Skupiny bitevných lietadiel v počte 4-6 strojov útočili na ciele v priestore Paloty a Medzilaboriec, pričom stratili štyri lietadlá. V ten istý deň lietadlá 10.IAK okrem sprievodu bitevných lietadiel vykonávali prieskumnú činnosť a hliadkovali vo vzduchu. Nepriateľské protilietadlové delostrelectvo v priestore Medzilaboriec zostrelilo sovietsku stíhačku La-5, na palube ktorej bol pilot gardový poručík Avramenko Petr Alexandrovič (гв. лейтенант Авраменко Петр Александрович), narodený 1923, letec 113.GIAP, 10.IAK, ktorý sa 20.09.1944 nevrátil z bojového letu.
Zdroje: CAMO, Podolsk, Rusko; I. Slepcov;
Počas štyroch nocí 13. až 20. septembra 1944 sovietske diaľkové letectvo bombardovalo Budapešť. Spolu za toto obdobie 1 129 bombardérov zhodilo na mesto približne 8 000 bômb. Prelety bombardérov sovietskeho diaľkového letectva boli zaznamenané aj nad územím Slovenska. Podľa archívnych dokumentov v noci z 19. na 20. septembra, diaľkové letectvo v oblasti Slovenska stratilo dve lietadlá. Jednalo sa o lietadlá Iljušin Il-4 od 2.GLP DD (2. gardového leteckého pluku diaľkového pôsobenia), 1.GAK DD (1. gardového leteckého zboru diaľkového pôsobenia), ktoré v noci z 19. na 20. septembra počas letu k cieľu (Budapešti) zostrelil nepriateľský nočný stíhač.
V obvode obce Hrkáč v lokalite nazývanej Prepošacký les bolo nájdené sovietske lietadlo. Posádku v lietadle tvorili štyria sovietsky letci, z ktorých sa jeden zachránil na padáku. Maďarskí četníci ho však zadržali a eskortovali do Miškolca. Zvyšní traja letci uhoreli. Posádku tvorili:
Pilot gard. poručík Krapivin Ivan Fomič (гв. лейтенант Крапивин Иван Фомич), narodený 1922, zahynul.
Navigátor gard. podporučík Poltev Anatolij Petrovič (гв. мл. лейтенант Полтев Анатолий Петрович), narodený 1919, zahynul.
Strelec gard. rotný Rysev Nikolaj Ivanovič (Рысев Николай Иванович), narodený 1920, zahynul.
Strelec/radista gard. čatár Matvejev Michail Josifovič (Матвеев Михаил Иосифович), narodený 1918, sa zachránil na padáku a 16.03.1945 sa vrátil do služby.
Druhý stroj typu Il-4 havaroval na slovensko-maďarskej hranici. Posádku tvorili:
Pilot gard. nadporučík Novikov Ivan Vasiľjevič (гв. ст. лейтенант Новиков Иван Васильевич), narodený 1921, zahynul.
Navigátor roja gard. poručík Streľcov Nikolaj Ivanovič (Стрельцов Николай Иванович), narodený 1922, vyskočil na padáku a podarilo sa mu zachrániť a vrátiť sa do služby
Strelec/radista gard. rotný Sološenko Vladimir Alexandrovič (гв. ст. сержант Солошенко Владимир Александрович), narodený 1922. Po útoku nepriateľského stíhača Sološenko vyskočil na padáku, pristál na maďarskom území a od 20.09. do 21.11.1944 sa nachádzal v zajatí (Miškolc, Budapešť). Dňa 21.11.1944 utiekol z nemocnice a skrýval sa v Budapešti. Líniu frontu s amu podarilo prejsť 14.01.1945. Stalo sa tak v oblasti mesta Budapešť.
Strelec rotný Kaplunovskij Ivan Jegorovič (Каплуновский Иван Егорович), narodený 1922, zahynul a pochovaný je v obci Karancskeszi, župa Nógrád.
