USAAF: 17.10.1944

Dňa 17.10.1944 vyslala 15. letecká armáda 597 lietadiel na ciele v Nemecku. Prvé zoskupenie zaútočilo silou 117 bombardérov od 5.BW na južnú rafinériu v hornosliezskej oblasti, zatiaľ čo druhé uskupenie 429 bombardérov malo napadnúť päť rafinérií a komunikačných bodov v oblasti Viedne. Zlé počasie však útok Liberatorov roztrieštilo a tak sa iba 130 posádok dostalo nad Viedeň. Trinásť B-24 bombardovalo Mariborskú zoraďovaciu stanicu a 16 Liberatorov zaútočilo na železničný most v tom istom meste. Ďalšími cieľmi boli zoraďovacie stanice v mestách Szombathely (5 B-24), Nagykanizsa (13 B-24), Sprasz (6 B-24) a Graz (4 B-24). 
Prelety formácií boli zaznamenané aj nad západným Slovenskom. Severozápadne od obce Láb boli z výšky asi 5000 metrov zhodené dve trhavé bomby, z ktorých jedna dopadla pri tehelni pri Plaveckom Štvrtku. Škody na majetku boli minimálne a na životoch žiadne. 
Päť bômb dopadlo pri železničnom moste cez Váh v obci Šintava, okres Galanta. Most zostal nepoškodený, avšak dvadsať domov bolo úplne zničených. Tento incident si vyžiadal dva ľudské životy a viacej ťažko a ľahko zranených. Taktiež v Hornej Krupej v okrese Trnava dopadli dve bomby, rovnako ako aj v Nádaši, okres Zlaté Moravce, kde bol zaznamenaný dopad štyroch bômb z amerických bombardérov. Oba prípady si nevyžiadali straty na majetku a životoch. Na obec Ružindol dopadla taktiež jedna z bômb. Ani tu však nevznikli škody. Bomby padali aj v oblasti Žiliny. Jedna z nich dopadla pri obci Kráľovský Chlumec.

Počas svojej 293. misie v druhej svetovej vojne mala 2.BG ako cieľ pridelenú rafinériu Blechhammer-Juh. Nad cieľom sa počas otáčacieho manévru dostali do kolízie dva stroje 96. bombardovacej perute. Boli to B-17G-35-DL 42-107006 nazvaná „Old Bird”, pilotovaná 2nd Lt. Donaldom L. Peartom spolu s F/O Johnom C. Mummom a B-17G 44-6739, za riadením ktorej sedel pilot 1st Lt. Arnold T. Kwiatkowski a druhý pilot 1st Lt. Edward C. Buettner. 
Zatiaľ čo z druhej posádky sa zachránili iba dvaja letci, posádka prvého stroja mala viac šťastia.

2nd Lt.   Donald L. Peart P POW
F/O        John C. Mumma CP POW
2nd Lt.   Elliot J. Kaplan N POW
F/O       Tommy Jones        B POW
T/Sgt.   Orie C. Lee        U/T POW
S/Sgt.    Marion L. Green L/T POW
Cpl.       Philip L. McWaters       R/W         POW
S/Sgt.    Andrew J. Frederico      T/G POW
T/Sgt.    James Growney R/O POW
               * nine man crew

Poškodený bombardér „Old Bird“ po kolízii chvíľu pokračoval v lete za doprovodu stíhačov 325.FG, ktorí v hlásení uviedli nasledovné detaily. „Eskortovali sme bombardéry nad cieľ, kde boli medzi 12:05 až 12:20 hod. Potom sme im poskytli krytie počas odletu z cieľovej oblasti. Jedna B-17 s číslom 7006 letela osamotená. Bombardér mal diery v krídlach a pravý vonkajší motor bol zapraporovaný.” Po tom, čo dal pilot rozkaz na opustenie paluby, stíhači pozorovali deväť padákov a upustili od doprovodu opusteného bombardéru. Všetkým členom posádky stroja „Old Bird” sa podarilo opustiť poškodené lietadlo na padákoch. 

