytlo pohľad na vedúcu squadronu. Hneď po odhodení bômb č. 353 začalo širokú zatáčku a vzďaľovalo sa od formácie. Bombardér vyzeral byť pod kontrolou. Vtedy sme videli tri padáky, a hneď na to lietadlo začalo padať dolu. Po páde o 2000 stôp zrazu explodovalo a roztrhlo sa na niekoľko kusov. Žiadne ďalšie padáky som nevidel. Stalo sa tak asi nad východným okrajom Viedne."
V skutočnosti sa však na padákoch zachránili štyria letci z posádky, ktorí boli takmer okamžite po dopade zajatí. Navigátor 2nd Lt. Samuel Siegel skončil v zajateckom tábore Stalag Luft III, zatiaľ čo poddôstojníci T/Sgt. Gelber, S/Sgt. Hitt a S/Sgt. Schneider putovali do tábora Stalag Luft IV. Zadný strelec Clayton Schneider mal niekoľko zlomených rebier a vyvrtnutý členok.
Ďalších šesť letcov zahynulo. Palubný mechanik Donald McCloskey a druhý pilot Gregory Halford boli nájdení pri koryte Dunaja v Rakúsku a boli pochovaní vo Viedni dňa 27.9.1944. Avšak, pilot 2nd Lt. Gail E. Stubbs bol nájdený, pochovaný a po vojne exhumovaný v obci Kližská Nemá. Jeho telo putovalo po Dunaji takú diaľku od Viedne do Kližskej Nemej bez toho, aby sa v ramenách Dunaja niekde zachytilo. Gelber bol po zatknutí odtransportovaní do Budapešti, zatiaľ čo ostatní letci boli odvezení do Viedne.
 |
| 2nd Lt. Gail Eugene Stubbs |
Po vojne za Americká komisia v dvoch hroboch na centrálnom cintoríne vo Viedni našla pozostatky letcov z posádky. Pod číslom X-6914 vyzdvihli ostatky sprvoti identifikované ako 2nd Lt. Raymond Clamage zo 484.BG, avšak neskôr identifikované ako Holloway. Pochovaný je od 22.5.1951 na cintoríne v St. Avold, Plot III, Rada 8, Hrob 91.
Spolu s Holowayim boli na cintoríne vo Viedni identifikované aj ďalšie pozostatky letcov z jeho posádky. Dvaja letci boli nájdení v Dunaji. To dokazuje, že bombardér dopadol predsa len na území Rakúska a telo pilota Gail Stubbsa bolo do obce Kližská Nemá, kde bolo exhumované, naplavené po Dunaji.
V tom istom čase, ako zasiahnutý bombardér Lt. Stubbsa pohltili plamene, začal k zemi padať aj stroj pilotovaný 2nd Lt. Kenneth A. Wisnerom od sesterskej 352.BS.
2nd Lt. Kenneth A. Wisner P POW
2nd Lt. Dale Hanwy CP POW
2nd Lt. Andrew H. Hines N POW
2nd Lt. Bruce Armstrong B POW
S/Sgt Thomas W. Harris E POW
S/Sgt Norman L. Healy R/O POW
S/Sgt Edward C. Kersting R/W POW
Sgt Leo V. Kessell L/W POW
Sgt James E. Fisher B/T POW
S/Sgt Charles K. McClure T/G POW
Tesne pred odhodením bômb, priamy zásah flaku poškodil bombardér B-17G-50-DL 44-6348 medzi krídlom a pravou stranou trupu. Vznikol požiar v bombovnici, miestnosti rádio operátora a na pravej polovici krídla. Palubný mechanik Harris a rádio operátor Healy okamžite začali hasiť požiar. Pravý bočný strelec Kersting stál v priestore dverí kokpitu a neustále informoval pilotov o stave požiaru na palube.
Manuálne ovládanie smerovky a výškoviek bolo poškodené a hroziacej kolízii s vedúcim strojom zabránilo iba prepnutie riadenia na automatického pilota. Pod jeho vplyvom stroj zatočil doľava. Ďalším zásahom flaku bol odstrelený motor č.4. Nasledujúce zásahy poškodili chvost a zadnú časť trupu. Mechanik a rádio operátor neustále bojovali s plameňmi. Kersting však už pre hustý dym a plamene nevidel ich snaženie a preto upovedomil pilota, že situácia je značne zlá. Pilot preto vydal rozkaz na opustenie paluby. Navigátor a zadný strelec vyskočili okamžite. Zadný strelec neskôr vypovedal, že pre hustý dym a požiar nevidel v zadnej časti nikoho a preto skákal bez otálania. Pilot sa na poslednú chvíľu pokúšal rádiom informovať vedúceho formácie o nutnosti opustiť stroj, avšak neprišla žiadna odpoveď. Napokon všetci letci z posádky úspešne opustili poškodený bombardér na padákoch. Pravý bočný strelec doslova “vykopol” spodného strelca cez predný únikový východ po tom, čo sa tento bál vyskočiť. Mechanik vyskočil cez bombovnicu, nasledovaný druhým pilotom. Bombometčík opustil palubu cez otvor v prednej časti bombardéru. Pilot prešiel k bombovnici a vidiac, že na palube už nikto nie je vyskočil aj on cez otvorené dvere bombovnice von.
