Koncom septembra sa
rozhoreli prudké boje v oblasti sústredenia nemeckých vojsk v Ruskom
priesmyku. Vojská 1. gardovej armády sústreďovali v tomto smere svoje
hlavné sily s cieľom prekročiť pohorie Karpaty a dostať sa
k Maďarskej (Východoslovenskej) nížine. Nemecká armáda predvídala zámer
sovietskeho velenia a silne sa tu opevnila. Do bojov sa na sovietskej strane
zapojila aj 224. ŠAD. Za desať dní bojov v oblastiach Ruské a Veľká
Poľana divízia uskutočnila 830 bojových vzletov, zhodila 320 ton bômb,
spotrebovala 11 000 striel a viac ako 200 000 nábojov. Dňa 7.októbra
1944 po zlepšení počasia šturmoviky divízie uskutočnili 200 bojových vzletov na
podporu pozemných vojsk v oblasti Ruské. Na konci dňa bol nepriateľ nútený
opustiť Ruské a odísť do oblasti Veľká Poľana.
 |
Schéma leteckého útoku zo dňa 07.10.1944.
|
Do bojov
v tento deň zasiahol aj letec šturmovika Romanov Michail Jakovlevič
z 565.ŠAP, 224.ŠAD.
„Dňa 7. októbra 1944
som vykonal dva bojové lety do oblasti obce Smolník, kde zvádzala prudké boje
pozemných vojsk 1.gardová armáda s cieľom ovládnuť Ruský priesmyk vedúci
cez pohorie Karpaty. Z výšin v oblasti obcí Zvala – Smolník nepriateľ
viedol prudké protiútoky, snažiac sa prerušiť nástup našich vojsk
v oblasti Ruské a Veľká Poľana. Druhý krát sme so skupinou šiestich
lietadiel prileteli do tejto oblasti približne o 17:00 hod. Pri prílete zo
severu k Cisne, kde sa v tom čase nachádzalo letecké navádzacie
stanovište (APV) vedené zástupcom veliteľa 224.ŠAD plukovníkom Semenovým, sme
dostali zákaz vykonať útok na zadaný cieľ. Odpoveď som počul v rádiu:
„Motor-3“ (môj
volací kód) vykonať útok na tento cieľ zakazujem. Naberte kurz 212 stupňov a smerujte
do pôsobnosti „Guľky-1“. Rozumeli ste ma? Rozumel som. Letím do pôsobnosti „Guľky-1“.
Prešli minúty dve – tri a stanica opäť ožila: „Motor-3“ ste nado mnou. Áno
„Guľka-1“. Ako ma počujete? Zakývajte krídlami. Splnil som prosbu leteckého
navádzača. Odpoveď mi bola predaná stanicou: „Pozor budem Vás navádzať na
cieľ...Leťte priamo...A o 10, 15 sekúnd: Obrat vľavo o 90 stupňov.
Postačujúce. Cieľ je pred Vami. Malá planina na vrchole hory. Odtiaľ prudko
strieľajú po našej pechote. Útočte! Automatickým pohybom ruky nakláňam svoje
lietadlo do strmhlavého letu. Výška hôr je tu okolo 1 000 metrov . Vidím
delostrelecko-mínometné pozície, automobily, nepriateľských vojakov a dôstojníkov.
Zameriavam, stlačím spúšť, vypúšťam pár rakiet,
za tým dlhú dávku z kanónov a z guľometov. Lietadlo strmhlavo
letí a rezko naberá rýchlosť...Do zeme 800, 700, 500, 400 metrov. Je čas!
Vyberám lietadlo zo strmhlavého letu a stláčam tlačidlo automatického
bombardovania. Funguje bez problémov. Na nepriateľa padajú trieštivé bomby. Moju
činnosť a manéver nad cieľom opakujú postupne všetci letci skupiny –
Bludov, Belickij, Kolodin, Pleteň a Ogurcov. Počujem v sluchátkach
spokojného dôstojníka navádzača. Chlapíci, výborne! Presne zasiahli! Po
strmhlavom lete a bombardovaní točím doľava, rýchlo naberám výšku
a zaraďujem sa za chvost posledného lietadla. Skupina za 30 sekúnd
vytvorila kruh nad cieľom z dôvodu opakujúcich sa útokov s rozostupmi
medzi lietadlami 300
metrov . Dostávam sa na bojový kurz a znova
strmhlavo letím z výšky 1900 metrov na cieľ. Vypúšťam dve rakety,
strieľam z kanónov a z guľometov. Hneď za mnou nepriateľa
atakujú moji letci. Po ôsmom nálete prosím „zem“ o povolenie ísť domov. No
napriek tomu dôstojník rádio navádzania predáva prosbu pozemného veliteľstva
vykonať ešte niekoľko náletov. „Nemáme čím strieľať, minula sa nám munícia“,
odpovedám. „V poriadku – oponuje zem – vykonajte pár falošných náletov .
Pechota útočí na pozície nepriateľa. Je potrebné podporiť pechotu.“ A ja
opäť deviaty krát vediem svoj „Iljušin“ na pozíciu vraha. Letím strmhlavo, čo
možno najnižšie, aby som revom motora ohlušil nepriateľa, podlomil jeho
psychiku, prikoval ho k zemi. Za mnou manéver opakuje celá skupina. Náš
psychologický útok sa vydaril. Nemci zväčša nestrieľajú... Po jedenástom nálete
zem nariaďuje: „Všetci môžete odletieť. Pracovali ste dobre. Chlapíci!“ Odlietame
od cieľa a ja opäť počujem v sluchátkach: „Motor-3, za vzorné splnenie
bojovej úlohy Vám „domáci“ vyslovuje poďakovanie. Počujete? Poďakovanie letcom
celej skupiny. A skutočne, zle sme si neviedli. Keď šturmoviky prikovali
fašistov k zemi, naším strelcom sa podarilo priblížiť k zákopom
nepriateľa a v čase odletu lietadiel od cieľa ich aj obsadili. No
a naše „Ily“ zničili tri automobily, okolo 25 vojakov a dôstojníkov
nepriateľa, umlčali paľbu troch kanónov poľného delostrelectva.
