Dňa 7. februára 1945 vzlietlo 739 štvormotorových bombardérov B-17 a B-24 bombardovať opäť Rakúske rafinérie v mestách Moosbierbaum, Schwechat, Lobau, Florisdorf, Korneuburg a Kagran v oblasti Viedne a skladiská mazív v meste Pula v Juhoslávii. Na zozname cieľov boli aj lodenice a prístav v Trieste v Taliansku, Bratislavský prístav, letisko Zwolfaxing a niekoľko príležitostných cieľov. Doprovod zabezpečovalo 278 stíhacích lietadiel typu P-38 a P-51.
451. bombardovacia skupina vzlietla zo základne Castelluccio na svoju 186 misiu. Tridsaťštyri bombardérov sa zoskupilo na čele 49.BW, ktorý bol delený na dve útočné zoskupenia. Cieľom 18 bombardérov 451.BG začlenených do Red Force bola rafinéria v Korneuburgu v Rakúsku, a cieľom Blue Force sa stal príležitostný cieľ ktorým bol prístav v Bratislave. Sedemnásť Liberatorov zhodilo 32,5 tony bômb na prístav o 14:30 hod. z výšky 6500 metrov. Bomby dopadli juhovýchodne od centra mesta pozdĺž prístavu.
 |
| Fotografia vyhotovená počas útoku na Bratislavu 07.02.1945 z paluby bombardéru 451.BG. |
Pre 451.BG znamenala táto misia jednu z najčiernejších participácií v druhej svetovej vojne. Skupina stratila sedem strojov a ďalšie sa vrátili poškodené. Dva Bombardéry museli núdzovo pristáť pri základni Castelluccio. Na palube jedného z nich, B-24 42-78274 „Cocky Crew“ pilotovanom Johnom A. Dunsmoorom od 724.BS bolo niekoľko letcov vážne zranených od šrapnelov flaku. Z pohrešovaných strojov musela šesť odpísať 725. bombardovacia peruť. Dva bombardéry, B-24J 42-52036 pilotovaný 2nd Lt. Darrelom M. Burkom a B-24H 42-52440 s posádkou 2nd Lt. Paula D. Holsta, sa zrazili nad Rakúskom a ich trosky dopadli pri Ritzingu. Iba jeden letec z Holstovej posádky, Sgt. Arthur W. Klaffka, sa zachránil na padáku. Zvyšných devätnásť zahynulo. Tretím strojom, ktorého osud sa naplnil nad Rakúskom bol B-24L 44-49418. Celá posádka 2nd Lt. Mariona A. Palmera zahynula počas explózie ich bombardéru po priamom zásahu flaku. Svoj let nad Maďarskom skončila posádka 1st Lt. Alberta F. Boyhana letiaca na B-24L 44-49868. Štyria letci zahynuli a ďalších sedem bolo zajatých. Druhým bombardérom pohrešovaným nad Maďarskom bol B-24J 44-48774. Ten sa však zrútil juhovýchodne od Boyhanovho stroja na území za frontovou líniou a celá posádka sa zachránila. Podobný osud postretol aj posádku 1st Lt. Glenna A. Kerresa na Liberatori s výrobným číslom 42-78463 a trupovým volacím znakom 67. Letci prešli cez ruské územie a letecky späť do Talianska.
Siedmym strateným strojom bol bombardér B-24L-1-FO 44-49216 od 726.BS, ktorý letel na špici celej útočnej formácie, pozostávajúcej z asi 350 lietadiel. Ako vedúca posádka celého 49.BW museli mať na palube skúseného pilota. Preto sa k posádke 1st Lt. Naylora pridal Major. Reichenbash, ktorý zastával funkciu veliaceho dôstojníka (Commanding Officer) 726.BS. Cieľom bola rafinéria v Korneuburgu. Stroj mal na palube radar Mickey, a preto jeho posádku doplnil ešte jeden navigátor a obsluha radaru.