 |
| 2nd Lt. Kenneth A. Wisner |
Celá posádka úspešne opustila palubu svojej “pevnosti”. V katastri obce Szemet (Kalinkovo) dopadol jeden letec na južnú stranu Dunaja na ostrov. Bol to pravdepodobne 2nd Lt. Hines. Druhý letec zostal visieť na strome. Miestny lesník ho našiel, hodil mu svoj nôž a za jeho pomoci sa Američanovi podarilo dostať na pevnú zem. Tretí letec dopadol na miesto, kde sa nachádza v súčasnosti hrádza vodného diela. Letci boli dopravení na obecný úrad v Kalinkove a boli pohostení štrúdľou a mliekom. Závin si z obavy pred otravou nevzali, zato každý z nich vypil liter mlieka. Ďalší z letcov pristál v katastri obce Gutor (Hamuliakovo) a pilot Kenneth A. Wisner dopadol pri meste Somorja (Šamorín) asi pol kilometra od dopadu svojho stroja. Všetci spomínaní letci boli zajatí a dopravení do Šamorína.
Rádio operátor, zadný strelec, obaja bočný strelci, spodný strelec, pilot a druhý pilot boli v priebehu popoludnia zhromaždení v cele v Šamoríne. Opustili ju nasledujúci deň ráno a v sprievode maďarských stráží boli železnicou prevezení do Budapešti. Tam sa podrobili niekoľko krát výsluchom. Pilot, druhý pilot a bombometčík opustili Budapešť večer 17. septembra a o tri dni neskôr dorazili do zajateckého tábora Stalag Luft III. V meste Sagan, kde boli umiestnení do West Compound. Posádka sa dostala do Stalag Luft IV.
Navigátor 2nd Lt. Andrew H. Hines v krátkosti na svoju poslednú misiu v druhej svetovej vojne spomína nasledovne: „Keď dostala posádka povel na opustenie paluby, nachádzal som sa ako navigátor v prednej časti bombardéru spolu s bombometčíkom Lt. Armstrongom. Po výskoku som oneskoril otváranie padáku so zámerom neupadnúť do bezvedomia z nedostatku kyslíka vo väčšej výške. Veľmi rýchlo som stratil z dohľadu náš stroj. Pristál som na ostrove na rieke Dunaj (pravdepodobne na mieste, kde sa v súčasnosti nachádza vodná nádrž Gabčíkovo, pozn. autor). Bol som sám. Zostal som na slobode do neskorého poobedia dňa 12 septembra, kedy som bol zajatý tromi ozbrojenými mužmi (lesníkmi), ktorí žili na ostrove. Vzali ma do väznice v blízkej osade. Tam som strávil noc z 12. na 13. septembra. Domnievam sa, že to bolo na maďarskej strane Dunaja. Tam som taktiež stretol Sgt. Harrisa z našej posádky. Nasledujúci deň sme boli obaja prevezení do Budapešti a vsadení do osobitných ciel. Z Budapešti som bol po výsluchoch prevezený do zajateckého tábora Stalag Luft III.”
 |
| 2nd Lt. Andrew H. Hines |
Pán O. Janko spomínal na Kerstinga:
"Bolo to 10. septembra 1944. Mal som v tedy 14 rokov, býval som na Trnávke, keď sa zrazu objavilo nad dedinou lietadlo (dymilo) a začali z neho vyskakovať letci. Môj otec (Vojtech Janko) sadol na bicykel a išiel na pole, kde dopadol jeden z letcov. Toho letca (mal so sebou aj zmotaný padák) priviedol ku nám domov. Ponúkli sme mu jesť, ale on odmietol a ponúkol nám čokoládu. Na tom, že sa ku nám letec Kersting dostal, mal môj otec zásluhu, lebo ľudia letca chceli zbiť, keďže Trnávka patrila k Maďarsku. Otca si v dedine vážili a dá sa povedať, že sa ho aj báli, a tak si nedovolili napadnúť toho letca.
Otec mu dal civilné šaty, letec sa vyzliekol, mne podal leteckú kombinézu a otcovi dal peňaženku s dokladmi a fotkami, ktoré mám dodnes. Lenže letcov sledovalo viac ludí z dediny a po chvíli prišiel starosta aj s Nemcami ku nám. Letca zobrali a zhabali aj mne darovanú kombinézu a padák. Nemci prišli na menšom aute, asi Kubelwagen, a odviezli letca pravdepodobne do Šamorína."
Otec mu dal civilné šaty, letec sa vyzliekol, mne podal leteckú kombinézu a otcovi dal peňaženku s dokladmi a fotkami, ktoré mám dodnes. Lenže letcov sledovalo viac ludí z dediny a po chvíli prišiel starosta aj s Nemcami ku nám. Letca zobrali a zhabali aj mne darovanú kombinézu a padák. Nemci prišli na menšom aute, asi Kubelwagen, a odviezli letca pravdepodobne do Šamorína."
 |
| S/Sgt. Edward C. Kersting |
Zdroje: Stubbs family; NARA, MACRs; K. Wisner; A. Hines; F. Štellár;