Zdroje: CAMO, Podolsk, Rusko; Germany and the Second WORLD WAR Volume VII;
Sovietske letectvo dňa 20. septembra 1944 uskutočnilo nálet, ktorého hlavným terčom sa vtedy stala zastávka Prešov-mesto, lepšie známa ako Malá stanica. Nálet, ktorý si vyžiadal životy jedenástich Prešovčanov. Na udalosť si spomína pamätníčka Anna Hutyrová: „Od rána sme neďaleko Šalgovíka vykopávali zemiaky pri ceste. Bol krásny slnečný deň, mali sme krásny výhľad na Prešov. Zrazu od východu preleteli lietadlá ponad nás, neviem, koľko ich mohlo byť. Smerovali na Solivar, železničnú stanicu a ďalej do mesta. Počuli sme mocné výbuchy, zahučali sirény. Každé z lietadiel zhodilo po tri bomby a obrátili sa späť, vtedy začali strieľať na nás, niekoľkých, čo sme boli na poli. Stihli sme sa skryť v kroví pri neďalekom jarku. Lenže lietadlá neodleteli ďaleko, iba k lesu za dedinou a vrátili sa smerom na Solivar a Prešov. Zasa zhadzovali bomby, sotva vybuchli prvé, dvihol sa hustý dym a už aj padali ďalšie, z každého opäť po tri. Toto sa zopakovali i tretí raz, bol to pre nás strašný pohľad. Navyše sme sa strachovali o brata. Bol kapitán slovenskej armády, práve sa vrátil z východného frontu a vybral sa do Prešova prihlásiť sa na veliteľstvo. Vrátil sa pred večerom, ako sa ukázalo, bombardovanie prežil v úkryte. Je vraj veľa ranených, i mŕtvi, rozprával nám, najviac poškodená je Hlavná ulica, železničná stanica a Solivar.“
Na bombardovanie Prešova spomína aj letec Nikolaj Gapejonok z 81.GBAP.
„Dňa 20. septembra 1944 bolo leteckým prieskumom zistené značné sústredenie vlakových súprav s vojskom a technikou na železničnej stanici Prešov, cez ktorú sa prepravovali nemecké vojská a technika nepriateľa. Stanicu bránilo šesť batérii protilietadlového delostrelectva. V oblasti mesta Prešov a železničnej stanice bolo zistené pôsobenie stíhačiek nepriateľa. V ten deň o 14:30 hod. veliteľ 1. gardovej bombardovacej divízie na letisku Zalesie, v oblasti Rzesowa, pridelil veliteľovi letky gardovému kpt. P. J. Gusenkovi v prítomnosti veliteľa pluku a bojových posádok, bojovú úlohu: “Dnes 20. septembra 1944, celou zostavou letky pod ochranou osem stíhačiek Jak-7 vykonať strmhlavý útok na železničnú stanicu Prešov a zničiť na nej zhromaždené vlakové súpravy s vojskami a technikou nepriateľa.” Dôležitosť bojovej úlohy mala za následok pridelenie navigátora pluku majora G. I. Gabunija namiesto navigátora gardového kpt. S. G. Jašina. Veliteľ letky Gusenko navrhol vykonať nálet strmhlavým letom pod uhlom 60°, výškou začatia náletu 2500 m a výškou vybrania strmhlavého letu 1600 m. Pri príprave k bojovému letu sa pozornosť venovala na určeniu útočného manévru v oblasti cieľa, k potlačeniu protilietadlovej obrany, spolupráci so sprievodnými stíhačmi a organizácii návratu z cieľovej oblasti. O 15:00 hod. letka vykonala vzlet a v bojovej formácii, ktorú sovieti nazývali „klin rojov“ a zamierili pod ochranou stíhačov k cieľu. Po 34 minútach začali posádky bojový manéver. Pri prechode do finálnej fázy samotnému náletu posádky zreteľne videli stanicu a vlakové súpravy na nej. Vo výške 2500 metrov bol kľud, objavenie sa bombardérov - ako sa ukázalo - protivníka zaskočilo. Prvé výstrely protilietadlovej obrany sa objavili až po zhodení bômb vedúceho stroja. Prvý začal