Снегирев 179.GIAP 1
Ме-109 Esztergom
Скоморохов 31.IAP 1 Fw-190 – záp. Mužla
Свеженцев 73.GIAP 2 Fw-190 Svodín
Евстигнеев 178.GIAP
1 Fw-190– záp.Svodín
Мудрецов 178.GIAP 1 Fw-190– záp. Svodín
Мудрецов 178.GIAP 1 Fw-190– záp. Svodín
Мухин 178.GIAP 1–Fw-190–зап. Возокани (Plavé
Vozokany?)
 |
| Hrdina sovietskeho zväzu Kiril A. Evstignejev |
"...17. februára sme
obdržali príkaz: spresniť údaje prieskumného bombardéra, ktorý zachytil
prítomnosť nemeckých balónov rozmiestnených severozápadne od Komárna. Doteraz
nepriateľ nepraktizoval také metódy protivzdušnej obrany v prifrontovom
pásme. Preto objavenie balónov bolo pre nás úplným prekvapením a do istej
miery záhadou. Času bolo určeného veľmi málo: výsledky doplnenia prieskumu bolo
prikázané doložiť do troch hodín.
Určil som letcov
druhej letky a objasňujem im všetku zložitosť úlohy, upozorňujem ich na
to, čo očakáva od každého z nás. „Kto
chce ísť na tento let – prosím nech urobí krok vpred.“ Všetci letci druhej letky urobili krok vpred.
„Ďakujem priatelia“. Vyrovnávajúc sa
s nadšením pokračujem v predletovej inštruktáži:
- „Na misiu pôjdeme
v štvorici: dvojica Jevgenija Karpova a ja s Mudrecovym.
K lietadlám! A tým čo zostávajú na mieste, - dovidenia, priatelia!“
Počas niekoľkých
minút sme v oblasti prieskumu. Na oblohe vo výškach od 2 000 do 2 500
metrov - je vyslovene dymový clona od
výbuchov granátov protilietadlového delostrelectva. Naberám neveľké prevýšenie
a začínam počítať, zdá sa 22 balónov...Ťažko mi je overiť – je potrebné sa
spýtať chlapcov. „Múdry, Žeňa, koľko je balónov? -22...22,- skoro naraz počujem
v étery. Bystrozrakí...Na úlohu nepotrebujeme viac ako náš roj... No ujsť,
bez uštedrenia úderu nepriateľovi, to nie je príliš gardové. Prikazujem
Karpovovi: „Žeňa! Kry ma. Útočíš po mne!“ Rútim sa na krajný vrchný balón, vystrelím
dávku a rýchlo sa vzdiaľujem od cieľa naberajúc výšku do strany mimo
ohradenia. Zrazu zapracoval flak. Pomaly
a hojdajúc, sa vertikálne k zemi porúča balón. Teraz Karpov ide do útoku a varujem ho:
„Zblíženie,
s pozemným cieľom je rýchle. Neoneskoruj sa so zahájením paľby. Inak sa
zrazíš!“ Úder vedúceho druhej dvojice je presný – cieľ padá dole. V čase
útoku Jevgenija som zahliadol, že z juhozápadnej strany, z neveľkého
poľa, ležiaceho k priľahlému okraju lesa, vzlietol roj stíhačov. Znamená
to, že otáľať s odchodom by mohlo byť nebezpečné. Náš prílet viditeľne,
postavil na nohy celé okolie. S klesaním a na maximálnej rýchlosti sa
vraciame na východ s kurzom na svoju základňu. Teraz nás „stodeviatky“
nedobehnú! Do predných línií zostáva 40 kilometrov. V étery počuť úzkostný
hlas: „Jevstignejev! Kde si? Ponáhľaj sa, nado mnou sú – fokkery...“ Spoznávam
– je to Borovoj – a nadväzujem spojenie: „Ďaleko od Vás! Ponáhľam sa!
Proti bastardom!“ Z chodu vletíme na „fokkery“. Vyvinulo sa to tak, že ja
s Mudrecovym idem prudko oproti útočiacim a dvojica Karpova – ona
napravo od nás – ohrozuje uzatvárajúceho osmičku. Riešim útočiť na prvý Fw-190, ktorý len teraz
vošiel do strmhlavého letu. Za ním – ďalší. No vzhľadom k veľkej rýchlosti, čoraz
menšej výšky od cieľa a vplyvom negatívneho preťaženia, ktoré vzniká
z konštantného zvýšenia uhla
strmhlavého letu – sa ukazuje že zasiahnuť
cieľ sa mu nepodarí – paľba prechádza spolu s „fokkerom“. Nemec nakoniec videl,
že to robí zle a prerušil nálet na pozemný cieľ. Druhé lietadlo
z jeho skupiny pri východe zo strmhlavého letu, mi ide nevedomky
v ústretovom kurze naproti. Ideme čelom
proti sebe. Nik z protivníkov – ani „fokker“, ani ja – neustupuje: keď
čelne, tak čelne! Aj keď z mojej strany to nie je celkom rozumné: Fw-190
má 4 strelné zbrane – dva kanóny a dva guľomety, La-5 má spolu len dva kanóny.