Policajné hlásenie uvádza, že štyria letci zoskočili na slovenskej strane. Donald Peart a John Mumma boli zadržaní v Gajaroch, zvyšní dvaja letci, ktorí skončili na Slovenskej strane (Marion L. Green a James Growney) boli zadržaní žandárskou stanicou v katastri obce Malé Leváre. Všetci štyria letci boli internovaní na nemeckom vojenskom veliteľstve v Malackách.
T/Sgt. Orie C. Lee pristál na Rakúskej strane a bol takmer okamžite zajatý. Zvyšok vojny strávil v zajateckom tábore Stalag Luft IV.  Spolu s ním sa do tábora dostal aj Sgt. James Growney. Ten sa jedného dňa pokúsil dostať cez ostnatý drôt, stráž ho strelila dvakrát do ľavej ruky a tá mu musela byť amputovaná.
Piatich letcov, ktorí pristáli na rakúskej strane a boli sústredení v obci Drösing, spoločne previezli na Fliegerhorst Kommandatur A(o) 4/XVII Wien-Aspern. Tam za nimi neskôr dorazili aj štyria letci z Malaciek.
Opustený bombardér dopadol asi o 13:30 hod. do poľa pri Malých Levároch. Pádom rozbil časti budov Jozefa Šešeru ml., Františka Kujana a Jozefa Šešeru st. z Malých Levár. Menovaným zhoreli zadné časti hospodárskych budov. Vznikla tak škoda na objektoch za 330 000 Ks. Zo živého inventára zhoreli tri ošípané a jedna koza F. Kujanovi.


Fotky z miesta havárie bombardéru B-17 v Levároch

Druhý bombardér, ktorý 15. letecká armáda stratila nad Slovenskom dňa 17. októbra 1944, patril 464. bombardovacej skupine. Počas Mission No.107 mali jej bombardéry za cieľ južné sklady pri meste Viedeň.   

2nd Lt. John C. Fassnacht    P         KIA
2nd Lt. John W. Lindsay    CP         POW
2nd Lt. Richard J. Witt    N         POW
2nd Lt. Robert F. Cunningham   B         POW
T/Sgt. John R. Lonsdorf    E-U/G POW
S/Sgt. John Krogstadt    L/W POW
T/Sgt. Lyndle K. Clark    R/O-R/W POW
S/Sgt. James T. Hutchinson    N/G POW
S/Sgt. Merton W. Haigh            BT                KIA
S/Sgt. Raymond L. Hadden   T/G         POW