Ale aj naša skupina utŕžila vážne straty. Došlo
k havárii dvoch lietadiel, v ktorých zahynuli jeden pilot
a dvaja strelci. Stalo sa tak nasledovne. Za jednu - dve minúty počas odletu
od cieľa, keď som ukončoval manéver k zmene odletovej formácie „na hada“,
lietadlo môjho čísla podporučíka V. P. Bludova, ktorý bol očividne ranený,
doslova padlo na moje lietadlo sprava z vrchu a odrezalo listom vrtule chvost
môjmu lietadlu až po zadnú kabínu. Hlava ešte nevychladla od napätej činnosti
nad cieľom a už opäť bleskurýchlo zapracovala...Strelec...Dávam príkaz cez
interkom lietadla (SPU): „Skáč!“ Počas niekoľkých sekúnd púšťam riadiacu páku –
už mi viac nie je potrebná, lietadlo ju už nepočúvalo, ľavou rukou dozadu
odsúvam kryt kabíny, ktorý automaticky zastavuje v krajnej polohe, zatiaľ
čo pravou rukou sa držím tiahla padáku, na ktorom som doposiaľ sedel. Moje
lietadlo sa v tom čase nachádzalo v pravej plochej vývrtke
a rýchlo klesalo. Rýchlo som urobil niekoľko pokusov postaviť sa
a vyskočiť z kabíny, no akási neviditeľná sila mi bránila to
uskutočniť. Toľko čo som sa stačil prevaliť cez pravý bok lietadla a celou
silou sa odrazil od trupu, vykĺzol som
z kabíny v smere otáčania lietadla, vo výške 200 metrov nad zemou.
Padák sa roztvoril vo výške 100
metrov nad zemou a za niekoľko sekúnd som pristál
na vrchole hory 1086, nachádzajúcej sa 3 kilometre
severozápadne od Ruského priesmyku. Bola to hora s prudkými svahmi
porastená ihličnatými a listnatými stromami. Bol som uprostred malej
poľany. Slnko bolo blízko k horizontu, v ušiach ticho, z nosa mi
tiekla krv. Keď som vyskakoval z kabíny, očividne som sa udrel
o pancierovanie lietadla a stratil vedomie lebo si nepamätám, kedy
som potiahol za tiahlo padáka, ale silný prúd vzduchu pri voľnom páde ma
priviedol k vedomiu. Čoskoro na horu vyliezli dvaja pešiaci s koňom.
Lietadlo sme našli 100
metrov od môjho pristátia. Ležalo medzi polámanými stromami na kraji útesu. Predná kabína bola sploštená oddeľujúcou prístrojovou
doskou, kryt zadnej kabíny bol otvorený no strelec Karp Krasnopejev nemohol vyskočiť a ležal
v kabíne mŕtvy. Pešiaci ho položili na koňa a šli dole do údolia
k ceste po ktorej išli v nekonečnom sprievode automobily
s vojskom a nákladom k Ruskému priesmyku. V blízkosti cesty
severne od obce Rostoki Gurne sme vykopali hrob. Pri západe slnka
a súmraku hory, 7. októbra 1944 sme pochovali môjho bojového druha
v zbrani Karpa Krasnopejev, s ktorým som priletel z Dobrynichi na
frontu a uskutočnil viac ako 50 bojových letov. A tu v Karpatoch
2,5 kilometra
severne od Ruského priesmyku všetci
prítomní bojovníci a velitelia mu vzdali posledné vojenské pocty. Tri
výstrely z pušiek, guľometov a pištolí. Môja duša bola smutná. Tak
dobre sa začínal 7. október 1944, počas ktorého boli vykonané dva úspešné
bojové lety a tak tragicky skončil pre mojich kamarátov. Lietadlo Budova sa
po zrážke prevalilo späť, vošlo do strmého klesania, dopadlo na zem
a zhorelo. Letec V. P. Bludov a strelec A. J. Popov zahynuli."
 |
Západná Ukrajina 1944, Grušuv, 565 ŠAP,
2-letka.
Sedia zľava napravo: Bludov Vasilij (zomrel
pri akcii v Karpatoch 7. októbra 1944), Pleteň Sergej, Belickij Ivan,
Kolodin Andrej.
Stoja zľava napravo: Romanov Michail, Sas Alexandr,
Mončenko Vladimír, Godunov Jurij, Voronin Michail, Demidov Nikolaj |
Dňa 07.10.1944
zahynuli:
Čatár Krasnopejev
Karp Pavlovič (сержант Краснопеев Карп Павлович), narodený 1920, strelec 565. ŠAP, 07.10.1944 pri plnení bojovej
úlohy zahynul. Pochovaný Drogobičská oblasť, obec Krivá.
Podporučík Bludov
Vasilij Pavlovič (мл. лейтенант Блудов Василий Павлович), narodený 1923, letec 565. ŠAP, zahynul pri plnení bojovej
úlohy 07.10.1944
Desiatnik Popov Alexej Jefimovič (мл. сержант Попов Алексей Ефимович), narodený 1920,
strelec 565.ŠAP, zahynul v boji 07.10.1944. Pochovaný: Drogobičská obl.,
obec Krivé
Zdroje: Романов, М.Я.- Штурмовики над Карпатами; www.airforce.ru; CAMO, Podolsk, Rusko;