Dňa 28. decembra 1944 bolo na štarte základne Campo Cassale pripravených desať posádok 301. „Polish“ squadron RAF sedlajúcich štyri Liberatory a šesť Halifaxov. O akcii stručne hovorí zápis z Operational Record Booku 301 Sqn. : „Štart bol naplánovaný na 16:30 hod., let na trase Brindisi – Adriatik – Belehrad – Szeged – Miszkolc – Prešov – Bardejov – Przemyśl – Lublin. A návrat cez Užhorod – Nowy Sad – Belehrad – Čierna hora- Brindisi. Viditeľnosť počas celého nočného letu bola dobrá. Pilot Uram zaujal po štarte pozíciu „Kobuz 312“. Po návrate členovia deviatich posádok hlásili ostreľovanie ruskou protilietadlovou obranou počas preletu nad frontovou líniou a posádka Halifaxu LL465 “J“ hlásila útok nočného stíhača Ju 88 medzi 20:55 hod. a 21:15 hod.“ Desiata posádka sa nevrátila.
Nočné ticho a tmu nad obcou Sedlice preťal pred polnocou hukot nízko letiaceho bombardéru Handley Page Halifax Mk.V LL187 “GR-H”. Ľavý vnútorný motor bol v plameňoch a stroj letel vo výške asi 800-900 metrov nad zemou. Zrazu horiaci motor explodoval a celé ľavé krídlo sa ocitlo v plameňoch. Bombardér obletel kopce Rešetka a Pyrec a dostal sa do Suchej Doliny prudko klesajúc k zemi. Tesne pred dopadol zachytil bombardér ľavým krídlom o zem pri potoku Žarinec v katastri obce Radačov , prevrátil sa a v ohlušujúcom rachote sa rozbil o zem v katastri obce Meretice na Slovensku. Motory sa oddelil a putovali 150 metrov od vraku. Požiar trosiek trval až do rána 29. decembra 1944.
Sedem letcov posádky uhorelo a bolo pochovaných v okraji lesa. Ostatky ôsmeho letca, K. Macierzyńskeho, ktoré sa ako jediné zachovali, keď bolo jeho telo nárazom vymrštené pri dopade z bombardéru boli naložené na voz a odvezené do stodoly miestneho hrobára, ktorý ho pochoval na cintoríne. Kňaz Štefan Toth zapísal do kroniky Meretíc nasledovný zápis:
„V Žarinci poblíž Meretíc v noci havaroval americký (sic.) bombardér. Asi deväť (sic.) letcov uhorelo na popol a ich identifikácia bola nemožná. Dôstojný pohreb týchto zosnulých by bol považovaný za nepriateľský akt. Na dôvažok nebolo známe ich vierovyznanie. Letci boli zakopaní bez obradov do zeme.“
W/O Bolesław Uram P KIA
F/Lt. Franciszek Kryszczuk N KIA
F/Lt. Tadeusz Wianecki N KIA
W/O Eugeniusz Krzeczewski A/G-R/O KIA
F/Sgt. Stanisław Lisik B KIA
F/Sgt. Wiktor Müller A/G-R/O KIA
Sgt. Teodor Tadeusz Majer E KIA
W/O Karol Macierzyński A/G KIA
V roku 1946 prišla do obce britská exhumačná komisia, ktorá exhumovala pozostatky letcov a previezla ich na britský vojenský cintorín v Prahe, kde odpočívajú dodnes v rade B-2 pod číslami hrobov 1 až 8.
O príčinách havárie sa nemožno jednoznačne vyjadriť. Ako možno čítať v hlásení v Operations Record Booku 301. squadrony, protilietadlová paľba znepríjemňovala let posádkam v oblasti frontu. I keď v zozname nárokov nemeckých nočných stíhačov nie je uvedený žiaden zápis na 28. decembra, prítomnosť Ju 88, pravdepodobne od II./ NJG 100 bola hlásená posádkami iných bombardérov 301. squadrony. A preto ruská protilietadlová paľba, rovnako ako aj útoky nočných stíhačov sa mohli podpísať na osude Halifaxu LL187 a jeho osemčlennej posádky.
W/O Bolesław Uram |
F/Sgt. Stanisław Lisik |
Sgt. Teodor Tadeusz Majer |
F/Lt. Tadeusz Wianecki |
W/O Karol Macierzyński |