No ustúpiť sa nedá. Nemec nevydržal – vedie paľbu z veľkej diaľky. Ešte
niekoľko sekúnd a začnem páliť ja. No čo je to? Počujem údery na mojom
stroji – znamená to, že náboje, vyslané „fokkerom“ zasiahli svoj cieľ. Na
šťastie „lavočkin“ počúva ovládanie. On nevydržal! Dobre vidím žlto sfarbený spodok
trupu lietadla a moja dávka ho
zasahuje. Vraciame sa k „fokkerom“, no oni si už nepýtajú pokračovanie
v boji, odchádzajú do hĺbky svojho územia. Krúžime nad veliteľským
stanoviskom. Hovorím Borovému: „Čakajú nás doma s podkladmi. Môžeme odísť?
Šťastnú cestu. Ďakujem za pomoc!“ počujúc odpoveď a jeho dobré prianie.
Teraz na ceste domov to vypadá relatívne v pokoji, môžem postupne obzrieť
svoje lietadlo. Zahliadol som dieru na chvoste v stabilizátore, skúšam
zmenu výšky – stroj poslúcha, zmeniť smer – poslúcha tiež. Nad letiskom pri
otváraní podvozku, ľavá noha vyšla, no pravú zaseklo. Znamená to, že zasiahnutý
bol aj podvozok. Prijímam rozhodnutie pristáť ako posledný. Naberám výšku nad
letiskom a snažím sa, prudkými pohybmi lietadla odtrhnúť zo zámku pravú
nohu. No nedarí sa. Následne prepnem ovládanie do stavu „podvozok zasunutý“,
no noha podvozku sa nezasunie. Znamená
to, že pristáť s lietadlom na brucho, nemôžem. Zostáva jediné možné riešenie
a hlásim veliteľovi pluku: „Budem pristávať na jednej nohe!“. Oľchovskij
mi pripomína podmienky pre pristátie. Pristávanie prebieha komplikovane.
„Lavočkin“ zo začiatku beží a ide rovno, bez zmeny smeru. Potom so stratou
rýchlosti sa lietadlo stáča doprava a stroj sa začína nakláňať
k odhrnutej kope snehu na kraji pristavajúcej plochy, ktorej výška nie je
menšia ako meter. Aby som nevrazil do záveja a nehavaroval, prudko nohami ovládam pedále smerovky,
zvyšujúc váhu na vypustenú nohu. Ona nevydržala a odpadla. „Lavočkin“
pomaly padá na trup a nosom sa plazí ku kope snehu a zastavuje.
Pokiaľ som
veliteľovi podával hlásenie o splnení bojovej úlohy, moje lietadlo zdvihli
a odvliekli na stojanku. Pri obhliadke bol zistený zásah troma priebojnými
nábojmi: jeden prešiel cez krídlo a stabilizátor, druhé dva, prešli
centroplán, narušili systém otvárania a zatvárania podvozku. Zostal
v podvozkovej nohe zaseknutý vo valci. To je dôvod prečo sa mi ju nepodarilo vysunúť. Lietadlo bolo dané do generálnej opravy. Žiaľ
musel som sa rozísť s verným bojovým priateľom, zvykli sme si na seba...Toto lietadlo bolo
zhotovené z úspor poľnohospodára - včelára V.V.Koneva. Vlastenec prosil
aby lietadlo bolo odovzdané najlepšiemu frontovému letcovi. „Lavočku“
priradili I.N. Kožedubovi a ja som na ňom začal lietať po Ivanovom odchode
z pluku. Lietadlo slávne slúžilo vlasti. Moje predposledné 55 samostatné
víťazstvo som dosiahol pri 27. výročí vzniku Červenej Armády a taktiež
v deň mojich narodenín. 23 februára mi bol udelený druhý titul Hrdina Sovietskeho
Zväzu..."
 |
| Kiril A. Evstignejev a jeho lietadlo |