1st Lt. Gerald W. Naylor P POW
Major Jack Reichenbash CP POW
1st Lt. Murray F. Eskew Jr. N KIA
1st Lt. Stewart J. Hayden M OP POW
2nd Lt. John C. Robertson N-N/G KIA
1st Lt. Raymond L. Barrett B POW
T/Sgt. James W. Hislop U/T POW
T/Sgt. Joseph G. Goward R/O POW
S/Sgt. John H. Jodell L/W POW
S/Sgt. Errol E. De Witt R/W WIA/POW
Cpl. John B. Wilson T/G POW
Tesne pred povelom ”Bombs away!” bol ich stroj zasiahnutý flakom do prednej časti. Bombometčík Barret bol zranený a navigátora Eskewa explózia vyhodila cez vzniknutú dieru von z lietadla. Ak po katapultáži z paluby bombardéru ešte žil, bohužiaľ nemal upevnený padák…
Stroj okamžite vypadol z formácie a klesal. Motor č.1 strácal palivo a motor č.3 mal porušené mazanie. Motor č.4 bol odstrelený presným zásahom nemeckých protilietadlovcov. Horný strelec opustil svoj post a odhodil bomby manuálne namiesto zraneného bombometčíka. Vo výške asi 1500 metrov nad zemou bol pilotom vydaný rozkaz na opustenie paluby. Všetci zostávajúci členovia posádky úspešne opustili palubu a dopadli na snehom pokryté polia južného Slovenska. S/Sgt. DeWitt si pri doskoku na zmrznutú zem zlomil nohu a bol odvezený do nemocnice. Hayden si vyvrtol členok.
Opustený stroj sa zrútil v katastri obce Magyarsók (Selice). Takmer okamžite po doskoku letcov zajali maďarskí žandári a odovzdali ich do rúk Nemcom. Letci zostali v obci Vlčany až do zotmenia a následne boli odvezení na aute do mesta Mast (Stupava), kde v tej dobe fungoval sústreďovací tábor pre amerických zajatcov. Odtiaľ sa letci onedlho dostali cez Wetzlar do zajateckých táborov v Nemecku.
Niektorých letcov zobrali Nemci na miesto havárie a tam museli identifikovať pozostatky Johna C. Robertsona, ktorý z doposiaľ neobjasnených príčin zostal v lietadle a zahynul. Bol pochovaný dňa 9. februára 1945 na rímskokatolíckom cintoríne v obci Vágfarkásd (Vlčany) o 14:30 hod. Podľa zápisu v matrike zahynul v blízkosti Selíc. Po vojne boli dňa 6.11.1946 jeho pozostatky exhumované a odvezené do vlasti.
V zozname exhumácií, ktoré uskutočňovala Americká komisia po vojne, je uvedená exhumácia s číslom X-8009, ktorá sa uskutočnila v Petržalke. Ostatky letca však neboli v dostupnom zozname identifikované. Jednalo sa však o 1st Lt. Murray F. Eskew Jr.(ASN#O-723973).
V oblasti Bratislavy dostal bombardér priamy zásah Flaku (zatiaľ nie je presne zistené či nemeckého alebo slovenského) do prednej časti nosa, kde bol naposledy videný stáť navigátor 1st Lt. Murray F. Eskew Jr. Členovia iných posádok vypovedali, že videli z lietadla padať jedno telo. Údajne letec vyhodený explóziou von nemal pripevnený padák.
Letcove pozostatky boli nájdene civilnou osobou menom Frank Eichberger z Engerau (Petržalka) dňa 21.7.1945 v Pečenskom lese v Petržalke pri Bratislave. O deväť dní neskôr oficiálne prevzali mŕtvolu úrady. Modré oči, blond vlasy, hmotnosť 135 lb. Tieto údaje sa našli na identifikačnej karte pri mŕtvole. Našiel sa aj jeden Air Corps prsteň a náramok s vygravírovaným nápisom "Murray F. Eskew Jr., 0723873" a z vnútornej strany "All my love Kathryn".
Ostatky boli pochované na novom cintoríne v Petržalke hrobárom Leopoldom Prepelicom dňa 30.8.1945.
Dňa 9. októbra 1946 zavítala do Petržalky exhumačná komisia, aby vyzdvihla pozostatky neznámeho letca pod číslom X-8009. Sprvu sa predpokladalo, ž letec pochádzal z inej posádky (o tom neskôr). Neskôr sa zistilo, že sa jedná o Eskewa. Identifikácia bola overená aj zubnou kartou. Dňa 28.10.1946 boli pochované pozostatky na cintoríne v St. Avold. Francúzsko. Hrob 159, Rada 7.
Zdroje: IPDF M.F. Eskew; MACR;