V poobedňajších hodinách dňa 16.10.1944 vzlietli zo základne Hunsdon vo Veľkej Británii dva stíhacie bombardéry de Havilland DH-89 Mosquito na akciu nazývanú Day Ranger. Posádky tvorili F/Lt. Stanley Herbert Ross Cotterill (DFC) s navigátorom F/O Colin Gowans Finlaysonom (DFC BAR), a druhý stroj sedlali F/Lt. Stuart Newton May a navigátor F/O Jack D. Ritch. Obe posádky pochádzali od 418 Squadrony RCAF. Po medzipristátí a doplnení paliva na základni St. Dizier vo Francúzsku pokračovali obe posádky v skorých ranných hodinách 17.10.1944 na východ. Ich cieľom bolo letisko Piešťany.
Nad svoj cieľ sa v prízemnom lete dostali o 07:50 hod. od juhu. Moment prekvapenia však nevyšiel a nad letiskom Mosquitá a ich posádky prekvapila hustá paľba ľahkého protilietadlového delostrelectva zastúpeného 20 mm flakom. Ľavý motor Mosquita bol zasiahnutý. Stroj začal horieť a nezadržateľne sa rútil k zemi. Tesne pred dopadom na ľavý breh rieky Váh pretrhol lano kompy, ktorá prevážala obyvateľov z obce Brunovce na druhý breh. Posádka hrozivo vyzerajúcu haváriu prežila bez škrabnutia a letci sa pustili na útek.
Ritch spomínal: “Po havárii sme si zobrali únikové balíčky a zamierili do hôr. Skryli sme sa a pozorovali z diaľky Nemcov ako prehliadajú vrak nášho lietadla. Počas dvoch dní sme jedli iba energetické pilulky. Neskoro poobede druhého dňa sme natrafili na malého chlapca ako spolu s dievčatami strážia pasúce sa kravy“.
Stalo sa tak v oblasti Starej Lehoty a malými pastiermi boli Jozefína Petrušová, František Martinec a Anna Kilianová. Deti po prvom kontakte s ušpinenými a začmudenými letcami zbehli do dediny a priviedli Pavlína Brišku, ktorý sa naučil po anglicky v Amerike ešte pred vojnou. Letci sa spýtali na smer do Zvolena. Počas putovania sa obaja letci ukrývali niekoľko dní za pomoci miestnych obyvateľov v obci Podhradie. Potom boli prevzatí partizánskou skupinou kapitána Kijevského, z ktorej sa neskôr stala partizánska brigáda Jána Žišku. Letci pobývali v Strážovských vrchoch s práporom ktorému velil Vladimír Žalman. Neskôr ich previedli na štáb brigády, kde sa stretli s americkým letcom Burkhardom, zostreleným 17. decembra 1944. Dňa 13. januára 1945 sa všetci traja letci presunuli k novej skupine partizánov, ktorej velil ruský kapitán Kijevsky a pôsobili v okolí Kľaku. Vo februári sa presunuli všetci traja cudzinci k skupine partizánov do Valaskej Belej. Po niekoľkých ťažkých týždňoch s partizánmi sa celá skupina dala na pochod. Bolo to počiatkom marca 1945. Snaha prejsť za líniu sovietsko-nemeckého frontu sa podarila a 19. marca 1945 pri Lučenci stretli prvé ruské oddiely.
Stalo sa tak v oblasti Starej Lehoty a malými pastiermi boli Jozefína Petrušová, František Martinec a Anna Kilianová. Deti po prvom kontakte s ušpinenými a začmudenými letcami zbehli do dediny a priviedli Pavlína Brišku, ktorý sa naučil po anglicky v Amerike ešte pred vojnou. Letci sa spýtali na smer do Zvolena. Počas putovania sa obaja letci ukrývali niekoľko dní za pomoci miestnych obyvateľov v obci Podhradie. Potom boli prevzatí partizánskou skupinou kapitána Kijevského, z ktorej sa neskôr stala partizánska brigáda Jána Žišku. Letci pobývali v Strážovských vrchoch s práporom ktorému velil Vladimír Žalman. Neskôr ich previedli na štáb brigády, kde sa stretli s americkým letcom Burkhardom, zostreleným 17. decembra 1944. Dňa 13. januára 1945 sa všetci traja letci presunuli k novej skupine partizánov, ktorej velil ruský kapitán Kijevsky a pôsobili v okolí Kľaku. Vo februári sa presunuli všetci traja cudzinci k skupine partizánov do Valaskej Belej. Po niekoľkých ťažkých týždňoch s partizánmi sa celá skupina dala na pochod. Bolo to počiatkom marca 1945. Snaha prejsť za líniu sovietsko-nemeckého frontu sa podarila a 19. marca 1945 pri Lučenci stretli prvé ruské oddiely.
 |
| Zľava stoja May, Burkhard a Ritch |
Pôvodne sa myslelo, že posádka Ritch a May letela na stroji FB MK.VI (NS857) s trupovým označením TH-L prezývaného „Flame McGoon“. je pravdou, že väčšinu letov uskutočnili na tomto stoji, no posledné výskumy Bohuša Ferianca poukazujú na to, že v osudný deň, tak ako sa píše aj v Operational Record Booku 418 Squadrony RCAF, leteli May a Ritch na Mosquite FB Mk. VI (PZ220) s označením TH-C.
Druhý stroj FB Mk.VI s trupovým označením TH-D (HR351) doletel na základňu Ancona v Taliansku. Nasledujúci deň s rovnakou posádkou F/Lt. Stanley Herbert Ross Cotterill (DFC) s navigátorom F/O Colin Gowans Finlaysonom (DFC BAR) opäť vzlietol na návrat do Veľkej Británie. Z neznámych príčin bol stratený nad Juhosláviou. Obaja letci zahynuli a sú pochovaní v Belehrade.
Zdroje: info B. Ferianec; L. Vitáloš; ORB 418 Sqn RCAF;