Rozkazom
číslo 236/1944 z 19.12.1944 boli
zrušené stíhacie letky Escadrila 44 a 50 Vanatoare. Ich 38 resp. 44 lietadiel
sa malo presunúť na centrálnu výcvikovú leteckú základňu.
Pozemné
sledy patriace k Gr.2 Vt. dorazili počas dňa z Túrkeve na letisko Miskolc.
Presun leteckej zložky preto mohol nasledovať v čo najkratšom čase nasledujúce
dni.
C1AR
prikázal stíhacím Bf 109G sprevádzať formácie Hs 129. Lietadlá Hs 129 však vzlietli
až po dvoch hodinách. Meškanie bolo zapríčinené dlhým nahadzovaním motorov.
Medzi časom sa počasie zhoršilo, a po vzlete začala letisko Kundamadaras
pokrývať hmla. Vracajúce sa lietadlá tak nemohli pre hustú hmlu a zlú
viditeľnosť pristáť a tak boli presmerované do Miskolca. Tam pristáli bez
problémov. Vo večerných hodinách nariadil C1AR presun stíhacích jednotiek do
Miskolca.
Tri
lietadlá Gr.9 Vt. pod velením Cpt. Cantacuzina o 13:30 hod. zabezpečovali
krytie pre šesticu Hs 129 od Gr.8 As./Pic., ktoré napadli stanicu Rimavská Seč.
Na cieľ zhodili bitevníky 1800 Kg bômb a zničili štyri vagóny.
O leteckom útoku
v oblasti Rimavská Sobota a činnosti stíhačov Luftwaffe podal
hlásenie Adj.av. Victor Dumbrava (udalosť sa stala 19.12.1944, no hlásenie o nej
podal dňa 20.12.1944, keďže sa vrátil k jednotke na druhý deň), ktorý
s poškodeným lietadlom núdzovo pristál v blízkosti základne
v Miskolci. O bojovom lete uviedol nasledovné: „V zostave roja so mnou k útoku na pozemné ciele vzlietli piloti Alexandru
Anghel, Constantin Mladin a Victor Zamfir. Nabrali sme výšku 4500 metrov
a leteli k útoku na pozemné ciele v oblasti, vzhľadom na výskyt
nepriateľských stíhačov sme museli pozmeniť taktiku v boji. Pikovali sme
do výšky 200 metrov, teda s dostatočnou rezervou výšky. Tento bojový let
bol veľmi dôležitý pre pozemné spojenecké jednotky, ktorým sa podarilo vytlačiť
nepriateľa na slovenské územie. Bol som zasiahnutý do motora
a núdzovo pristál v blízkosti Miskolca, pri Egeri. Išiel som pešo s padákom,
ktorý som niesol pod pažou. Po prejdení asi 20 kilometrov som dosiahol
kontrolné stanovište umiestnené na cestnej komunikácii vedúcej do Budapešti,
ktoré bolo obsluhované ženami od sovietskej armády. Pohostili ma veľmi vrúcne
a na druhý deň po mňa poslal auto z divízie Vladimirescu Tudor
a tak som sa dostal naspäť na letisko...“
Dva Hs
129 sa nevrátili z akcie. Jeden vykonal núdzové pristátie pri rieke Tisza a
druhý pri Mezőcsát v Maďarsku.
Stíhači
nezaznamenali straty, avšak stroj Slt.av. Constanstin Rozariu bol zasiahnutý
projektilom protilietadlovej obrany. Počas návratu z doprovodu vykonal stíhač
Adj.Stg.av. Vasile Lavrov útok na pozemnú kolónu pri Tolmács.
Jednou
misiou sa v tento deň predstavili na nebi nad Slovenskom aj bombardéry Flt.2
Bomb. Gr.1 Bomb. Zmiešaná formácia troch Escadril zaútočila na komunikačný uzol
Rimavská Sobota. Šesť bombardérov JRS-79B od Esc.82 Bomb. a štyri lietadlá
Junkers Ju 88 od Esc.Ju 88 bombardovali železničnú stanicu Rimavská Sobota s
dobrým výsledkom. Esc.72 Bomb. sa odchýlila od kurzu pre zlú viditeľnosť a
piatimi lietadlami JRS-79B zaútočila na komunikačný uzol Salgótarján.