strmhlavý útok z výšky 2500 metrov veliteľ letky, za ním v rozostupe 400 m prechádzali do strmhlavého letu nasledujúce stroje. Pritom si každá posádka vyberala jeden cieľ, zhadzujúc na neho po jednej bombe FAB-250 a prudko naberali výšku na nasledujúci útok. So začiatkom klesania vedúceho stroja prešla v strmhlavý let aj dvojica Jak-7 s úlohou ochrany bombardérov počas vyberania strmhlavého letu. Ostatné dvojice stíhačov mali za úlohu poskytnúť vzdušné krytie z vrchu v prípade, že by sa objavili stíhačky protivníka. Nad stanicou, ktorá sa začala prikrývať kúdoľmi dymu z požiarov od výbuchov bômb, sa vytvoril kruh deviatich Pe-2. V tej chvíli sa však už spamätala aj protilietadlová obrana a začala silnú paľbu. Ak pri prvom nálete posádky zhadzovali bomby na zoskupenie vlakových súprav, pri nasledujúcich si už každá vyberala samostatný cieľ, ako boli koľajnice, sklady, batérie protilietadlového delostrelectva. Súčasne s bombardovaním všetky posádky zapojili do akcie jednak v čase klesania, tak aj vyberania náletu, svoje palubné guľomety. V tomto sa najviac činili strelci/radisti. Po poslednom štvrtom nálete bola celá stanica zahalená dymom z požiarov. To sťažovalo posádkam výber cieľov, a tak bomby zhadzovali do stredu stanice. Po ukončení posledného náletu posádky rýchlo zaujali svoje miesta vo formácii „klin rojov” a spolu so stíhačmi nabrali kurz na letisko. Posádkam sa uľavilo, počasie bolo vynikajúce, viditeľnosť výborná a bojová úloha splnená. Letka sa vo svojej bojovej formácii s neveľkým klesnutím približovala k línii frontu. Tu ale boli lietadlá letky vystavené silnej protilietadlovej paľbe, ktorej sa podarilo zasiahnuť veliteľov Pe-2. Gusenkov stroj sa naklonil na ľavé krídlo a v plameňoch sa rútil k zemi. Zrazu posádky ostatných strojov začuli hlas veliteľa a strelca/radistu: „Ideme na taran, zbohom.“ Podľa hlásení posádok sa stroj zrútil v oblasti obsadenom nepriateľom na sústredenie jeho bojovej techniky.
Velenie letky som prebral na seba. Vpredu bola hustá clona nepriateľskej protilietadlovej paľby, preto sme sa obrátili vpravo s cieľom prejsť líniu frontu. Protilietadlové delostrelectvo vytvorilo ohnivú zábranu. Avšak pri našich pokusoch vrátiť sa k línii frontu nepriateľ znova a znova zahajoval silnú priehradnú paľbu. Prejdúc okolo 15-20 km na juh sa nám podarilo nerušene preletieť líniu frontu a pristáť na letisku.“
Bojový let, ktorý podľa hlásení posádok priniesol nepriateľovi veľké straty sa aj pre sovietskych letcov skončil tragicky. Po zásahu od protilietadlového delostrelectva sa jeho pilot snažil s horiacím lietadlom preletieť líniu frontu no lietadlo vrazilo do zeme.
Pri akcii zahynula skúsená posádka:
Letec, veliteľ letky 81.GBAP, 1.BGBAD, gard. kapitán Gusenko Pavel Jakovlevič (гв. капитан Гусенко Павел Яковлевич), narodený 1914.
Navigátor pluku gard. major Gabunija Grigorij Illarionovič (гв. майор Габуния Григорий Илларионович), narodený 1909.
Strelec gard. rotmajster Rybčinskij Alexej Sergejevič (гв. старшина Рыбчинский Алексей Сергеевич), narodený 1919.
 |
| Gusenko Pavel Jakovlevič |
 |
| Gabunija Grigorij Illarionovič |
Zdroj: ГАПЕЁНОК, Николай Иванович,ДОРОГИ ПОБЕДЫ; http://www.erinnerung.dp.ua; Petraško Ľudovít – Koniec vojny v Prešove v spomienkach pamätníkov; CAMO, Podolsk, Rusko;