Útok rumunských Hs 129
na ciele západne od obce Kalná. Letci zaútočili na kolónu 150 vozidiel a 15 ich zapálili.
Tento istý deň padali 50 kg bomby opäť na Fiľakovo.
Zdroj: Stachura, Bernád, Haladěj: Henschel Hs 129,
nakladatelství MBI
Tri útoky rumunských Ju 87 prevedené 15 lietadlami mali za cieľ železničné stanice, železničné uzly
a zoraďovacie stanice v Brezničke, Poltári
a v Zelenom.
Zdroj: Bílý, Androvič, Bernád: Junkers Ju 87 Stuka,
nakladatelství MBI
Dňa 23. decembra
počas sprievodu lietadiel Junkers 87 D-5
Stuka Escadrila 74 picaj na Poltár bola napadnutá patrula Bf 109G-6 ARR
štvoricou nepriateľských Bf 109G. Nemcom sa podarilo zasiahnuť smerovku Rumunského pilota. Pilot bol prinútený letieť rovno, a tak sa stal ľahkým terčom. Podarilo sa mu posadiť stroj na brucho pri obci Ipeľský Sokolec. Zostrelený bol Ad. jav. Ioan Marinciu letiaci
na Bf 109G-6 "biela 1", ktorý skončil
v miestnej nemocnici. Nemecké nároky na tento deň nie sú známe, resp. žiadny rumunský stroj nie je nárokovaný.
...23.decembra
1944, som mal robiť sprievod niekoľkým Stukam.
Predchádzajúci deň moje lietadlo bolo nefunkčné a stále ešte
v oprave. Ale lt. av. Mircea Senchea mi pridelil Bf 109 Constantina Fotescu.
Strmhlavé bombardéri sme dostihli nad bodom stretnutia a odprevadili
k cieľu. Náhle sa objavili dve 109 tky a zaútočili na Stuky. Snažil
som sa spojiť s lt. Senchea ale rádio bolo nefunkčné. Zaútočil som na
nemecké stíhačky paľbou v snahe zastrašiť ich. Oni sa vzdali
Junkersov 87 a vyšli po mne. Dostal
som sa za chrbát jednému z nich no ďalší sa dostal za mňa. Stuky skončili misiu
a vracali sa domov. Chcel som spraviť to isté ale inštinkt stíhača
zabránil mi to uskutočniť. Uvidel som ďalšie dve 109 tky zvierajúce ma pod 90
stupňovým uhlom. Nespravil som žiadny uhybný manéver pretože som nepredpokladal
hrozbu z tejto pozície. No oni po streľbe ma prekvapujúco zasiahli.
Ovládanie bolo prerušené a začalo ma točiť doľava. V 3000 metroch som
sa snažil ihneď zmiznúť. Neviem čo sa stalo ale mohol som letieť len
v obmedzenom smere. Štvorica za mnou sa otočila a strieľala po mne.
Pohľadal som vhodné miesto na pristátie, pokiaľ možno za líniou frontu. Bol som
zranený ale zvládol som núdzové pristátie. Dym sa začal šíriť od motora
a ja zo strachu, že munícia exploduje som vyskočil z lietadla. Na
šťastie nohy boli “funkčné“. Zasiahnuté som mal obe nohy, ľavú ruku a nos.
Nie však guľkou alebo črepinou ale časťami skla z kabíny. Nemci preleteli
nado mnou a zmizli. Už nestrieľali. Siahol som si na nos a zhodil
dole veľký krvavý chumáč. Myslel som si, že som prišiel o špičku svojho
nosa. Prišlo sovietske 23 tonové nákladné auto a bola mi poskytnutá prvá
pomoc. Obviazali my moje zranenia a vzali ma do nemocnice. Ale tam nemali
anestetiká tak ma vzali do ďalšej kde dve sestry ma držali keď doktor mi
vyberal časti skla “zaživa“. Pár dní neskôr ma prišiel pozrieť Bazu. Chcel ma
pobozkať, no nemohol pretože moja tvár bola celá obviazaná...
Zdroj: Bernád. D.: Rumanian Air Force, The Prime Decade, 1938-1947, Squadron Signal Publications; http://www.worldwar2.ro/arr/ ;