Posádkové foto.
Dolu zľava Fassnacht, Lonsdorf, Cunningham, Krogstadt a Hadden
Presne na poludnie bol po odhodení bômb stroj B-24J-15-FO 42-51964 s volacím znakom „White A“ prezývaný „Old Brown Nose“ od 778.BS pilotovaný 2nd Lt. John C. Fassnachtom zasiahnutý asi piatimi priamymi zásahmi viedenského flaku do oblasti bombovnice. Spodný strelec S/Sgt. Merton W. Haigh bol okamžite mŕtvy. Palubu Liberatora pohltili plamene a komunikácia medzi letcami bola prerušená. Bombometčík Cunningham a horný strelec Lonsdorf sa pokúšali uhasiť požiar. Avšak zvuk zvonca signalizujúci rozkaz na opustenie paluby prerušil ich snahu a členovia posádky postupne opustili svoj poškodený bombardér. Witt asistoval prednému strelcovi Hutchinsonovi dostať sa z jeho streleckej veže, potom mu pomohol čo najrýchlejšie si nasadiť padák, a obaja vyskočili prednou podvozkovou šachtou. Krogstadt a Lindsay sa vrhli pomedzi plamene zahaľujúce bombovnicu von z lietadla a Clark použil zadný únikový východ spoločne s ostatnými členmi posádky, ktorí sa nachádzali v chvoste lietadla. Kým však stihol vyskočiť aj pilot, plamene dosiahli palivové nádrže a lietadlo explodovalo vo vzduchu. Trosky dopadli neďaleko obce Zohor na miesto zvané Piesky. 
Fotografia z miesta havárie pri Zohore.
Vo vraku sa našli dve telá. Patrili pilotovi a spodnému strelcovi. Zohorčania ich pochovali na miestnom cintoríne. Po vojne boli dňa 7. októbra 1946 exhumované pod číslami X-8006 a X-8007 a prevezené na cintoríny do USA.
Pôvodné hrobové miesto v obci Zohor
Lyndle K. Clark dosadol na padáku pri obci Zohor a vyvrtol si členok. Takmer ihneď k nemu prišlo desať až dvanásť roľníkov a keď uvideli jeho prestrašenú tvár, naznačili mu, že nemajú nepriateľské zámery. Na zem nakreslili mapu okolia a ukazovali mu jeho pozíciu. Potom ho naložili na voz ťahaný koňmi a odviezli do obce.
Osud palubného mechanika Lonsdorfa sa odvíjal podobne. Po dopade ho miestni obyvatelia zaviedli do obce, kde mu načapovali pivo a posedel si v dome u starostu. Predný strelec James Hutchinson bol po dopade okamžite zajatý slovenskými žandármi, ktorí ho odviedli do mesta, kde sa stretol s ostatnými z posádky. V priebehu dvoch hodín tak boli letci, ktorí prežili pád ich stroja, opäť spolu v dočasnej väzbe v Malackách. Tam ich žandári odovzdali do rúk Nemcov. Tí ich naložili na nákladiak a odviezli do Bratislavy, kde letci strávili noc. Ich púť ďalej viedla cez Dulag Luft do zajateckých táborov. Dôstojníci skončili v tábore Stalag Luft III, zatiaľ čo zvyšok posádky bol internovaný v tábore Stalag Luft IV.10 Do tábora dorazili okolo 28. októbra 1944.

Po vojne sa Americká exhumačná komisia podľa výpovedí civilného obyvateľstva dozvedela o pozostatkoch US letca pochovaných v obci Marchegg v Rakúsku. 
Informácia pochádzala z rozprávania Franza Fischera a Josefa Traexlera. Josef Traexler pracoval začiatkom januára 1947 v lesoch pri Dunaji, časti zvanej Maize. Tam na ploche asi troch metroch štvorcových našiel kosti a letecké topánky a časti oblečenia.  Taktiež našiel identifikačnú známky schovanú medzi kosťami a druhú visiacu na opasku. Nález nahlásil a známku odovzdal starostovi Johannovi Pfeilerovi. Starosta Pfeiler prikázal hrobárovi Franzovi Fischerovi vyzdvihnúť kosti a priniesť ich na miestny cintorín. Tak urobil, a krabicu pochoval v ten istý deň na cintoríne v Marcheggu medzi vojenské hroby. 
Americká komisia sa dostavila do obce v roku 1948 a dňa 22. septembra 1948 exhumovali ostatky letca pod číslom X-7914 na cintoríne v pohraničnej obci Marchegg. K pozostatkom uloženým v drevenej krabici boli priložené aj identifikačné známky, podľa ktorých predbežne identifikovali Roberta. Zubná analýza potom už len dokázala identitu letca. 
Po kontaktovaní rodiny, ktorá sa rozhodla na večný odpočinok uložiť ostatky na vojenskom cintoríne v Európe, sa dňa  10. novembra 1948 konal pohreb a Robert F. Cunningham bol uložený do hrobu Plot C Row 8 Grave 37 na Ardenskom Americkom cintoríne v Neupre, Belgicko.
Čo bolo presne príčinou smrti letca sa presne nevie. Priestrel kostí však komisia nedokázala a ani iné viditeľné poškodenie.  Pravá ruka bola zlomená v predlaktí, ako aj lebka bola poškodená, časť chýbala. No počas dvoch rokov, kedy ostatky ležali v lese, sa mohlo stať všeličo. Najpravdepodobnejším sa však zdá nezvládnutie pristátia v lesnatom teréne po zoskoku na padáku.