Paradoxne, táto jednotka štartovala ako prvá o 12:10 hod. nasledovaná ďalšími
dvoma. Pravdepodobne pre nepriazeň počasia zle identifikovali cieľ a korekciu
vykonali až za nimi letiace posádky. Pilot Eusebiu Hladiuc od Esc.82 Bomb.
sedel v stroji JRS-79B Nr.218 a podieľal sa na bombardovaní stanice Rimavská
Sobota.
Všetky
bombardéry úspešne pristáli o 14:30 hod. Dovedna zhodili na ciele 17 ton bômb. Pri bombardovaní mesta Rimavská Sobota dňa
19. decembra 1944 bola vážne poškodená budova súčasného múzea v Rimavskej
Sobote. Vo
vzdialenosti asi 40 až 50
metrov od objektu múzea dopadol bližšie nešpecifikovaný
počet leteckých bômb, ktoré následne explodovali. Tlaková vlna z výbuchu
poškodila na objekte múzea všetky sklenené výplne a z väčšej časti aj
okenné rámy. Neporušené zostali klenby vo vnútri objektu, rozvalené však boli
priečky vybudované v medzivojnovom období. Následne bolo
z poškodeného objektu viacero zbierkových predmetov a kníh z historickej
knižnice odcudzených.
 |
| Múzeum v Rimavskej Sobote |
Keďže cieľom mala byť železničná stanica,
informácie o leteckom útoku sme hľadali v pamätnej knihe stanice
Rimavská Sobota: „Po 10. decembri navozili Nemci veľké zásoby benzínu do mesta
Rimavská Sobota, ktorý uskladnili po jednotlivých uliciach ba i celé
súkromné dvory boli sudmi založené. Táto okolnosť dala podnet k oprávnenej
obave, že pri bombardovaní budú celé ulice zničené požiarom.
Na obranu proti leteckým útokom sa Maďarsko
náležite pripravilo. Aj sama železničná správa nepodceňovala tento druh obrany
a preto vybudovala pevné protiletecké kryty. Pod dopravnou kanceláriou
boli vystužené pivničné miestnosti a vybavila ich potrebnými lavicami.
V samotnej dopravnej kancelárii pre službukonajúceho výpravcu vybudovali
pevný železobetónový úkryt, ako aj na oboch výhybkárskych stanovištiach.
Dňa 19.12.1944 v dopoludňajších hodinách, keď v
meste bolo najviac nemeckého vojska zaútočili rumunské bombardéry
a zhodili na mesto približne osem bômb. Pri tomto nálete bola najviac
poškodená a zničená ulica Tompova. Železničné objekty neboli ani
zasiahnuté , ba ani poškodené. Pri nálete bolo celkovo usmrtených 96
obyvateľov.“
Úspešný
útok zahrňoval samozrejme potrebu presných a aktuálnych informácií. Nečudo, že
pozorovacie a prieskumné letky boli v plnej permanencii. Zatiaľ čo letci Esc.11
Obs. a Esc.2 Rec. nevykonali ani jeden let, ich kolegovia od troch prieskumných
Eskadríl lietali.
Posádky
Esc.12 Obs. vykonali tri prieskumné akcie, počas ktorých vyhľadávali
potenciálne ciele. Od Esc.15 Obs. vzlietlo lietadlo IAR-39 Nr.179 s posádkou Pozorovateľ
Lt. Radu Tarnoveanu, pilot Adj.Stg.av. Mircea Turleanu a strelec Srg. Ion Nasulescu
a v čase medzi 12:50 - 14:10 hod. vykonali prieskum na trase Tapio - Gödöllő –
Isaszeg – Pécel – Dány - Tapio.
Letci
Esc.16 Obs. vykonali tri misie. Fotoprieskumnú misiu vykonali posádky pozorovateľ
Lt.av. Alex Draghici, pilot Adj.av. Ion Dutescu, strelec Cap. Simion Mutescu a
posádka pozorovateľ Lt. Liviu Sutasu, pilot Adj.Stg.av. V. Lavrov, strelec
Srg.Maj. Romeo Dubert.
Tretiu,
prieskumnú misiu odletela posádka pozorovateľ Lt. Dumitru Oprescu, pilot
Adj.Stg.av. Tiron Petrescu a strelec Sld. Emil Stoichita.
Tento
deň bol posledným dňom takzvanej „kampane oslobodenia Maďarska“, na ktorej sa
rumunskí letci zúčastnili. Kampaň trvala od 26.10.1944 a počas 54 dní
absolvovali: stíhači 25 akcií so 79 lietadlami bez úspechu vo vzdušných bojoch.
Zdroje: Denník C1AR; Bucurest